Dragúnske pluky v habsburskej armáde I.

Autor : Radoslav Turik 🕔24.01.2009 📕7.064

Vývoj vojenstva v 18. storočí a začiatkom 19. storočia prešiel nesporne zaujímavým vývojom. Prudké zmeny vo vojenstve nutne poznamenali aj fungovanie jazdeckých jednotiek na bojisku. Zmeny postihli aj dragúnske útvary. Ich pôvodná úloha fungovať v pozícii mobilnej pechoty sa neosvedčila. Dragúnske pluky sa stali súčasťou ťažkej jazdy a na bojisku dostávali nové úlohy. Najväčšie zmeny postihli jazdecké jednotky začiatkom 19. storočia. Pod vplyvom skúsenosti z bojov proti francúzskym revolučným armádam došlo v habsburskej armáde k reformám, ktoré mali priblížiť rakúsku armádu najnovším trendom vo vojenstve. Napriek všetkým zmenám zostali aj v týchto prelomových časoch dragúnske jednotky súčasťou habsburskej armády a zúčastnili sa všetkých konfliktov, ktoré monarchia viedla.
Pravidelné európske armády začali vznikať v prvej polovici 17. storočia. Zrodili sa uprostred veľkého konfliktu, ktorý vošiel do dejín ako tridsaťročná vojna. Tento konflikt preukázal potrebu stálych organizovaných armád, ktoré mali slúžiť ako mocenská opora štátu. Vývoj pravidelnej armády rakúskej monarchie a neskôr rakúsko-uhorskej armády do začiatku 1. svetovej vojny sa pokúsim predstaviť v následujúcej sérii článkov. Pravidelné európske armády sa od 17. storočia členili na tri základné zložky: jazdectvo, pechotu a delostrelectvo. Jazdectvo sa členilo na ťažké a ľahké, podľa úloh, ktoré malo plniť na bojisku. Ťažké jazdectvo pozostávalo z dragúnskych a kyrysníckych jednotiek. Do prvej svetovej vojny zostali súčasťou rakúsko-uhorskej armády iba dragúnske jednotky. V prvej sérii článkov sa preto pokúsim načrtnúť základné problémy súvisiace s vývojom dragúnskych jednotiek v habsburskej armáde.

Dragúni sa ako osobitý druh jazdectva začínajú objavovať v európskych armádach zhruba od polovice 16. storočia. V habsburskej armáde sa udomácnili od začiatku tridsaťročnej vojny. Dragúnske jednotky boli špecifickým druhom jazdectva. Spočiatku bojovali ako mobilná pechota. Presúvali sa síce na koňoch, ale plnili úlohy peších jednotiek a mali aj pechotný výcvik. Aj kone dragúnov boli prispôsobené tejto úlohe a neboli cvičené na jazdecké útoky. Polovicu mužstva dragúnskeho pluku tvorili mušketieri a druhú polovicu kopijníci. V období tridsaťročnej vojny boli využívaný na nečakané útoky, na menšie pevnosti, či nepriateľské tábory.
Použitie jazdnej pechoty sa neukázalo natoľko prospešné, ako by sa očakávalo. Všetky európske armády preto prebudovali a zreorganizovali dragúnske jednotky, aby mohli spoľahlivo plniť nové bojové úlohy. Najväčšiu zásluhu na zreformovaní dragúnskych plukov mal švédsky kráľ Gustáv Adolf. Po jeho vzore sa podstata dragúnstva zmenila aj v iných armádach. Dragúni sa stali súčasťou regulárneho jazdectva, ako súčasť ťažkej jazdy. Postupne si získali také pozície, že vytlačili iné druhy jazdectva, ako napr, karabinierov, či arkebuzierov.
V počiatočnom období mali dragúnske pluky asi 400-600 mužov rozdelených do 6 kompánii. N rozdiel od iných jazdeckých jednotiek sa velitelia kompánii nenazývali rotmajstri, ale hajtmani, čo poukazovalo na príbuznosť s pechotou. Signalizačné úlohy plnil v dragúnskych plukoch bubeník, zatiaľ čo v ostatných jazdeckých jednotkách plnil túto úlohu trubač. Spoločné prvky s pechotou sa postupným vývojom vytrácali.
Aj v ďalšom období početný stav dragúnskych plukov kolísal. V roku 1648 mali pluky okolo 1000 mužov, v roku 1679 asi 800 mužov a v roku 1687 sa počet opäť zvýšil na 1000 mužov. Pluk sa organizačne členil na 10, neskôr až na 12 kompánii. V každej kompánii slúžilo asi 60-86 mužov. Dve kompánie spolu tvorili eskadrónu, ktorá slúžila ako taktická jednotka v boji. Do roku 1740 sa už žiadne výrazne zmeny v dragúnskych plukoch neudiali.
V 17. storočí vyzerala výstroj dragúna následovne. Dragúni nenosili nijaké ochranné prvky zbroje. Ich výstroj bola tvorená čiernym plstenym klobúkom, kabát červenej, zelenej alebo modrej farby, kamizola rovnakej farby a priliehavé nohavice. Je potrebné poznamenať, že v prvej fáze vznikania stálej armády mohli majitelia plukov určovať farbu jednotlivých častí uniforiem, takže jednotky v tej dobe nemali jednotné uniformy.
Výzbroj dragúna tvorila karabína a pár pištolí, ktoré nosil zavesené v sedlových puzdrách. Súčasťou výzbroje bol jazdecký paloš a koncom 17. storočia pribudol bodák. V priebehu rokov 1711-1715 boli súčasťou dragúnskych jednotiek kompánie granátnikov. Granátnici nosili ručné granáty v kožených taškách zavesených cez ľavé rameno a na prsiach mali kovovú schránku v ktorej bol uschovaný zapaľovač. Granátnici poberali vyšší žold a boli vyberaní z pomedzi spoľahlivých vojakov. Mohli využívať aj ďalšie privilégia.
Do roku 1715 sa počet dragúnskych plukov menil následovne. V dôsledku znižovania stavov boli v rokoch 1649-1650 boli všetky dragúnske pluky rozpustené s výnimkou pluku La Corona. Dlhotrvajúce konflikty, do ktorých sa habsburská monarchia zapájala viedol k novému rastu počtu jazdeckých plukov. Do roku 1674 sa tento počet ustálil na čísle štyri. Po podpísani vasvárskeho mieru pominula hrozba bezprostredného konfliktu a dragúnske pluky boli znovu rozpustené. Slúžiť zostal iba jediný pluk. Počas nových vojen s Tureckom vzniklo v priebehu rokov 1683-1698 13 nových plukov. Do roku 1701 bolo šesť plukov rozpustených a jeden založený. Po smrti cisára Leopolda I. V roku 1705 bolo v službe 10 dragúnskych plukov. V rokoch vojny o španielske dedičstvo došlo k ďalšiemu zriaďovaniu, ale aj likvidácii dragúnskych jednotiek. V čase nástupu Márie Terézie na trón slúžilo v habsburskej armáde 14 dragúnskych plukov.

V záverečnej časti článku sú zhrnuté základné údaje o niektorých dragúnskych plukoch. Dôraz je kladený na obdobie od polovice 19. storočia do vypuknutia 1. svetovej vojny, ale sú tu naznačené aj informácie o pôvode jednotky na ktoré sa odvolávali tradície pluku. Ďalšie pluky budú predstavené v nasledujúcich častiach článku.

Dragúnsky pluk č. 1

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Kaiser Franz (böhmisches) N. 1, čiže Dragúnsky pluk cisára Františka ( český) č. 1.Pluk bol založený v roku 1768.Vznikol v Šoproni zlúčením niekoľkých kompánii z rôznych rušených kyrysníckych a dragúnskych plukov. Pôvodne niesol názov 2. karabiniersky pluk. V období svojej existencie prešiel rôznými reorganizáciami:
1769 – pridelené poradové číslo 15, 1798 – pridelený názov 1. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 1. dragúnsky pluk. Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1866 - Fünfkirchen(Pecs, Päťkostolie), 1870 - Prossnitz (Prostejov), 1871 - Pardubitz (Pardubice), 1877 - Theresienstadt (Terezín), 1897 - Stanislau (Ivano-Frankovsk).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku:1863 – plukovník Guido Villata von Vilatburg, 1868 - plukovník Ludwig Ritter von Müller, 1875 - plukovník Julius Ritter Neumann von Spallart, 1880 - plukovník Alexander von Szilley, 1887 - plukovník gróf Hugo Wurmbrand – Stuppach, 1892 - plukovník Carl Weiss von Weissenbruck, 1897 - plukovník Carl Tersztyánszky von Nádas
Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:
Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v meste Brüx (Most, Česká republika). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 48% Česi, 46% Nemci, 6% rôzne. Pluku velil plukovník Artur Wraubek. Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 9. jazdeckej brigády( 9. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 10. pešiu divíziu (10.Infanterietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou IX. armádneho zboru ( IX. Korps) a 4. rakúsko-uhorskej armády (4. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 2

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Paar, Eduard,Graf, G. d.C.(böhmisches ) N. 2, čiže Dragúnsky pluk grófa Eduard Paara, generála jazdectva ( český) č. 2
Pluk vznikol 22.12. 1672. Bol založený plukovníkom grófom Caraffom ako kyrysnícky pluk.V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1769 – pridelené poradové číslo 29, 1798 – pridelený názov 2. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 2. dragúnsky pluk
Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Neuhäusel, 1869 – Wien( Viedeň), 1873 - Strockerau, 1875 - Wien(Viedeň), 1876 - Oedenburg, 1884 – Wiener-Neustadt (Viedenské nové mesto),1898 – Tarnopol

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1867 – plukovník gróf Friedrich Hein von Heinsberg, 1869 – plukovník Carl Beales, 1876 – plukovníkWilhelm Uiberfeld, 1878 – plukovník Alfred Lorenz, 1878 – plukovník gróf Wenzel Festetics de Tolna, 1884 – podplukovník Leopold Pova, 1885 – plukovník Hugo von Förster, 1894 – plukovník gróf Hugo Kálnoky de Köröspatak, 1896 – plukovník rytier Franz von Zwackh zu Holzhausen, 1898 – plukovník slobodný pán Wilhelm von Schuchen.
Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:
Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Tarnopol (Tarnopoľ, Ukrajina), Czortków (1. esk), Trembowla (2.esk). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 61% Česi, 26% Nemci, 13% rôzne. Pluku velil plukovník, slobodný pán Karol von Peche
Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 15. jazdeckej brigády (15. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 8. jazdeckú divíziu (8.Kavallerietruppendivision). Táto jazdecká divízia bola súčasťou XI. armádneho zboru (XI. Korps) a 3. rakúsko-uhorskej armády (3. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 3

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Albert,König von Sachsen (niederösterreichisches) N. 3, čiže Dragúnsky pluk saského kráľa Alberta (dolnorakúsky) č. 3
Pluk bol založený 1. 11. 1768. Vznikol zlúčením rôznych kompánii, ktoré pochádzali zo zrušených kyrysníckych plukov pod názvom1. karabiniersky pluk v Mošone( Mosonmagyarárovar).V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1769 – pridelené poradové číslo 5, 1798 – pridelený názov 3. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 3. dragúnsky pluk.
Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1866 – Stuhl-Weissenburg, 1866 - Moór, 1871 - Wien(Viedeň), 1873 - Enns, 1883 - Wels, 1888 - Stockerau,1896 - Krakau (Krakov).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku:1863 - plukovník Adolph Schwarz, 1868 - plukovník gróf Alexander Kálnoky de Köröspatak, 1870 - plukovník Anton Hainzinger, 1876 - plukovník Heinrich Ritter von Ambrózy, 1877 - plukovník Edmund Edler von Krieghammer,
1879 - plukovník slobodný pán Hilbert von Löhneisen, 1884 - plukovník slobodný pán Isidor von Ripp, 1887 - podplukovník Rudolph Reinhold, 1891 - plukovník Joseph Freund von Arlhausen, 1897 - plukovník slobodný pán Emil von Magdeburg.
Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:
Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Wien (Viedeň,Rakúsko), Gr. Enzersdorf (1. esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 97% Nemci, 3% rôzne
Pluku velil podplukovník, slobodný pán Karol von Spiegelfeld.
Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 17. jazdeckej brigády (17. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 3. jazdeckú divíziu (3.Kavallerietruppendivision). Táto jazdecká divízia bola súčasťou II. armádneho zboru (II. Korps) a 4. rakúsko-uhorskej armády (4. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 4

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Kaiser Ferdinand (oberösterreichisch- salzburgisches) N. 4, čiže Dragúnsky pluk cisára Ferdinanda (hornorakúsko- salzburský) č. 4
Pluk bol založený 2. 2. 1672. Vznikol ako kyrysnícky pluk. Jeho zakladateľom bol plukovník Harrant. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 – pridelené poradové číslo 12, 1798 – pridelený názov 4. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 4. dragúnsky pluk
Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1866 - Nyiregyháza, 1867 - Nagy - Kalló, 1808 - Nagy - Károlyi, 1871 - Enns, 1873 - Wels, 1886 - Enns, 1892 - Wien(Viedeň).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1863 - plukovník Joseph Berres Edler von Perez, 1868 - plukovník slobodný pán Heinrich von Ritter,1874 - plukovník gróf Eduard Paar, 1879 - plukovník Carl von Klenek, 1884 - plukovník slobodný pán Hartwig von Wersebe, 1890 - plukovník slobodný pán Friedrich von Weigelsperg,1892 - plukovník Richard Edler von Pflügl, 1898 - plukovník Joseph Fleischmann von Theissruck.
Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:
Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Enns (Rakúsko) Wels (2.esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 99 % Nemci, 1% rôzne. Pluku velil plukovník, slobodný pán Viktor Sessler von Herzinger.
Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 18. jazdeckej brigády (18. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod XIV. armádny zbor (XIV. Korps) a 3. rakúsko-uhorskú armádu. Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 5

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Nicolaus I. Kaiser von Russland (steyerrisch-kärnthner-krainerisches ) N. 5, čiže Dragúnsky pluk ruského cára Mikuláša I. (štajersko- korutánsko-krajinský) č. 5.
Pluk bol založený 28.9. 1714.Vznikol zlúčením časti kyrysníckych plukov Vasquez, Cordova a Galbes. Bol prevzatý od španielskych Habsburgovcov.V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1769 – pridelené poradové číslo 14, 1798 – pridelený názov 9. kyrysnícky pluk, 1802 – pridelený názov 5. kyrysnícky pluk, 1867 – pridelený názov 5. dragúnsky pluk
Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1866 - Moór, 1866 - Tolna, 1871 - Klagenfurt,1880 - Fünfkirchen(Pecs, Päťkostolie), 1882 - Marburg.

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1866 – plukovník Moriz Watzesch von Waldbach, 1872 – plukovník Franz von Meding, 1874 – plukovník slobodný pán Gustav von Dückher, 1879 – plukovník Johann von Wasmer, 1882 – plukovník princ Friedrich zu Thurn und Taxis, 1888 – plukovník slobodný pán August von Normann, 1891 – plukovník Hyacinth Edler von Schulheim, 1895 – plukovník Ludwig Edler von Glolz, 1896 – plukovník slobodný pán Hans von Mandelsloh.
Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:
Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Görz (Gorica, Slovinsko), Wind.-Feistritz (2. esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 51% Slovinci, 44% Nemci, 5% rôzne.Pluku velil podplukovník Moritz Kranz
Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 3. jazdeckej brigády (3. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 6. pešiu divíziu (6.Infanterietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou III. armádneho zboru (III. Korps) a 2. rakúsko-uhorskej armády (2. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Článok bol uverejnený na www.kvhbeskydy.sk

Zdroje:
SKALA, H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. -19. storočí, Prešov 2005
www.kuk-wehrmacht.de/regiment
www.austro-hungarian-army.co.uk
DANGL, V.: Organizačný vývoj rakúsko-uhorského jazdectva (1866-1914) so zreteľom na Slovensko. In: Vojenská história, roč 5, 2001, č.4, s. 3-25.
PAVLOVIC, D.: The Austrian Army (1836 - 1866) II. Londýn : Osprey, 1999.
Autor : Radoslav Turik 🕔24.01.2009 📕7.064

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře