Aténsky štátny systém

Autor : Radoslav Turik 🕔03.11.2006 📕36.661

V období 8. až 6. storočia p. n. l. vzniká na území Grécka nový typ usporiadania ľudskej spoločnosti, grécky mestský štát - polis. Tento typ štátu je pre Grékov typický. Mesto bolo hospodárskym, náboženským a správnym centrom. Občanmi boli aj obyvatelia okolitého územia. Polis symbolizoval samostatnosť, sebestačnosť a určitú mieru demokracie umožňujúcu občanom účasť na správe veci verejných. Už starovekí filozofi ako Platón a Aristoteles sa pokúšali analyzovať polis. Platón hľadal ideálny typ spoločnosti, čím v dejinách začal dlhú líniu utopizmu. Naopak Aristoteles študoval ústavy (v staroveku štátne zriadenie, nie základný zákon krajiny) rôznych miest a kategorizoval ich do rôznych typov.

Postupné formovanie mestského štátu , si môžeme poukázať na príklade, asi najvýznamnejšieho mestského štátu Atén.

Aténsky štát sa vyvíjal v niekoľkých etapách. Každú etapu reprezentuje niektorá významná politická osobnosť Atén:

1. Ranné obdobie , monarchia - Théseus
2. Prvá ústava - Drakón
3. Vláda rodovej aristokracie - Solón
4. Tyrania - Peisistratos
5. Vznik demokracie - Kleisthénes
6. Vrchol demokracie - Perikles

Monarchia

Atény boli centrom územia nazývané Attika. V 7. storočí p. n. l. Atény ovládajú celé územie Attiky. Podobne ako ostatné mestské štáty boli aj Atény spočiatku monarchiou. V štáte vládol panovník, vodca vojenskej družiny-bazileos. Počiatky politických dejín splývajú s mytológiou. Poznáme niekoľko legendárnych bazileov z Atén, u ktorých nevieme rozlíšiť, či skutočne žili, alebo boli iba mytologickými postavami. Napr. Aigeos, Kekropos, Kodros, ale najmä slávny Théseus, ktorý je pokladaný tradíciou za autora prvého usporiadania aténskej spoločnosti.

Proces formovania aténskeho štátu bol dlhý a zložitý. Niekedy začiatkom 6. storočia p. n. l. môžeme už hovoriť o ustálenom štátnom útvare. Kráľovská moc je nahradená vládou rodovej aristokracie. V Aténach sa táto rodová šľachta nazýva vrstva eupatridov. Po odstránení kráľovskej moci štát vedú archonti. Sú volení zo spoločenskej skupiny eupatridov. Najprv to bola funkcia doživotná, potom boli archonti volení na 10 rokov a nakoniec bolo volebné obdobie skrátené na 1 rok. Kolégium archontov tvorilo 9 občanov:

1. Archont eponymos - pôvodne mal takmer diktátorskú právomoc, neskôr bola jeho funkcia obmedzená.
2. Archont basileus - tento úradník sa staral o kňazské funkcie a rozhodoval vo veciach náboženského kultu.
3. Archont polemarchos - bol veliteľom aténskeho vojska a riadil tiež zahraničnú politiku štátu.
4. Archont thesmothétos - týchto archontov bolo šesť a slúžili ako ochrancovia zákona. Zasadali v rôznych súdnych výboroch.

Všetky funkcie v aténskom štáte boli bezplatné.

Areopag

Areopag bol najvyšší kolektívny orgán štátu. Zasadali v ňom bývalí archonti a ďalší významní občania štátu. Všetci boli samozrejme príslušníkmi rodovej aristokracie. Práve táto vrstva ovládala všetky rozhodujúce pozície v štáte. Tento fakt vzbudzoval nesúhlas ostatného obyvateľstva a v Aténach sa začali politické a sociálne nepokoje.

Drakón

Vzhľadom na narastajúci rozklad štátu dostal archont Drakón poverenie, aby spísal platné zvykové právo. Tak v roku 621 p. n. l. vznikla prvá forma aténskej ústavy. Drakónove zákony boli neobyčajne tvrdé. Takmer všetky trestné činy boli trestané smrťou (aj najľahšie, napr. krádež zeleniny). Dodnes sa používa slovné spojenie „drakonické tresty", čo znamená veľmi tvrdé tresty. V každom prípade však vznik takýchto zákonov znamenal určitý spoločenský pokrok. Boli znakom víťazstva vytvárajúceho sa mestského štátu nad tradičným rodovým zriadením. Priniesli väčší poriadok aj do majetko-právnych vzťahov. Sociálnu situáciu v štáte však nevylepšili.

Solón

Keďže Drakónove zákony nevyriešili všetky problémy mestského štátu bol v roku 594 p. n. l. požiadaný archont Solón , aby zreformoval aténsku ústavu. Solón mal novú reformu stanoviť tak, aby sa znížilo riziko konfliktov medzi rôznymi sociálnymi vrstvami v štáte.

Za vinníkov zlej situácie označil najvyššiu triedu eupatridov, ktorí svojimi egoistickými záujmami ohrozovali jednotu štátu.

Prvou závažnou zmenou bolo odpustenie všetkých dlhov aténskych občanov (seisachtheiá - strasenie bremena). Zakázal v budúcnosti trestať dlhy vzatím do otroctva. Už nikdy teda nemohol aténsky občan zotročiť iného občana kvôli dlhom. Vykúpil za štátne peniaze predtým zotročených občanov. Tieto opatrenia mali výrazný vplyv na upokojenie spoločenskej atmosféry v Aténach.

Nasledovali ďalšie reformy , ktoré upevnili sociálne a hospodárske postavenie stredných vrstiev aj keď zachovali rozhodujúci politický vplyv aristokratickej vrstvy. Solón rozdelil obyvateľstvo do štyroch majetkových tried. Podľa toho rozdelil politické práva:

1.Pentakosiomedimnoi- občania, ktorí mali ročný výnos aspoň 500 medimnov pšenice (1 medimnos=52,3l). Bola to skupina najbohatších, ktorá mohla zastávať najvyššie úrady (archont).
2. Hippies (jazdci)- občania s výnosom aspoň 300 medimnov. Vykonávali vojenskú službu ako jazdci. Mali prístup k nižším úradom (pokladník, dozorca trhu a pod.)
3. Zeugitai - roľníci, občania s výnosom aspoň 200 medimnov. V armáde slúžili ako hopliti. Mohli byť členmi rady 400 a porotcami.
4. Théti -námedzne pracujúci a majitelia malých pozemkov. V armáde slúžili ako ľahkoodenci a neskôr ako veslári

Politickým orgánom, ktorý reprezentoval široké vrstvy boli ľudové zhromaždenie - ekklésia.

Najvyššie súdne právomoci mal porotný súd - héliaiá.

Najdôležitejší význam Solónovej reformy spočíval, v zrušení monopolu eupatridov na vedenie štátu. Podľa novej ústavy politický vplyv zabezpečoval majetok, nie iba aristokratický pôvod. Samozrejme medzi bohatou vrstvou mali eupatridovia prevahu. Napriek tomu to bol dôležitý posun smerom k demokracii.

Peisistratos

Solónove reformy platili až do roku 567 p. n. l.

S podporou politickej strany diakriov (roľníkov, ktorí mali málo pôdy, thétov a pod.) dobyl v roku 560 Akropol a stal sa tyranom.
Jeho politickým oponentom (strane paraliov - obyvatelia pobrežia, ktorí sa živili obchodom a strane pediaiov, čo boli bohatí statkári) sa dvakrát podarilo Peisistrata z Atén vyhnať. V roku 547 však s konečnou platnosťou získal v Aténach moc (bitka pri Pallene).
Zabavil majetok opozičných aristokratov a väčšinu rozdelil medzi bezzemkov. Roľníkov podporoval výhodnými úvermi. Takto vytvoril hospodársku základňu pre vznik širokej občianskej vrstvy, ktorá mohla slúžiť v armáde ako hopliti.
Peisistratos položil základy neskoršiemu hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Atén. Jeho samovláda tiež znamenala výrazné oslabenie aristokratickej vrstvy, čo umožnilo postupný vznik aténskej demokracie. V tom spočíva paradox Peisistratovej vlády. Vláda tyrana totiž dokázala zatlačiť do úzadia vrstvu, ktorá by dokázala účinne blokovať prehlbovanie otrokárskej demokracie. Zomrel v roku 528 a prenechal vládu svojím synom.
Po jeho smrti nastúpil do čela štátu jeho syn Hippias (527-510 p. n. l.). Po nepodarenom povstaní zaviedol v štáte teror. V roku 510 p. n. l. bol nakoniec tyran Hippias zvrhnutý povstaním, ktoré viedol Kleisthenes.

Kleisthenes

Tento aténsky stratég uskutočnil novú reformu ústavy v roku 508 p. n. l. Táto ústava mala demokratickejší charakter. Celý štát rozdelil na 10 fýl (územnosprávna jednotka). Každá fýla si zvolila jedného úradníka - stratéga. Spomedzi stratégov bol zvolený hlavný stratég, ktorý zodpovedal za vývoj v štáte. Moc archontov bola obmedzená. Súdny orgán heliaia bol rozšírený na 5000 členov a členil sa na 10 dikastérií po 500 členov pre každú fýlu. Boli rozšírené právomoci ľudového snemu - ekklézie a rady 500, ktorá navrhoval zákony. Kleisthénova reforma rozšírila politické práva nižších vrstiev. Rozšírenie právomoci týchto orgánov viedlo postupne k ďalšej demokratizácii verejného života. Musíme ale pochopiť, že držiteľmi politických práv v Aténach boli iba slobodní dospelí muži. V čase najväčšej slávy aténskeho štátu žilo v Attike asi 420 000 obyvateľov. Z nich len 42 000 bolo plnoprávnych občanov

Ostrakizmus

Mechanizmus v podobe referenda. Podstatou ostrakizmu bola ochrana pred návratom tyranie. Každý rok občania hlasovali o tom, či sa v meste nenachádza niekto nebezpečný pre aténsku demokraciu. Občania pomocou hlinených črepov (ostrakon) hlasovali o vylúčení dotyčnej osoby. Ak väčšina hlasov bola za odsúdenie, dotyčný občan musel opustil Atény na 10 rokov. Po uplynutí doby sa mohol vrátiť a boli mu priznané občianske práva.

Perikles

Za jeho vlády dosiahla aténska demokracia vrchol. Bol vodcom tzv. demokratickej strany. Od roku 461 p. n. l. stál na čele aténskeho štátu vo funkciu prvého stratéga. Za jeho vlády boli dovŕšené demokratické reformy. Najvyššie právomoci získalo ľudové zhromaždenie (ekklésia). Ľudové zhromaždenie schvaľovalo návrhy pripravené radou 500 (bulé). V ekklésii mohol každý občan podávať návrhy. Vyriešil aj situáciu najnižších sociálnych vrstiev, ktoré síce mohli využívať svoje politické práva, ale často ich nevyužívali, pretože sa museli starať o svoje každodenné živobytie. Perikles podal návrh na vyplácanie diét nemajetným občanom. Diéty boli vlastne náhradou za ušlú mzdu, keď sa občan zúčastňoval na riadení štátu. Tento zákon umožnil občanom najchudobnejších vrstiev uplatniť si svoje politické práva. Perikles takto získal podporu širokých vrstiev aténskeho obyvateľstva. Najväčší vplyv mal v rokoch 443-429 p. n. l. kedy bol každý rok zvolený za nového stratéga.

Periklová vláda znamená vrchol aténskej moci. Ďalšia existencia štátu, už v systéme usporiadania moci, nič výrazné nepriniesla. Krátkou epizódou je nastolenie vlády 30 tyranov po prehratej Peloponézskej vojne. Táto vláda bola Aténam nanútená Spartou. Občania ju odmietli, zvrhli a znova nastolili demokraciu, na ktorú boli Aténčania hrdí. Tých niekoľko vyššie spomínaných etáp nám približuje vývoj aténskeho štátu. Jednotlivé etapy nám demonštrujú aj vývoj v ostatných mestských štátoch. Nie všade sa uplatnil demokratický systém, ale v každom polis sa uplatnil niektorý zo stupňov vývoja mestského štátu, ktoré sa postupne vystriedali v Aténach.

Zdroje:
Hrych, E.: Velká kniha vládcu starověku, Praha 2002
Löwe, G.: ABC Antiky, Praha 2005
Pečírka, J.: Dejiny pravěku a starověku, Praha 1988
www.sikyon.com/Athens/athens_eg.html
www.antika.avonet.cz
Autor : Radoslav Turik 🕔03.11.2006 📕36.661

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře