Klub vojenskej histórie Beskydy si od svojho založenia kládol za cieľ angažovať sa v oblasti výskumu vojenských dejín severovýchodného Slovenska a praktickej záchrany vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny. Pod týmito cieľmi sa skrýva snaha o čo najširšie spektrum činnosti. Väčšina aktivít nášho združenia smeruje predovšetkým k naplneniu stanovených cieľov. V tomto článku, by som chcel poukázať na najdôležitejšie aktivity a akcie, ktoré sme zorganizovali alebo na ktorých sme sa zúčastnili v v doterajšom priebehu roku 2011. Ako každé záujmové združenie máme stanovený plán aktivít na kalendárny rok, z ktorého vychádza jadro našej činnosti. Samozrejme v priebehu roku sa vynárajú mnohé neplánované aktivity, ktoré potom zaradíme do nášho programu. Výsledkom je potom široká paleta rôznorodých podujatí a akcií.
Jedna z najbojovnejších civilizácii staroveku bola nesporne Asýrska ríša. Článok predstavuje stručný prehľad dejín tejto veľkej civilizácie.
V období 8. až 6. storočia p. n. l. vzniká na území Grécka nový typ usporiadania ľudskej spoločnosti, grécky mestský štát – polis. Polis symbolizoval samostatnosť, sebestačnosť a určitú mieru demokracie umožňujúcu občanom účasť na správe veci verejných.
V priebehu troch tisícročí sa v priestore Mezopotámie vystriedalo niekoľko dominantných štátnych útvarov. Jedným z nich bola aj Babylonská ríša. Podobne ako aj iné štátne útvary prežíval tento štát obdobia úspechov a rastu, ale aj obdobia úpadku. Dejiny Babylónskej ríše rozdeľujem na obdobia Starobabylonskej, Stredobabylonskej a Novobabylonskej ríše.
Vládnuť stredovekej monarchii rozhodne nebola ľahká záležitosť. Presvedčil sa o tom nejeden stredoveký monarcha. Moc kráľa sa neustále pokúšali obmedziť niektoré vrstvy v spoločnosti, najmä vysoká šľachta. Bohaté oligarchické rody nerešpektovali kráľovskú moc v štáte. Práve tento problém priviedol uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou v roku 1312 na bojisko pri dedinke Rozhanovce.
Bratrícke hnutie ja akýmsi doznievaním husitských čias na Slovensku. Uchytilo sa v Uhorsku v období rozvratu centrálnej moci v a existovalo ako štát v štáte.Ćlánok podáva základnú charakteristiku hnutia, až po jeho zánik v dôsledku rozhodných zásahov nového uhorského kráľa Mateja Korvína.
Ďalšia vydarené pracovná akcia dobrovoľníkov z KVH Beskydy, ktorí sa snažia o záchranu vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny.
Profil člena vojenskej protinacistickej opozície v Nemecku.
Chetiti patria medzi najmenej známe národy staroveku. Zhruba pred 3400 rokmi založili na území Malej Ázie ríšu, ktorá konkurovala Egyptu, i Mezopotámii. Chetiti vytvorili spoločnosť, ktorá žila z pravidelnej expanzie voči svojím susedom, ale tiež úžasnú kultúru. Veľký podiel na objavovaní tejto civilizácie, má český vedec Bedřich Hrozný, ktorý rozlúštil písmo tejto civilizácie.
Zaiste nikto nepochybuje, že prvá svetová vojna bola desivým konfliktom, ktorý po sebe zanechal desivé stopy. Pozostatky krutých bojov zakryla príroda alebo ľudská činnosť. Nie je tomu inak ani u nás v karpatských horách. Veľká časť dnešného severovýchodného Slovenska sa na prelome rokov 1914-1915 stala dejiskom ťažkých bojov. Ako som už spomenul stopy tejto kataklizmy sa už rozplynuli, ale niečo predsa zostalo... Posledným mementom strašnej vojny sú desiatky vojenských cintorínov v našom regióne. Aj na nich sa podpisal zub času. Celé desaťročia tieto smutné pamätníky ničivej vojny chátrali a postupne mizli z povrchu zemského. Prichádza čas tento neutešený stav zmeniť. Následujúce riadky sú venované stručnému predstaveniu problematiky vojenských cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku.
Prvá svetová vojna zanechala na našom území množstvo vojenských cintorínov a hrobov. O tieto hroby sa musel postarať nástupnicky štát bývalej monarchie. V ťažkých podmienkach si československé orgány snažili splniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti starostlivosti o vojnové hroby. Ako neskôr ukázal čas medzivojnová éra bola jediným obdobím, až po dnešok, kedy bolo o vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny slušne postarané.
V severovýchodnej časti afrického kontinentu vznikla v staroveku jedna z najúžasnejších civilizácii ľudskej histórie. Táto civilizácia bola bytostne odkázaná na rieku Níl a bohatstvo, ktoré jej rieka každoročne prinášala v podobe nánosov úrodného bahna. Pôvodné územie, na ktorom vznikla egyptská civilizácia, tvorilo povodie Nílu od mesta Jeb (Asuán) až po Mennofer (Memfis) v delte rieky Níl.
V 16. storočí pred naším letopočtom sa začína najslávnejšie a najúspešnejšie obdobie egyptského štátu. Toto obdobie je chronologicky datované približne rokmi 1560-1080 p.n.l. Začalo sa zvrhnutím hyksóskej nadvlády a obnovením egyptskej suverenity.
Počas tisícročí trvania egyptského štátu zažila táto spoločnosť obdobia rozkvetu i hlbokého úpadku. V druhej časti môjho článku sa bližšie pozrieme na egyptskú spoločnosť a priblížime si kritické prechodné obdobia egyptských dejín, ale aj rozkvet Strednej ríše.
V období novoveku zažívala jazda posledné slávne časy na európskych bojiskách. Vo všetkých hlavných európskych armádach sa sformovalo niekoľko základných typov jazdeckých jednotiek. Ťažkú jazdu zastupovali najmä dragúni. Stručný vývoj ich existencie v habsburskej armáde sa snaží zachytiť tento článok.
Aj v priebehu 18. storočia patrili dragúni k hlavným jazdeckým jednotkám na európskych bojiskách. Osudy dragúnskych jednotiek v priebeh 18. storočia , až do polovice 19. storočia v habsburských jednotkách sleduje tento článok.
Dragúnske jednotky v habsburskej armáde od polovice 19. storočia, až po 1. svetovú vojnu.
Máloktorý historický proces koncom 18. storočia poznamenal Európu, ale najmä Francúzsko, tak ako revolúcia. Keď v roku 1789 vypukla, celá Európa zo zatajeným dychom sledovala zrútenie režimu, ktorý ešte nedávno vládol v najmocnejšom štáte na kontinente.
Od ideálů revoluce k vládě teroru
Tretia časť charakteristiky základnych procesov Francúzskej revolúcié, ktorá sa zaoberá obdobím jakobínskeho teroru.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životpis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Stručný životopis rakúsko-uhorského generálplukovníka.
Stručný životopis generálplukovníka rakúsko-uhorskej armády.
Jazdecké jednotky boli súčasťou armád už od dávnoveku. Odkedy človek domestikoval kone, začal ich používať aj na vojenské účely. V priebehu stáročí sa význam a použitie vojenskej jazdy na bojisku vyvíjal, ale až do vypuknutia 1. svetovej vojny zostávala jazda jednou z hlavných zložiek pozemných armád všetkých mocností. Výnimkou nebola ani armáda Habsburskej monarchie a neskôr rakúsko-uhorská armáda.
Stručný prehľad zaujímavých faktov o jazdeckých jednotkách habsburskej armády v rokoch 1740-80.
Honvédske jednotky vznikli na základe rozsiahlych štátoprávnych zmien, ktoré zasiahli Habsburskú monarchiu a viedli k vzniku dualistickej monarchie. Tieto jednotky predstavovali uhorskú armádu v rámci ozbrojených síl monarchie. Jedným zo základných druhov honvédskych jednotiek bola jazda.
Stručný životopis generála slovenskej armády. Kontroverzná postava známa svojímy pronemeckými postojmi.
Stručný náčrt hlavných politických a diplomatických aktivít Nemecka v období po prepustení kancelára Bismarcka. Članok zachytáva obdobie vlády kancelára Capriviho a súdobý vývoj medzinárodných vzťahov.
Flavius Odoacer byl germánský vojevůdce, foederat, magister militum a nakonec italský král patrně herulského či skirského původu, někteří historikové uvádějí i původ z kmene Hunů. Po roce 476 se stal prvním neřímským panovníkem, když sesadil posledního západořímského císaře Romula Augusta. V panování pokračoval nejprve formálně pod Juliem Nepotem, po jeho smrti v roce 480, pod svrchovaností císařství Konstantinopole. Odoakar je v mnoha historických dokumentech popisován jako král, ale tento titul mu byl pravděpodobně udělen jen neformálně, přesto tento titul několikrát využil.
Posledné mesiace v roku 1944 boli pre okresy severovýchodného Slovenska obdobím, ktorým sa na tomto území skončila druhá svetová vojna. Frontové boje sa pohli ďalej na západ. Vojna sa stala minulosťou, ale to ani zďaleka neznamenalo, že je všetkým problémom koniec. Naopak pred obyvateľmi severovýchodného Slovenska zničeného vojnou nastalo ťažké obdobie obnovy zničeného regiónu.
V urputných bojoch občianskej vojny zaznamenali obe strany krvavé straty. Smrť sa nevyhýbala ani mužom na veliteľských postoch. V tomto článku by som chcel venovať pozornosť generálom Konfederácie, ktorí zahynuli na bojiskách občianskej vojny. Zoznam padlých generálov Konfederácie obsahuje 73 mien. Boli medzi nimi talentovaní vojvodcovia, ale beznádejní fušeri, ktorí na bojiskách veľa úspechov nezaznamenali. Pokúsme sa aspoň v krátkosti, pripomenúť si, ako bojovali, či ako zomreli.
V prvej časti článku sme si predstavili jedného veliteľa armády a troch veliteľov zborov, ktorí zahynuli počas občianskej vojny. V dnešnej časti zameriame pozornosť na generálov, ktorí padli v čase keď zastávali funkcie divíznych veliteľov. V zozname padlých generálov sa nachádza sedem mien. V tomto zozname sú zarátaní generálmajori William D. Pender, J.E.B. Stuart, W.H.T. Walker, Robert R. Rhodes, Stephen D. Ramseur, Patrick R. Cleburne a brigádny generál John Pegram.
V tretej časti článku si zoberieme pod drobnohľad osudy brigádnych generálov, ktorí zahynuli v bojoch občianskej vojny za Konfederáciu. Celkový zoznam padlých brigádnych veliteľov obsahuje 62 mien. V tejto časti si pripomenieme brigádnych generálov, ktorí padli hneď v úvode vojny.
V druhom bloku o padlých generáloch Konfederácie si pripomenieme ďalších 10 brigádnych generálov, ktorí padli na bojiskách občianskej vojny.
V piatej časti nášho článku si predstavíme krátke profily tretej desiatky brigádnych generálov, ktorí padli na bojiskách občianskej vojny.
Už po šiestykrát sa vyberieme pátrať po osudoch padlých generálov konfederačnej armády. Aj v dnešnej časti si priblížime osud desiatich padlých generálov.
V priebehu roka 1864 bolo čoraz jasnejšie, že Konfederácia nemá šancu vojnu vyhrať. Napriek tomu sa južanská armáda nevzdávala a v krvavých bitkách zúrivo odolávala a spomaľovala postup unionistických jednotiek do vnútrozemia južanských štátov. V týchto zúrivých stretoch zahynuli tisíce južanských vojakov a dôstojníkov. Medzi nimi aj 11 brigádni generáli. Ich osud si pripomenieme v dnešnom článku.
Posledná časť seriálu o generáloch konfederačnej armády padlých v občianskej vojne.
Podobne ako v iných európskych armádach z tohto obdobia aj v rakúsko-uhorskej armáde bola pechota najväčšou zložkou pozemných vojsk. V roku 1903 tvorili 63 % armády jednotky pechoty. Dôležitá úloha pechoty a jej poslanie bolo zachytené aj v hlavných branných zákonoch z roku 1868, 1889 a 1912.
Honvédske jednotky vznikli na základe rozsiahlych štátoprávnych zmien, ktoré zasiahli Habsburskú monarchiu a viedli k vzniku dualistickej monarchie. Tieto jednotky predstavovali uhorskú armádu v rámci ozbrojených síl monarchie. Vznikom a vývojom týchto jednotiek sa zaoberá nasledujúci článok.
Reportáž z pietných akcií na zrekonštruovaných vojnových cintorínoch severovýchodného Slovenska.
Stručné priblíženie zrejme prvého náčrtu obrany karpátskeho oblúku v plánoch rakúskeho generálneho štábu. Plán sa zaoberá možnosťami obrany Horného Uhorska pred útokom ruskej armády cez Karpaty.
Bol posledným vrchným veliteľom rakúsko-uhorskej armády. Svoje menovanie prijal 3. novembra 1918 s vedomím, že mu prischla ťažká a nepríjemná úloha veliť porazenej armáde v predvečer kapitulácie. Tento cisárskej korune verný dôstojník prijal svoje menovanie a viedol to , čo zostalo z rakúsko-uhorskej armády až do 20. decembra 1918. Kto bol vlastne poľný maršal Kövess. Na to sa pokúsim zodpovedať v nasledujúcom článku.
Pri skúmaní historických procesov naráža historik na základný problém. Predmet svojho skúmania, nemôže skúmať bezprostredne, ale iba pomocou širokej škály historických prameňov. Pri takomto výskume pomáhajú historikovi Pomocné vedy historické(PVH). V sérii článkov by som sa pokúsil stručne načrtnúť predmet výskumu jednotlivých PVH a základné pojmy, ktoré sa s nimi spájajú.
V dnešnej spoločnosti si už ani nevieme predstaviť žiaden právne relevantný dokument, bez toho aby bol potvrdený príslušnou pečiatkou. Predchodcom moderných pečiatok, ktoré potvrdzujú hodnovernosť dokumentu boli pečate rôznych druhov. V spoločnosti sa používajú už od staroveku. Ich významom pre poznanie dejín spoločnosti sa zaoberá ďalšia pomocná veda historická - sfragistika.
Počas celého historického vývoja ľudskej spoločnosti plnili mestá dôležité úlohy. Obvykle sa v minulosti mestá zvykli charakterizovať ako strediská remesiel a výroby. Plnili veľmi dôležitú úlohu najmä v hospodárskej sfére. Hospodársky význam stúpol ešte viac v modernej spoločnosti, keď sa mestá stali strediskami priemyslu. Nemenej dôležité boli ich úlohy ako spoločenských, či politických centier jednotlivých území. Veľký význam mali mesta aj v súvislosti s vojenskou problematikou.
V modernej dobe sa rozvinula vzájomná závislosť miest a armády. Mestá mali pre armádu strategický význam nielen v oblasti ubytovania jednotiek, ale aj v oblasti logistiky a ďalších oblastiach. Dôležitosť vzájomnej spätosti miest a armády vysvetľuje druhá časť článku Posádkové mestá v monarchii. V závere článku sú predstavené zborové oblasti IX.-XVI.
Siedma pracovná akcia KVH Beskydy na najväčšom vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny na Slovensku v obci Veľkrop.
Pracovná akcia dobrovoľníkov z KVH Beskydy.
Reportáž z rekonštrukcie vojnového cintorína z prvej svetovej vojny. Snina I. - Giglovo.
Reportáž z rekonštrukcie najväčšieho vojnového cintorína z prvej svetovej vojny na Slovensku v obci Veľkrop.
Rekonštrukcia vojnového cintorína z prvej svetovej vojny Snina-Giglovo.
Dlhé zimné obdobie konečne skončilo a vonku vládne príjemné jarné počasie. Pre členov KVH Beskydy to signalizuje začiatok novej sezóny rekonštrukčných prác na vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny v regióne severovýchodného Slovenska.
Rekonštrukcia najväčšieho vojnového cintorína z prvej svetovej vojny na Slovensku pokračuje aj v auguste. Na cintoríne vo Veľkrope je pochovaných asi 10 700 vojakov. Tento cintorín je väčší, ako vojnový cintorín na Slavíne, pritom je úplne anonymný a zanedbaný. Z týchto dôvodov členovia KVH Beskydy od roku 2009 pracujú na záchrane a rekonštrukcii vojnového cintorína vo Veľkrope.
Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Becherov začali dobrovoľníci z KVH Beskydy rekonštruovať v júni tohto roku. Ďalšie práce boli naplánované v závere júla, kedy sme sa rozhodli usporiadať druhý pracovný kemp na tomto vojnovom cintoríne.
Klub vojenskej histórie sa vojnovými cintorínmi vo Výrave začal zaoberať už v roku 2009. V tomto roku členovia klubu v spolupráci s obecnou samosprávou vyčistili vojnové cintoríny Pod Kobylou a Kóta 600. Vzhľadom na fakt, že na celkovú rekonštrukciu oboch cintorínov neboli finančné prostriedky, uspokojili sme sa len zo záchranou pred bezprostredným zánikom. Tento stav však nemohol trvať dlhodobo. Ak by sa s prácami na týchto cintorínoch nepokračovalo, po niekoľkých rokoch by im opäť hrozil zánik.
Po dlhej zimnej prestávke opäť prišiel čas, aby sme pokročili s rekonštrukciou najväčšieho vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Veľkrop (okres Stropkov). Tento rok sme začali naozaj veľkým štýlom. Prvou pracovnou akciou na tunajšom cintoríne bol veľký medzinárodný pracovný kemp Medzinárodnej skupiny pre vojnové cintoríny (Visegrad working group for military cemetery) zloženej zo zástupcov občianskych združení zo všetkých krajín V4.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Prvá časť série sa zaoberá podmienkami, ktoré ovplyvnili vývoj poľnohospodárstva v ČSR v období rokov 1945-48.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Druhá časť je venovaná vysvetleniu základnych pojmov súvisiacich s koncepciou budovania JRD.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Tretia časť série sa zaoberá priebehom kolektivizačného procesu v okrese Humenné v období rokov 1949-52.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Štvrtá časť série sa zaoberá priebehom kolektivizácie v okrese Humenné v období rokov 1953-1954.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Piata časť série sa zaoberá priebehom kolektivizácie v okrese Humenné v období rokov 1955-60.
Séria článkov o kolektivizačnom procese v okrese Humenné, vznikla rozčlenením a prepracovaním autorovej diplomovej práce. Šiesta časť série sa zaoberá záverečnou etapou kolektivizácie v okrese Humenné v období rokov 1957-60 a zhodnotením tohto procesu.
Pražská defenestrácia z mája 1618 sa stala predohrou dlhotrvajúceho konfliktu, ktorý pohltil postupne celú strednú Európu. Kontinent sa stal arénou rozsiahleho mocenského zápasu. Dvoch silných koalícii štátov. Tento zápas neobišiel ani územie dnešného Slovenska. Do tridsaťročnej vojny bol vtedajšie Uhorsko vtiahnuté počas druhého protihabsburského povstania pod vedením Gabriela Betlena.
Sedemnáste storočie v našich dejinách bolo obdobím veľmi dramatických udalostí. Habsburská dynastia sa snažila vybudovať z Uhorska absolutistický štát. To znamenalo likvidáciu životných záujmov uhorskej šľachty, ktorá sa tvrdo postavila na odpor. V boji o charakter uhorskej spoločnosti sa v zmätenej dobe plnej náboženských a politických konfliktov obe strany stretli v úpornom zápase, ktorý trval celé storočie.
Písal sa rok 1643 a vyčerpávajúci konflikt, neskôr nazvaný Tridsaťročná vojna v Európe vstúpil do svojej poslednej fázy. Habsburská armáda bola plne zamestnaná bojmi proti švédskym a francúzskym jednotkám. To bola príhodná chvíľa pre ďalšie vystúpenie uhorskej šľachty, ktorá cítila silný tlak cisárskeho absolutizmu a opäť sa chystala do boja za svoje privilégia a náboženskú slobodu. V jej čele sa ocitol nové sedmohradské knieža Juraj Rákoczi.
V roku 1664 sa Uhorsko znova začalo otriasať politickými a náboženskými nepokojmi. Vašvársky mier uzavretý s Tureckom, nahneval uhorských veľmožov. Mierne podmienky si podľa ich mienky Turci nezaslúžil. Uhorskej šľachte zostali na tureckom území mnohé majetky, ku ktorým sa teraz nemohli dostať. Mier s Osmanmi považovali za nazáujem z cisárovej strany o uhorské záležitosti. Nadšení neboli ani z prítomnosti žoldnierskych vojsk, či vytláčania uhorskej šľachty y mocenských pozícii.
V posledných rokoch 17. storočia sa zdal triumf habsburskej moci v Uhorsku spečatený a nezvratný. Uhorská šľachta bola pokorená a odstavená od politickej moc. Uhorské stavy museli prežrieť nejednu horkú pilulku. Bolo zrušené právo na odpor voči panovníkovi, ktoré šľachte dovtedy zaručovala Zlatá Bula Ondreja II. Šľachtu provokoval aj nový zákon o dedičnosti uhorskej koruny v habsburskej dynastii pre všetkých jej mužských členov. Sociálne problémy a dôsledky predchádzajúcich nepokojov a vojen ožobráčili všetky vrstvy spoločnosti, čo spôsobovalo všeobecnú nespokojnosť. Samozrejme,problémy každej spoločenskej vrstvy pramenili v iných príčinách. Napriek tomu sa Uhorsko postupne menilo na sud pušného prachu, ktorý iba čakal na svoju iskru, aby explodoval.
Stručne zhodnotenie historickej konferencie Prvá svetová vojna - boje v Karpatoch v Humennom, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti krstu publikácie Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Konferencia bola prvým úspešnym projektom Klubu vojenskej histórie Beskydy v Humennom.
Arpádová línia bola obranné opevnenie budované Maďarskom počas II. svetovej vojny. Jedná sa o fortifikačný systém, ktorého okraj zasahuje aj na územie súčasnej Slovenskej republiky (v čase II. svetovej vojny, to bolo územie Maďarska). Klub vojenskej histórie Beskydy spoločne s obcou Ulič pripravujú postupné zrekonštruovanie tejto časti fortifikačného systému a vybudovanie náučného chodníka.
Reportáž o rekonštrukcii vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Kružlová (okres Svidník).
V októbri 2012 bola slávnostnou vysviackou ukončená rekonštrukcia vojnového cintorína z prvej svetovej vojny Snina I. Giglovo. Rekonštrukciu uskutočnili v priebehu roka 2012 dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy a Zväzu vojakov Slovenska – Klub Humenné. Obnova cintorína bola podporená Karpatskou nadáciou a mestom Snina. V nasledujúcej reportáži si pripomenieme najdôležitejšie momenty priebehu rekonštrukcie.
V týchto dňoch sa dobrovoľníkom z Klubu vojenskej histórie Beskydy podarilo slávnostnou posviackou dokončiť rekonštrukciu vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Becherov. Musím podotknúť, že všetci, čo sme sa podieľali na obnove tohto vojnového cintorína cítime obrovské zadosťučinenie. V nasledujúcich riadkoch by som chcel zrekapitulovať jednotlivé etapy postupnej rekonštrukcie vojnového cintorína v Becherove.
Fotoreportáž z rekonštrukcie vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Stebník.
Súčasťou každej spoločnosti je aj vrstva, ktorá ma špecifické, ale v mnohých ohľadoch dominantné postavenie. Dnes by sme takúto vrstvu nazvali spoločenská elita. V stredoveku funkciu spoločenskej elity plnila šľachta. Vznikom a formovaním tejto spoločenskej vrstvy sa zaoberá nasledujúci článok.
Reportáž zo slávnostného otvorenia zrekonštruovaného vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v obci Palota.
Pri vyslovení tohto slova sa pred očami každého priaznivca antických dejín vynoria zaujímavé asociácie. Zvláštny a legendami opradený štátny systém, cnosti, ktorými sa honosili Sparťania, ale najčastejšie hrôzu budiaci šík ťažkoodencov vedených kráľom Leonidom v hrdinskej bitke pri Thermopylách. Čo sa v skutočnosti skrývalo za fenoménom spartského štátu? V čom spočívala sila, ale aj slabiny tejto spoločnosti sa stručne snaží priblížiť tento článok.
Krátky pohľad na historické územnosprávne členenie v Uhorsku s dôrazom na dnešné Slovensko.
Na území severovýchodného Slovenska sa nachádza asi 200 vojnových cintorínov z obdobia 1. svetovej vojny. Väčšina z nich sa nachádza v katastrofálnom stave a je na pokraji zániku. Dlhé desaťročia boli vojnové cintoríny na pokraji záujmu odborníkov, verejnosti i kompetentných orgánov. Niektoré z cintorínov za tento nezáujem zaplatili zánikom. Článok sa zaoberá možnosťami, ako zmeniť túto situáciu.
V dejinách Uhorska patrí 13. storočie k najpohnutejším obdobiam. Nesporne výraznou udalosťou bol aj tatársky vpád z roku 1241. Ako ovplyvnil tento vpád, život uhorskej spoločnosti sa dozviete v nasledujúcom článku.
Obdobie v rokoch 1945 – 1950 v americkej politike by sme v skratke mohli nazvať Trumanova éra. Na rozdiel od Roosevelta prichádza Harry Truman do prezidentského kresla ako nie veľmi známy politik. Vyznačoval sa rozhodnosťou a pevnou povahou. Tieto jeho schopnosti však verejnosť spoznala až po nástupe do funkcie.
Prvá fáza tureckých vojenských akcií súvisiacich s územím dnešného Slovenska. Záchytáva obdobie od bitky pri Moháči, až po mier v Edirne.
V 16. storočí nebol život na dnešnom južnom Slovensku jednoduchý. Toto územie bolo vojenskou hranicou medzi Osmanskou ríšou a Uhorskom. Obyčajní ľudia mali každodenné obavy z koristenia tureckých posádok alebo rekvirácii pre nemecké žoldnierske posádky. Tieto obavy sa týkali celých generácii, pretože turecká hrozba strašila územie dnešného južného Slovenska viac ako 150 rokov.
Od roku 1660 sa postupne začala opäť zhoršovať bezpečnostná situácia na uhorsko-tureckých hraniciach. Schyľovalo sa k novému konfliktu. Turecká ríša sa vnútorne stabilizovala a opäť ukazovala svoju hrozivú moc. Vojna sa začala v roku 1663 a územie dnešného Slovenska to okamžite pocítilo.
Vojna ruží je jedným z najzaujímavejších a zároveň najkomplikovanejších konfliktov stredovekej Európy. Tridsať rokov trvajúci boj o o anglický trón medzi frakciami Lancasterovcov a Yorkovcov sa vyznačoval krvavými stretmi, intrigami, spletitosťou vzťahov medzi významnými anglickými šľachtickými rodinami. Na prvý pohľad je celý konflikt veľkým chaosom, v ktorom neustále vystupujú nejakí Eduardovia a Richardovia. V sérii článkov o tejto vojne sa pokúsime predstaviť jednotlivé fázy konfliktu a vysvetliť podstatu i priebeh celého konfliktu.
V tejto časti seriálu o vojne ruží si pripomenieme závažné udalosti,ktoré sa odohrali v záverečnej fáze Storočnej vojny a mali vplyv na vznik dynastického konfliktu v Anglicku. Zároveň si postupne predstavíme prvé významné osobnosti, ktoré do konfliktu zasiahli. hlavným motívom je, ale predstavenie prvého obdobia vlády slabého kráľa Henricha VI., ktorý má veľký podiel na vzniku vojny ruží.
Neúspechy vo vojne a neschopná vláda Henricha VI. a jeho poradcov neustále zhoršovali stav spoločnosti v Anglicku. Neprešiel mesiac, aby sa neobjavil ďalší dôkaz neschopnosti a korupcie na kráľovskom dvore. Nekonečnú reťaz neúspechov si niekto musel odniesť. V tejto časti si všimneme základné príčiny neutešeného stavu Anglického kráľovstva, tesne pred vznikom vojny ruží.
Po páde jedného z privilegovaných mužov kráľovského dvora sa situácia ešte viacej vyostrila. Pod neschopným vedením kráľa Henricha sa krajina rútila v ústrety anarchii. Zúfalý stav kráľovstva neustále provokoval Yorka k činu, pretože vedel, že na vine je najmä kráľov obľúbenec neschopný vojvoda Somerset. Konflikt medzi Yorkom a Somersetom kulminoval.
Dlhotrvajúci konflikt medzi kráľom Eduardom IV. a jeho bratrancom kniežaťom z Warwicku boli dlhý čas v kríze. Eduard IV. sa svojim starším bratrancom nenechal ovládať, čo nabúravalo Warwickove ambície. Vzájomné spory prerástli čoskoro do otvorenej vzbury . Knieža warwick plánoval zvrhnutie kráľa Eduarda IV.
Vojna ruží sa definitívne začala po porážke pri Castillone. Definitívna porážka Angličanov vo Francúzsku, len urýchlila vnútorne vrenie v krajine. Anglicko sa ponorili do anarchie, kde si každý robil, čo chce. Vytvoril sa ideálny priestor pre silných mužov, ktorí si zmerali sily v boji o moc.
Po krátkom, ale intenzívnom strete pri St. Albans sa kráľovská armáda rozpadla. Víťazovi vojvodovi z Yorku padol do rúk aj kráľ Henrich VI. Osud anglického trónu mal v rukách.
V roku 1460 vojvoda z Yorku stratil trpezlivosť a zmocnil sa vlády. Celé roky sa snažil byť verným služobníkom trónu a odmenou mu boli iba urážky a dlhy. Lenže aj jeho prívržencov prekvapili Yorkove požiadavky. Jeho priatelia predpokladali, že cieľom povstania bolo získať kontrolu nad kráľom Henrichom VI. a nie zbaviť ho trónu. York však nekompromisne nastolil svoju požiadavku na kráľovský trón.
Bitka pri Towtone znamenala jeden z výrazných prelomov v konflikte známom ako Vojna ruží. Na bojisku triumfoval Eduard knieža z March a otvoril si cestu k trónu. Článok opisuje prvé roky jeho vlády a venuje sa problematickému vzťahu kráľa a jeho prvého veľmoža, ktorý prešiel premenou od úprimného priateľstva, až k nezmieriteľnej nenávisti.
Kráľovi Eduardovi IV. sa podarilo získať v Burgundsku finančnú podporu, ktorú potreboval na svoj návrat do Anglicka. Usilovne zberal sily a podarilo sa úspešne vylodiť v Anglicku, kde čoskoro sformoval novú armádu. Bol pripravný a rozhodnutý poraziť všetkých vzbúrencov a najmä definitívne sa porátať s vojvodom z Warwicku.
Po porážke vnútorných nepriteľov sa Eduard IV. zameral na zahraničnú politiku. Uskutočnil vojenské ťaženie do Francúzska, ktoré sa ale skončilo mierovým urovnaním medzi Anglickom a Francúzskom. V čase kedy sa mu na trńe darilo začal opäť zlostiť vojvoda z Clarence.
Posledné roky kráľa Eduarda sa niesli v znamení pokojného vládnuti, ale aj zdravotných problémov. Bolo jasné, že ak kráľ zomrie, v čase neplnoletosti jeho syna bude v Anglicku vládnuť Richard vojvoda z Gloucesteru. Na dvore však existovala skupina, ktorá uvažovala inak.
Po smrti kráľa Eduarda IV. sa strhol nemilosrdný boj o moc. V tomto boji zohral hlavnú úlohu Richard vojvoda z Gloucesteru. Po skončení mocenských konfliktov zasadol na tróne ako kráľ Richard III. Jeho nástup na trón, ale sprevádzalo množstvo zločinov, ktoré úplne pokazili jeho povesť.
Vláda kráľa Richarda nebola dlhá ani pokojná. Od začiatku si proti sebe panovník poštval mnoho ľudí a nešťastné okolnosti, ktoré sa spájali s jeho nástupom na trón oslabovali jeho pozíciu. To sa mu vypomstilo v čase , kedy musel čeliť pokusu Henricha Tudora o získanie trónu.
Severovýchodne Slovensko bolo na prelome rokov 1914/1915 zasiahnuté sériou bojových stretov medzi ruskou, rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou. Tieto ťažké boje v karpatských horách po sebe zanechali tisíce padlých vojakov. Obete bojov bolo potrebné dôstojne pochovať. Tak sa začal písať príbeh komplexu vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku.
Severovýchodne Slovensko bolo na prelome rokov 1914/1915 zasiahnuté sériou bojových stretov medzi ruskou, rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou. Tieto ťažké boje v karpatských horách po sebe zanechali tisíce padlých vojakov. Obete bojov bolo potrebné dôstojne pochovať. Tak sa začal písať príbeh komplexu vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku.
Severovýchodne Slovensko bolo na prelome rokov 1914/1915 zasiahnuté sériou bojových stretov medzi ruskou, rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou. Tieto ťažké boje v karpatských horách po sebe zanechali tisíce padlých vojakov. Obete bojov bolo potrebné dôstojne pochovať. Tak sa začal písať príbeh komplexu vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku.
Bojové aktivity v prvej svetovej vojne sa na našom území odohrávali v priebehu rokov 1914-1915. V strašných bojoch zahynuli tisícky vojakov rakúsko-uhorskej, nemeckej a ruskej armády. Sú pochovaní na chátrajúcich a zanikajúcich vojenských cintorínoch, ktorým spoločnosť nevenuje dostatočnú pozornosť.
Stručné kapitoly z dejín vývoja pruskej a nemeckej armády do prvej svetovej vojny. V prvej časti sa zaoberáme obdobím od tridsaťročnej vojny do konca vlády Fridricha II. Veľkého.
Stručné kapitoly z dejín pruskej a nemeckej armády. Druhá časť je venovaná obdobiu od záveru vlády Fridricha II. Veľkého až po polovicu 19. storočia.
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více