Proces kolektivizácie v okrese Humenné IV.

Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕8.903

Seriál

  1. Proces kolektivizácie v okrese Humenné I.
  2. Proces kolektivizácie v okrese Humenné II.
  3. Proces kolektivizácie v okrese Humenné III.
  4. Proces kolektivizácie v okrese Humenné IV.
  5. Proces kolektivizácie v okrese Humenné V.
  6. Proces kolektivizácie v okrese Humenné VI.

Podobné články

Další články autora

Nahromadenie a neriešenie problémov JRD v okrese spôsobilo neriešiteľnú situáciu, ktorú sa ani okresným orgánom nepodarilo zastaviť. Znechutení roľníci hromadne podávali odhlášky z JRD. Väčšina JRD v okrese sa v roku 1953 rozpadla. Zmenu tónu v tejto situácii vidieť najmä v správach inštruktora a referentov okresným orgánom. Správy konštatujú najmä fakt, že vo väčšine prípadov sa metóda „presvedčovania“ menila na administratívny nátlak, ktorý vyvrcholil najmä počas žatvy. Zo strany okresných orgánov bola často poskytovaná slabá, ale hlavne neodborná pomoc.

Dôvera malých a stredných roľníkov, najmä bývalých družstevníkov bola stratená. Za katastrofu označil poľnohospodársky referent stav odmeňovania a hodnotu pracovných jednotiek. Takmer na polovici JRD neboli žiadne záznamy o pracovných jednotkách. Družstevníci teda nevedeli začo pracujú a koľko zarobia. Tento fakt je samozrejme jednou z príčin hromadných odchodov roľníkov z JRD. Pri rozpade družstiev v obciach Myslina, Hudcovce, Slovenská Volová vyšiel najavo fakt, že mnohí roľníci boli k vstupu donútení. Keď poukazovali na problémy a rozhodli sa vystúpiť z družstva, boli označení za kulakov a obvinení z vnútorného rozbíjania družstiev.

Na mnohých obciach riešili roľníci situáciu radikálne. Rozoberali dobytok zo spoločného chovu, narušili HTÚP a začali orať samostatne. Stali sa aj prípady keď došlo k rozkrádaniu družstevného majetku nečlenmi. Situácia na JRD bola v okrese vyhlásená za mimoriadnu. Samozrejme s rozbúrenou situáciou v agrosektore súvisela aj kríza vo výkupe. V priebehu tretieho štvrťroka sa prejavil mesačný pokles vo väčšine produktov napr. u ošípaných o 15,41%, mlieka o 18% či vajec o 16%.

Okresné orgány riešili situáciu príznačným spôsobom. Bolo vymenovaných 6 politických komisií, ktoré mali za úlohu previesť prieskum po stránke politickej a zabezpečiť aby na JRD ostalo iba pevné spoľahlivé jadro, ktoré malo tvoriť základ budúceho JRD. Týmto komisiám sa nepodarilo presvedčiť vystupujúcich roľníkov. Dokonca sa tendencia vystupovania nezastavila. V JRD Nižné Ladičkovce sa rozhodlo zostať iba 18 členov, no postupne ich počet klesol na 12, v Topoľovke bola situácia rovnaká.

V októbri 1953 bol stav členstva na JRD nasledovný:

JRD Počet členov Počet výkonných roľníkov
Zbudské Dlhé 3 2
Jankovce 8 0
Baškovce 4 4
Lackovce 4 2
Nižné Ladičkovce 12 1
Lukačovce 6 3
Ľubiša 5 2
Myslina 6 3
Topoľovka 12 1
Papín 10 5
Karná 7 7
Udavské 8 0
Vyšná Jablonka 10 5
Humenné 6 6
Slovenská Volová 8 8
Víťazovce 12 12
Kamienka 6 2

JRD v obciach Kochanovce, Závadka, Maškovce, Dedačov, Hudcovce, Vyšný Hrušov zanikli. Proces rozpadu sa však nezastavil. Pre tuhý odpor súkromne hospodáriacich nebola urobená nová HTÚP v JRD Zbudské Dlhé, Nižné Ladičkovce, Ľubiša, Vyšná Jablonka, Jankovce, Lukačovce, Baškovce, Kamienka, ako aj v obciach kde už družstvá zanikli. Roľníci prekazili technikom prácu a hrozili aj ich napadnutím. Vo všetkých týchto obciach sa do polovice novembra 1953 JRD rozpadli. V okrese ostalo funkčných iba 5 JRD. Stav zvyšných družstiev bol taktiež povážlivý. Všetky družstvá boli menšinového charakteru. Pôda JRD nebola scelená pretože HTÚP nebola zväčša urobená.

Aj keď v niektorých obciach HTÚP prebehla, nebola dodržaná, členovia ktorí z družstva vystúpili ju nerešpektovali a JRD obhospodarovalo iba pôdu členov. Rozširovanie členských základní neprichádzalo v skorej dobe do úvahy, pretože ostatní občania v obciach s JRD neboli priateľsky naklonení voči skupinám, ktoré v JRD ostali. Keďže sa neuskutočnila HTÚP, družstevné parcely boli premiešané so súkromnými, čo bránilo nasadzovaniu mechanizmov. Všetky zvyšné JRD, menovite Papín, Slovenská Volová, Udavské, Víťazovce, a Topoľovka boli pod neustálym drobnohľadom okresných orgánov. Problémom bola aj likvidácia živočíšnej výroby v obciach po zaniknutých JRD.

Z nezáujmu o zlepšenie JRD boli vinené aj MNV, najmä v obciach kde sa JRD rozpadli. V správe technického referenta ONV sa konštatuje, že predsedovia MNV, referenti a členovia pléna MNV sa v mnohých obciach nezúčastňujú na rozvíjaní kolektivizácie a namiesto mobilizácie celej obce stoja mimo, alebo sa dokonca stávajú brzdou pokroku JRD. V 22 obciach sú MNV pasívne, rady MNV sa zídu iba ak príde inštruktor, a ani tak nejavia záujem na plnení úloh. Boli navrhnuté personálne zmeny predsedov MNV v Brekove a Baškovciach, lebo sú proti JRD: Aj rady MNV sa mali doplniť ľuďmi oddanejšími zriadeniu. V obci Kamienka bol predseda obvinený z toho, že ako prvý začal rozkrádať družstvo. V Osadnom a Ptičom predsedovia brzdia plnenie dodávkových povinností.

V Hažíne sa celé plénum MNV postavilo proti plneniu „budovateľských“ úloh a tiež bolo vymenené. Jednotlivých predsedov MNV si predvolávala okresná rada ONV na osobný pohovor. U časti predsedov MNV sa však nepredpokladalo zlepšenie, a preto boli pripravené okamžité návrhy na zmenu za spoluúčasti MO KSS. V jednotlivých obciach okresu vskutku prevládala averzia voči kolektivizácii a ľuďom, ktorí ju presadzovali. Zriedkavé neboli ani útoky voči agitátorom a iným zástancom zakladania JRD. Vo Vyšnom Hrušove sa vyšetroval incident, keď predsedovi stálej poľnohospodárskej komisie Petkovi zhorela stodola. Výsledný prieskum konštatoval v obci výskyt osôb so záporným vzťahom k socialistickému zriadeniu. V obci panoval názor, že stodola mu zhorela, pretože chcel v obci založiť JRD. Samotní funkcionári sa obávali vstúpiť do JRD.

Zároveň s prejavmi odporu sa stupňovali reakcie štátnych orgánov. Znepríjemňovaný bol život súkromne hospodáriacich roľníkov vo všetkých smeroch. Od januára 1953 boli zo zásobovania na viazanom trhu vylúčení dedinskí boháči a príslušníci ich domácností, takisto aj súkromní podnikatelia a živnostníci. Okresná revízna komisia navštevovala obce v okrese a odhaľovala zatajenú pôdu. V obci Hankovce sa podarilo pôdu zatajiť 20 roľníkom. Revízie sa uskutočnili aj v Hudcovciach, Lieskovci, Ľubiši, Mysline, Nechvalovej Polianke, Nižnej Jablonke, Osadnom, Vyšnej Jablonke a Zubnom.

Odbor poľnohospodárstva prejednával 75 trestných prípadov s roľníkmi. 56 z týchto prípadov bolo riešených pokutami. V jednom prípade bol vynesený oslobodzujúci výmer. V 7 prípadoch sa vina dokázala, ale od potrestania sa upustilo. Trestná komisia zasahovala v 9 prípadoch. V auguste 1954 sa okresné orgány zaoberali vládnym uznesením o neuspokojivom priebehu plnenia štátneho plánu výkupu obilia v Prešovskom kraji. Z celkového plánu výkupu obilia bolo splnených iba 18 %. Výkupu sa bránili najmä súkromní roľníci. Dodávky splnilo iba 131 roľníkov a čiastočne 791 roľníkov16). Aj nariadené výkupy miestami zlyhali, pretože predsedovia MNV odmietali zabavovať obilie roľníkov. V obci Dedačov sa dodávky nezačali plniť, hoci žatva už skončila. V obciach Vyšná a Nižná Jablonka, Papín a Zbudské Dlhé sa výkup uskutočnil iba na 10 %.

Rada ONV rozhodla, že v uvedených obciach budú prítomní stáli inštruktori ONV, ktorí majú zaktivizovať predsedov a referenta MNV a prostredníctvom ich aj ostatných občanov. Na rady MNV boli povolávaní notorickí neplatiči, ktorí sa museli zaviazať prehlásením o množstve dodávok a náhradným plnením. V prípade ak roľníci neplnili odvodové povinnosti ani po osobnom pohovore na MNV, zvyčajne nasledoval úradný výkup. Takto sa postupovalo voči roľníkom v obci Ohradzany. Boli navrhnuté opatrenia organizačného, propagačného a agitačného charakteru, ktoré mali odstrániť problémy, ktoré bránili plánovaného výkupu.

Najlepší plniči plánov boli propagovaní miestnou, alebo krajskou tlačou, kde boli uverejnené ich fotografie s krátkou charakteristikou. Dokonca žiaci miestnych škôl mali písať ďakovné listy tým roľníkom, ktorí dodávkové listy splnili, ale aj tým , ktorí ich neplnili s výzvou na plnenie dodávok. Proti notorickým neplatičom sa malo naďalej tvrdo zasahovať. Okresné prokuratúry zabezpečovali rýchle vykonávanie rozsudkov. Pri mlatbách u bohatších roľníkov prebiehala prísna kontrola.

Väčšinou sa zdôrazňovalo, že kontingenty nespĺňajú najmä osoby nepriateľské voči socialistickému zriadeniu, kulaci a dedinskí boháči. Výnimkou však nebol ani fakt, že kontingenty neplnili samotní funkcionári MNV a MO KSS. Konkrétne v obci Karná dodávky nesplnil ani predseda MNV, ani členovia pléna MNV. Funkcionári nesplnili dodávky ani v obciach Slovenská Volová a Ohradzany. Rovnaká situácia v tomto období vládla aj vo výkupe poľnohospodárskych výrobkov živočíšnej výroby. V okrese sa plán podarilo splniť len vo výkupe hovädzieho dobytka. V niektorých komoditách sa plán plnil len na mizivé percento. Dodávky mlieka boli splnené iba na 21 %. Iba 171 usadlostí splnilo svoje dodávky, 3227 usadlostí ich splnilo čiastočne a 752 dodávku mlieka neplnilo vôbec.

Nechuť roľníkov splniť tieto požiadavky sa dá ľahko chápať. Zemplínske mliekárne v niektorých obciach neuhradili dodávky od začiatku roka. Objavovali sa prípady riedenia mlieka, na čo sa obyčajne prichádzalo až v mliekárni, takže už nebolo možné dokázať kto odovzdal nekvalitné mlieko. Aj takouto formou sa roľníci bránili proti direktívnym nariadeniam centrálnych orgánov. Pre celé obdobie 1953 – 1954 je charakteristický útlm kolektivizačného úsilia. Rozpadlo sa 18 JRD v okrese, ostatných 5 JRD čelilo veľkým problémom. Neustále museli byť podporované okresnými úradmi, ktoré sa snažili udržiavať myšlienky kolektivizácie v okrese pri živote. Poľnohospodársky sektor v okrese počas celého obdobia uplatňovania princípov kolektivizácie nedokázal naplniť centrálne plánované úlohy ani z hľadiska objemu ani štruktúry a kvality produkcie.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In:Historica Carpatica 9. .Košice 1978, s .45 – 49
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45-55

Seriál

  1. Proces kolektivizácie v okrese Humenné I.
  2. Proces kolektivizácie v okrese Humenné II.
  3. Proces kolektivizácie v okrese Humenné III.
  4. Proces kolektivizácie v okrese Humenné IV.
  5. Proces kolektivizácie v okrese Humenné V.
  6. Proces kolektivizácie v okrese Humenné VI.

Podobné články

Další články autora

Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕8.903

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře