Generálplukovník Viktor Dankl Graf von Kraśnik

Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕29.232

Generálplukovník Dankl sa narodil v dnešnom talianskom meste Udine 18. septembra 1854. Vtedy bolo Udine súčasťou rakúskej provincie Benátky. Jeho otec slúžil v armáde. V roku 1865 odišiel do dôchodku a s rodinou sa presťahoval do Gorizie (Slovinsko). Tu začal aj študovať. V štúdiách pokračoval v Terste. Keď mal štrnásť rokov odišiel do študentského ústavu v St. Pölten v Dolnom Rakúsku. V rokoch 1870 -1874 navštevoval Teraziánsku vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste.

Po skončení štúdia nastúpil k Dragúnskemu pluku č. 3 (Dragonerregiment Friedrich August König von Sachsen Nr.3) s dislokáciou v Ennse. V rokoch 1877 -79 študoval na Vojnovej škole vo Viedni. Po skončení školy bol povýšený do hodnosti nadporučíka a pôsobil ako dôstojník generálneho štábu v rôznych funkciách. V roku 1883 nastúpil do štábu 32. pešej divízie v Budapešti. O rok neskôr bol povýšený do hodnosti kapitána. Pôsobil v rôznych štábnych funkciách a v roku 1894 sa už v hodnosti podplukovníka stáva veliteľom Hulánskeho pluku č. 11 (Ulanenregiment Alexander II. Kaiser von Rußland Nr.11).

Už v tom istom roku je menovaný do funkcie náčelníka štábu XIII. armádneho zboru v Záhrebe. Od roku 1896 pracuje v rakúsko-uhorskom generálnom štábe. V roku 1903 sa stal generálmajorom a prevzal velenie 66. pešej brigády v Komárne. Od roku 1905 velí 16. pešej brigáde v Tridente. Po povýšení na poľného podmaršala (1907) prevzal velenie 36. pešej divízie v Záhrebe.


Generálplukovník Viktor Dankl von Kraśnik

Prvá svetová vojna ho zastihla vo funkcii veliteľa XIV. armádneho zboru v Innsbrucku. Zároveň bol povýšený do funkcie generála jazdectva. Keď sa začala vojna bol vymenovaný za veliteľa 1. armády rozmiestnenej v Haliči. Ako veliteľ 1. armády sa vyznamenal v bitke pri Krasniku, kde dosiahol lokálny úspech porážkou ruskej 4. armády. Ďalej na východ sa situácia vyvíjala kriticky, preto bol nútený svoju armádu stiahnuť. V máji 1915 sa zúčastnil počiatočnej fázy úspešných operácii pri Gorliciach a Tarnowe.

V tom istom čase vyhlásilo Taliansko vojnu Rakúsko-Uhorsku. Pre monarchiu vznikla nová hrozba na juhozápadných hraniciach. Vojenské možnosti monarchie boli značne obmedzené. Dankl bol prevelený na juhozápadný front, aby  velil obrane Tyrolska pred talianskymi útokmi. S improvizovaným zoskupením jednotiek zabránil všetkým talianskym pokusom o vpád do Tyrolska. Najdôležitejšie bolo, že úspešný odpor Danklových jednotiek získal pre monarchiu dostatok času na zhromaždenie síl, ktoré by čelili novej hrozbe.

V marci 1916 bol vymenovaný za veliteľa 11. armády, s ktorou absolvoval jarnú ofenzívu proti Talianom (Asiago) a v  máji bol povýšený do hodnosti generálplukovníka. V ofenzíve bola 11. armáde určená najdôležitejšia úloha. Jednotky tejto armády mali prelomiť obranu nepriateľa a otvoriť cestu 3. armáde, ktorá mala v ofenzíve pokračovať. Spočiatku sa útok vyvíjal dobre, ale postupne bol zastavený. Za neúspechom stála predovšetkým neschopnosť rakúsko-uhorského delostrelectva, ktoré sa nestíhalo včas presúvať a účinne podporovať útočiace jednotky a tiež prekvapivá Brusilovová ofenzíva na východnom fronte.

Ofenzíva pri Asiagu skončila neúspechom a z tohto neúspechu bol obvinený aj generálplukovník Dankl. Najviac ho kritizoval  veliteľ skupiny armád arcivojvoda Eugen a náčelník štábu rakúsko-uhorskej armády Conrad von Hötzendorf. Vinili ho z pomalého postupu. Kritika zo strany velenia a jeho zdravotné problémy ho prinútili požiadať o prepustenie z funkcie.  V júli 1916 bol zbavený funkcie veliteľa 11. armády. Spolu s ním bol prepustený aj náčelník jeho štábu generálmajor Pichler.

Po nevyhnutnej operácii a následnej rekonvalescencii sa stal veliteľom cisárskej gardy. Bol povýšený do šľachtického stavu. Spočiatku obdržal titul baróna, neskôr grófa z Krasniku, čo bolo pripomienkou jeho víťazstva. Z armády odišiel 1. decembra 1918. V roku 1925 sa stal vedúcim kancelárie Rádu Márie Terézie a túto funkciu zastával šesť rokov.  Dostal aj čestný doktorát filozofie na univerzite v Innsbrucku.

Do smrti prezentoval svoje monarchistické zmýšľanie. Dokonca aj keď väčšina rakúskej spoločnosti schvaľovala anšlus k Nemecku, zostal zástancom rakúskej samostatnosti. Zomrel vo vysokom veku  8. januára 1941. je pochovaný na cintoríne Wilten v Innsbrucku.

Kariérny postup:

1874 – poručík
1879 – nadporučík
1884 – kapitán
1891 – major
1894 – podplukovník
1897 – plukovník
1903 – generálmajor
1907 – poľný podmaršal
1912 – generál jazdectva
1916 - generálplukovník

Vyznamenania:

Vojenský záslužný kríž
Rád Leopolda I. triedy
Vojenský rád Márie Terézie
Železný kríž II. triedy
Železný kríž I. triedy
Vojensky záslužný kríž I. triedy

Zdroje:
1.http://www.austro-hungarian-army.co.uk/biog/dankl.htm
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Viktor_Dankl_von_Krasnik
3. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
4. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕29.232

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře