Generálplukovník Paul Baron Puhallo von Brlog

Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕6.559

Paul Puhallo sa narodil v meste Brlog (Chorvatsko) 21. februára 1856. Od detstva mu bola súdená vojenská kariéra. Svoje štúdium začal na vojenských školách v meste Fehértemplom (Bela Crkva, Srbsko) a Hraniciach na Morave. Paradoxne sa obe mestá v tej dobe nazývali v nemčine Weißkirchen(odlišovali sa iba označením Ungarisch alebo Mährisch). Vo Viedni dosiahol skvelé štúdijne výsledky na Vojenskej technickej akadémii. V roku 1877 dokončil štúdium a bol vyradený v hodnosti poručíka.

Jeho prvou jednotkou bol Pluk poľného delostrelectva č. 11 (Feldkanonenregiment Nr.11). počas služby v tejto jednotke navštevoval vyšší delostrelecký kurz vo Viedni, čo bol vlastne technický ekvivalent štúdia na Vojnovej škole. V štúdiu dosahoval skvelé výsledky. Úspešne doštudoval v roku 1882 a hneď bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Pôsobil v rôznych štábnych funkciách.

V novembri 1886 bol povýšený na kapitána a pracoval ako inštruktor taktiky a vojenskej prípravy na Vojenskej technickej akadémie. Následujúci rok sa oženil. Zobral si Annu Hörzinger s ktorou mal neskôr jednu dcéru. Aj jeho mladší brat slúžil v delostreleckých jednotkách. Jeho kariéru však ukončila vážna nehoda v službe a musel odísť do invalidného dôchodku.

Ďalší postup v kariére zaznamenal v roku 1892. Bol vymenovaný za náčelníka štábu 3. pešej divízie v Linzi. Spolu s funkčným postupom prišlo aj povýšenie do hodnosti majora. V roku 1895 odišiel do štábu zboru a bol povýšený do hodnosti podplukovníka. Počas rokov služby si získal povesť výborného dôstojníka a inštruktora. Niet divu, že si ho nadriadení po krátkej služobnej anabáze pri Pešom pluku č. 55 (Infanterieregiment Nikolaus I. König von Montenegro Nr.55) v Tarnopoli vyhliadli pre pozíciu inštruktora vo Vojnovej škole vo Viedni. Na túto pozíciu nastúpil 11. septembra 1898 a zároveň bol povýšený do hodnosti plukovníka.

V tejto pozícii dosiahol veľké úspechy. Jeho práca bola ocenená vyznamenaniami aj postupom. V roku 1903 sa stal šéfom prevádzkovej kancelárie generálneho štábu. V tejto funkcii bol za svoje pracovné výkony odmenený Rytierskym krížom Rádu Leopolda. V roku 1905 sa stal veliteľom viedenskej 50. pešej brigády. Súčasne získal svoju prvú generálsku hodnosť, pretože v máji 1905 bol povýšený do hodnosti generálmajora. Na jeho povesť skúseného vojenského pedagóga a inštruktora sa nezabudlo a v roku 1906 prevzal velenie Vojnovej školy. Jeho zásluhou bolo zo školy odstránených mnoho nešvárov a zmenila sa na moderné vojenské školské zariadenie pre vyšších dôstojníkov.

Počas jeho velenia sa kládol dôraz na operačné zručnosti a cvičenia v teréne. Základným cieľom bolo vychovať všestranne vycvičených štábnych dôstojníkov a veliteľov vyšších zväzkov. V roku 1908 sa stal šľachticom. Vďaka povýšeniu jeho otca do šľachtického stavu mohol aj on používať predikát von Brlog. O rok neskoršie bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala. V roku 1910 sa stal veliteľom 46. pešej divízie landwehru v Krakove. S touto divíziou strávil skoro dva roky a čakal ho ďalší postup. V októbri 1912 prevzal velenie V. armádneho zboru v Pressburgu (Bratislava). Súčasne bol povýšený do hodnosti poľný zbrojmajster (generál delostrelectva). V tej dobe tiež získal prestížny titul tajný radca (gehaimer Rat).

Vojna ho zastihla vo velení V. zboru. Tento zbor od začiatku vojny podliehal 1. armáde generála Dankla. Zbor pod Puhallovým vedením odišiel do Haliče a pripojil sa k jednotkám ktoré sa chystali čeliť ruskej presile. Danklova armáda úspešne zvládla prvý vojnový stret v bitke pri Krasniku. Bojový krst tu absolvovali aj jednotky V. armádneho zboru. Vzhľadom na fakt, že tento zbor tvorili jednotky z veľkej časti nášho územia, môžeme si pripomenúť ktoré divízie ho tvorili. Do bojov v Haliči vstúpil V. armádny zbor v zostave s 14. pešou divíziou (Bratislava), 33. pešou divíziou (Komárno) a 37. honvédskou pešou divíziou (Bratislava).

Po prvom úspechu pri Krasniku, prišli porážky. Vďaka ťažkej situácii v ktorej sa ocitli ďalšie rakúsko-uhorské armády rozmiestnené ďalej na východe, muselo dôjsť k ústupu. Aj jednotky pod vedením generála Puhalla museli ustupovať, napriek tomu, že nedávno ohrozovali mesto Lublin svojim agresívnym postupom. V. armádny zbor sa nakoniec stiahol za rieku San. Pred Vianocami absolvoval zbor ťažké boje pri rieke Nida a stiahol sa do Karpát.

Stal sa súčasťou 3. armády v rámci ktorej sa Puhallove jednotky zúčastnili márnych pokusov o deblokáciu pevnosti Przemysl. Po kolapse týchto snáh, musela naopak 3. armáda čeliť ruskej ofenzíve. V tomto období generál Puhallo ochorel na dizentériu, bežnú nemoc na fronte. K zboru sa vrátil po niekoľkých týždňoch v čase postupu nemeckých a rakúsko-uhorských jednotiek po ofenzíve pri Gorliciach. So svojím zborom sa dostal až k Samboru (Ukrajina).

V máji 1915 prevzal velenie 3. armády po generálovi Boroevičovi. Spoločne s 11. nemeckou armádou sa mali jeho jednotky opäť zmocniť Przemyslu. V rakúsko-uhorskej armáde, však došlo pred začiatkom ofenzívy k reorganizácii. 3. armáda bola rozpustená a generál Puhallo prevzal velenie 1. armády, ktorej predtým velil generál Dankl. Jeho armáda a posilnený zbor Szurmay boli v nasledujúcich operáciách podriadené nemeckému generálplukovníkovi von Mackensenovi. Jeho armáda bojovala pri Ľvove, Sokali, Koweli a Dubne. V tejto oblasti došlo k stabilizácii frontu. V máji 1916 bol Puhallo povýšený na generálplukovníka. Toto obdobie bolo vrcholom v jeho kariére.


Paul Baron Puhallo von Brlog

Brusilovová ofenzíva bola klincom do rakvy jeho veliteľskej kariéry. Prekvapivý ruský útok rakúsko-uhorské jednotky nezachytili a utrpeli drvivú porážku. Mnohé jednotky sa úplne rozpadli. Medzi veliteľov, ktorí nedokázali zareagovať na vzniknutú krízu patril aj veliteľ 1. armády generálplukovník Puhallo. Hlavné velenie nebolo spokojné s jeho postupom v čase krízy, následkom čoho sa 1. armáda rozpadla. Nakoniec bola jeho armáda oficiálne rozpustená a zvyšok jednotiek pričlenený pod iné armády. Generálplukovník Puhallo dostal príkaz nastúpiť na dovolenku.

Puhallo čakal na nové velenie, ale čakal márne po dlhšom čase sa informoval o svojom osude a zistil nepriaznivé správy. Hlavné velenie stratilo dôveru v jeho veliteľské schopnosti a vinilo ho za zničenie 1. rakúsko-uhorskej armády. S generálplukovníkom Puhallom sa už v ďalšom období pri obsadzovaní veliteľských postov nepočíta. Pred odchodom z armády mu ešte ako bolestné bol udelený Veľkokríž Rádu Leopolda a získal šľachtický titul baróna.

Do dôchodku odišiel generálplukovník Puhallo v máji 1917 a do vojnových udalostí už aktívne nezasiahol. Ani povojnový vývoj sa z nim nemaznal. Jeho rodisko sa stalo súčasťou kráľovstva SHS, teda Juhoslávie. Ako bývalý rakúsko-uhorský dôstojník a príslušník uhorskej šľachty, nemohol v novej spoločnosti žiadať nijaké výhody vyplývajúce z jeho bývalého postavenia. Dostával biedny dôchodok a rozhodol sa nový štát opustiť. Odišiel do Viedne, ale aj tu žil v biednych podmienkach. Bol odkázaný iba na pomoc bývalých kolegov z armády. Zomrel v decembri 1926. Pochovaný je v Linzi. Jeho pohreb zorganizovali jeho priatelia na vlastné trovy. Jeho život a smrť pripomínajú známe úslovie „svetská sláva, poľná tráva“. Kedysi významný veliteľ a príslušník privilegovaného stavu strávil posledné roky svojho života v úplnej núdzi a zabudnutí.

Vojenská kariéra:

1877 – poručík
1882 – nadporučík
1886 – kapitán
1893 – major
1895 – podplukovník
1898 – plukovník
1905 – generálmajor
1909 – poľný podmaršal
1913 – poľný zbrojmajster (generál delostrelectva)
1916 - generálplukovník

Vyznamenania:

Vojenský záslužný kríž
Rád Železnej koruny III. triedy
Rytiersky kríž Rádu Leopolda
Rád Alberta I. triedy (Sasko)
Veľký kríž za vojenské zásluhy ( Španielsko)
Rád Friedricha (Würtemberg)
Rád Železnej koruny II. triedy
Železný kríž II. triedy (Nemecko)
Železný kríž I. triedy (Nemecko)

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk
2. http://de.wikipedia.org/wiki/Paul_Freiherr_Puhallo_von_Brlog
3. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
4. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
5. http://www.firstworldwar.com
Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕6.559

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře