Proces kolektivizácie v okrese Humenné V.

Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕8.638

V druhej polovici päťdesiatych rokov sa začína nové obdobie vývoja poľnohospodárstva, charakterizované novým nástupom kolektivizácie. Začínajú sa znova zakladať JRD v obciach kde zanikli, upevňovať družstvá ktoré už existovali. Roľníci vo väčšej miere začínajú vstupovať do JRD. Nemožno však povedať, že situácia sa zmenila, pretože sa roľníci vnútorne stotožnili s myšlienkou kolektivizácie. Mnoho roľníkov totiž pod vplyvom umelo vytvoreného ekonomického nátlaku a celkovej vnútropolitickej situácie rezignovali na možnosť súkromného hospodárenia. Vzhľadom k reálnej situácii, ktorá nesmierne sťažovala pôsobenie v súkromnom spôsobe hospodárenia boli roľníci donútení k vstupu do JRD. Obdobie 50-tych rokov v dejinách poľnohospodárstva v ČSR bolo veľmi dramatické a pre mnohých roľníkov ťažké a kruté. Komunistický systém sa snažil odstrániť z povedomia roľníkov hlboké korene tradičného presvedčenia, že súkromné vlastníctvo predstavuje najväčšiu sociálnu istotu a základnú podmienku obživy roľníckych rodín. Išlo o snahu prekonať dlhodobé návyky roľníkov, tradície, dedičstvo rodinných väzieb, nedôveru k novotám a podobne.

Odviesť roľníka od zainteresovanosti na pôde nebol pôvodným zámerom, bohužiaľ práve tento stav sa postupne dosiahol. Keď sa zavádzal kolektívny systém, komunisti tvrdili, že „roľník sa sám dopracuje k družstevným formám hospodárenia“. Ekonomické výsledky prvých JRD a štátnych majetkov mali názorne ukázať prednosti nového spôsobu hospodárenia. V skutočnosti sa ale tieto teoretické predpoklady nesplnili. Prvé JRD ani štátne majetky sa nestali vzorom hospodárenia. Roľníci preto nepociťovali potrebu vstupu do JRD z ekonomických dôvodov. Rezervy malovýroby boli väčšie ako sa predpokladalo. V systéme prídelového zásobovania a nedostatku mala aj sebemenšia malovýroba význam. Preto museli komunisti uplatňovať metódy administratívneho a ekonomického nátlaku.

Tento nátlak si vyžadoval posilnenie predstaviteľov komunistickej strany na vidieku. Vzhľadom na nové úlohy sa okresné orgány rozhodli previesť nábor komunistických kádrov do sektoru poľnohospodárstva z iných sektorov. Títo predstavitelia komunistickej strany mali pôsobiť vo funkciách inštruktorov a referentov. Mali posilniť novovznikajúce PV JRD v okrese. Ich úlohou bolo pripraviť podmienky na vykonanie HTUP a ďalšie prípravné práce, ktoré mali pomôcť zakladaniu družstva. Samozrejme o svojej činnosti a situácii v obci pravidelne referovali rade ON. V prvej vlne boli inštruktori vyslaní do obcí Slov. Volová, Topoľovka, Kamienka, Papín, Zbudské Dlhé, Zubné.

V súvislosti so začatím novej vlny kolektivizácie sa tieto nové kádre na vidieku mali postarať o politicko-organizačné zabezpečenie plnenia smerníc, ktoré pre poľnohospodársky sektor stanovil X. zjazd KSČ. Rady MNV spolu s inštruktormi mali zorganizovať kampaň prijímania vlastných záväzkov u individuálne hospodáriacich roľníkov. O získaných záväzkoch boli zasielané správy PO ONV. Kampaň bola oficiálne organizovaná pri príležitosti desiateho výročia oslobodenia ČSR.

Do organizovania tejto kampane boli zapojení všetci pracovníci MNV, miestnych organizácii KSS a ostatných hospodárskych zložiek. Obce v okrese boli rozdelené do súťažných dvojíc. V tejto a podobných kampaniach vlastne okresné orgány nútili roľníkov stanoviť si záväzky o skoršom ukončení sezónnych prác, alebo vlastného splnenia dávok. Záväzkové kampane boli neoddeliteľnou súčasťou nátlaku systému na súkromne hospodáriacich roľníkov. Do kampane bolo zapojených 740 roľníkov a 47 obcí. Jedincov, ktorí vynikli v záväzkovej kampani okresné orgány využili ako vzor.

Na zvýšenie odbornej úrovne členov družstiev boli organizované tzv. družstevné školy práce a tiež zimné školy. Tieto školy pozostávali z trojročného cyklu prednášok. Témy prednášok boli rôzne, od živočíšnej výroby, až po základné dokumenty JRD ako stanovy či prevádzkový poriadok. Časť obsahu prednášok tvorilo politicko-ideologické školenie členov JRD. Tieto prednášky organizovali vyslaní prednášatelia z okresu. Z celkového hľadiska mali tieto školy plniť čiastkovú úlohu v presadzovaní administratívneho nátlaku na roľníkov.

V roku 1955 okresné orgány pristúpili k riešeniu majetkoprávnych vysporiadaní JRD, ktoré prestali vykonávať činnosť. Jednalo sa o JRD, ktoré sa rozpadli v priebehu rokov 1953 – 1954 v 18 obciach. Majetko-právne vyrovnanie sa týkalo najmä tých roľníkov, ktorí vystúpili z JRD. Tieto opatrenia sa vzťahovali aj na 5 obcí, v ktorých JRD naďalej fungovalo, ale ako menšinové. Komisie, ktoré sa týmto problémom zaoberali mali nekompromisne inkasovať u roľníkov vyúčtovanie za tzv. „škody“, ktoré vznikali pri rozpade JRD.

Vo väčšine prípadov išlo o značné sumy, ktoré mali byť vyinkasované do konca apríla 1955. V obci Myslina malo 43 roľníkov zaplatiť 31 941 Kčs, v Závadke malo 11 roľníkov zaplatiť 17 537 Kčs a pod. Nie všetci roľníci sa rozhodli tieto poplatky zaplatiť. V Závadke traja roľníci odmietli čo i len prejednať vyúčtovanie s komisiou. Ich prípadom sa ďalej zaoberala trestná komisia.

Poplatky boli odpúšťané roľníkom, ktorí dokázali, že sa na zastavení činnosti JRD nepodieľali. V prípade ak JRD v obci ešte fungovalo, mohol sa dotyčný roľník vyhnúť platbám len v prípade ak opätovne sľúbil vstup do JRD. Takouto formou sa zvyšoval počet členov JRD. Komisie sa snažili presviedčať o návrate do JRD, no nie všade mali úspech. V obci Slovenská Volová boli prevedené pohovory s 33 roľníkmi. Ich výsledok bol však nulový. Nepodarilo sa získať ani jedného roľníka pre miestne menšinové JRD.

Rozmach kolektivizácie v okrese

V roku 1956 bola okresnými orgánmi schválená masívna podpora existujúcim družstvám v okrese. V okrese naďalej pôsobilo päť JRD, ktoré sa zachovali z predchádzajúcich období kolektivizácie. Pre všetky JRD bola schválená finančná pomoc najmä na výstavbu družstevných budov. Najvyššiu finančnú pomoc (170 000 Kčs) získalo JRD Papín, kde sa v rámci rozšírenia živočíšnej výroby stavali nové ošipárne a kravíny. Napriek finančnej podpore bola v správach poľnohospodárskeho referenta konštatovaná zlá organizácia stavebných prác. Pracovné skupiny zdržiaval najmä nedostatok materiálu na výstavbu. Správcovia JRD dostali právomoc prednostne urgovať dodávky materiálu u jednotlivých dodávateľov. Správa však konštatuje aj fakt, že zrýchleniu prác bráni aj pasivita členov JRD.

Centrálne vypracované plány a uznesenia vlády počítali v tomto období so získavaním väčšiny malých a stredných roľníkov pre spoločné obrábanie pôdy. Ako príklad mali slúžiť jestvujúce štátne majetky a JRD, ktorým mala byť venovaná sústavná pozornosť. Na všetkých existujúcich JRD mali byť zvýšené hektárové výnosy v obilninách a okopaninách i zvýšenie počtu úžitkového dobytka. Jestvujúce JRD však aj naďalej boli v situácii, v ktorej iba ťažko mohli slúžiť ako pozitívny príklad. Okresné orgány vyčítali družstevníkom apatiu a neschopnosť získať pre členstvo v JRD ostatných roľníkov vo svojich obciach. Družstvá samotné nevykonávali žiadnu agitáciu. V tomto smere sa angažovali iba okresné orgány. Za celé obdobie zimy sa nepodarilo získať členom družstva ani jedného člena.

JRD aj naďalej zápasili s nedostatkom pracovných síl. Najhoršie na tom bolo JRD vo Vyšnej Jablonke a Topoľovke. Družstevníkom bolo odporúčané, aby do práce na JRD zapájali aj manželky. Pomalé rozširovanie členskej základne komplikovalo situáciu jednotlivých JRD. Pri malom počte členov bol problém zostaviť pracovné skupiny. Tento problém skomplikoval organizáciu práce, pretože jednotliví členovia sa museli často presúvať, z jednej sekcie na druhú, podľa množstva určenej práce, ktorú bolo potrebné vykonať. Tieto presuny viedli k sporom medzi členmi, pretože niektorí boli nútení vykonávať viac práce ako ostatní.

Členovia už existujúcich JRD tiež pôsobili ako uzavreté skupiny, ktoré sa nesnažili rozšíriť svoje rady. Ak sa zoberie do úvahy množstvo problémov, ktoré priniesla, alebo vyvolala kolektivizácia na dedine je zrejmé, že rozdelila množstvo vzťahu medzi občanmi. Roľníci, ktorí sa bránili proti kolektivizácii sa správali k menšine, ktorá sa angažovala v JRD vyslovene rezervovane. Je zaujímavé, že aj v tomto období množstvo plén MNV, ktorým okresné orgány nakazovali horlivo agitovať za kolektivizáciu dedín nebolo angažovaných v JRD. V Slovenskej Volovej boli členmi JRD len dvaja funkcionári MNV, v Kamienke tiež dvaja, z toho jedna členka sa zapísala do JRD iba preto, aby získala miestny hostinec. Celkove bola pomoc MNV pri rozvoji JRD hodnotená ako povrchná. Mnohí predsedovia MNV vyvíjali iba zdanie určitých činností, aby sa mali čím preukázať pri previerkách z okresu.

Podobný bol stav pomoci, ktorú poskytovali JRD patronátne závody. Správy podávané na ONV kritizovali činnosť patronátnych závodov na politickej úrovni. Zástupcovia podnikov zanedbávali účasť na členských schôdzach JRD a celkovo nejavili záujem o činnosť JRD pod ich patronátom. Na viacerých JRD bolo konštatované porušovanie stanov JRD. Stanovy neboli dodržané na JRD v Slovenskej Volovej, Topoľovke, Vyšnej Jablonke a Kamienke. Ani v tomto období JRD nedokázali plniť plány stanovené centrálnymi orgánmi. Najvypuklejšie problémy sa vyskytovali na JRD v Papíne, najmä v oblasti živočíšnej výroby. Taktiež sa stávalo pravidlom, že stavby, ktoré mali byť na JRD realizované, neboli dokončované v stanovených termínoch.

V priebehu roku 1956 prebiehali na ONV pohovory so všetkými zamestnancami s cieľom zistiť ich postoj ku kolektivizácii. Po vykonaní týchto pohovorov bolo všetkým zamestnancom dôrazne naznačené, aby spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi aktívne podporovali myšlienky kolektivizácie a zároveň sa stali členmi JRD. V závere roka 1956 vládla u predstaviteľov okresných orgánov zodpovedných za kolektivizáciu rozčarovanosť.

Napriek tomu, že kolektivizácia pokračovala, žiadaný stav nebol dosiahnutý ani zďaleka. Podarilo sa založiť iba JRD III. Typu v Nižných Ladičkovciach s počtom 7 roľníckych usadlostí a výmerou 37,56 ha a JRD III. Typu v Lukačovciach s počtom 10 roľníckych usadlostí s výmerou pôdy 63,54 ha. V obci Hažín 6 roľníckych usadlostí s výmerou pôdy 11 ha vytvorilo prípravný výbor JRD. Prípravné výbory JRD boli vytvorené aj v obciach Nižná Jablonka (8 roľníckych usadlostí, 52 ha pôdy) a v obci Vyšný Hrušov (8 usadlostí, 42 ha pôdy). Počet družstiev v okrese stúpol na 10.

Záporne bol hodnotený aj fakt, že do existujúcich JRD sa podarilo získať iba 7 nových usadlostí. Konkrétne v Topoľovke 4, Vyšnej Jablonke 2 a v Papíne 1. Tento neúspech bol podmienený nezáujmom funkcionárov MNV o stav kolektivizácie v obci. Negatívne zapôsobilo aj vyúčtovanie s roľníkmi, ktorí vystúpili z JRD. Malá pozornosť bola venovaná presvedčovaniu roľníkov, ktorí už boli členmi JRD k ich návratu. Správa poľnohospodárskeho odboru tiež konštatuje, že otázka kolektivizácie ostala naďalej iba záležitosťou poľnohospodárskeho odboru ONV a iné okresné orgány sa o túto otázku nezaujímajú. Rada ONV tiež rozhodla, že do agitácie sa musia zapojiť všetky kádre v okrese.

Každý podnik mal zostaviť agitačnú komisiu zloženú z najschopnejších kádrov, ktoré by boli posielané do vybraných obcí za účelom prevádzania masovo – politickej práce. Každý zo závodov a podnikov mal prejednať otázku kolektivizácie a predložiť návrhy, akou formou, alebo prostriedkami môže daný podnik prispieť k zlepšeniu stavu kolektivizácie v okrese. Zároveň začali riešiť situáciu úpadkových hospodárstiev a pracovne nezabezpečených hospodárstiev malých a stredných roľníkov. Podpora jestvujúcich družstiev v okrese sa začala postupne zväčšovať. JRD mali podporu pri získavaní investičných úverov, no získavali aj priamu pomoc ONV. Len v apríli 1956 získali JRD v okrese 42 500 Kčs na nákup plemenného dobytka a hradenie časti prevádzkových nákladov.

Veľký význam pri rozvoji družstiev v okrese prikladali okresné orgány praktizovaniu socialistického súťaženia. Súťaženie prebiehalo nielen medzi jednotlivými JRD, ale aj medzi pracovníkmi z rôznych odvetví a profesií. Podmienky súťaže špecifikovali okresné orgány, ktoré zároveň aj stanovovali odmeny za úspešné výkony družstevníkom. Príkladom takýchto súťaží je súťaž „O najlepšieho traktoristu“, ktorú vyhlásila ONV v jari 1955. Súťaž mala stimulovať pracovnú morálku traktoristov počas prebiehajúcej kampane jarných prác. Body v tejto súťaži sa udeľovali za kvalitu prevedenia práce, za údržbu strojov, za samostatnosť pri oprave, za uplatňovanie agrotechnických úprav, za masovo – politickú prácu (zisk nových členov do JRD), úsporu pohonných hmôt a predčasné ukončenie jarných prác.

Z uvedených podmienok je ťažké pochopiť ako organizátori merali výkony jednotlivých súťažiacich. Nemožno povedať, že by takéto súťaženie družstevníkov nadchlo. Snáď ešte v prípade ak bola za popredné umiestnenie finančná odmena. Zväčša však bola víťazovi odovzdávaná vskutku pochybná odmena vo forme vlajky, diplomu vzorného družstevníka, prípadne bola jeho fotografia v rámci propagácie uverejnená v okresnej tlači. V lete 1956 uskutočnili okresné orgány prieskum plnenia vládneho plánu rozvoja poľnohospodárskej výroby vo vybraných obciach, a to v Mysline, Lieskovci a Závadke.

Previerky zistili výrazné nedostatky. Tieto sa týkali výrobných sumárov pre súkromných roľníkov. Väčšina roľníkov odmietla sumáre podpísať. Na verejnej schôdzi v Mysline nepodpísal sumár nikto. Aj po prevedení osobitných pohovorov podpísali sumáre iba piati. Podobná bola situácia aj v ďalších obciach, nielen preverovaných. Okresné orgány následne začali vykonávať opatrenia. Stupňujúci nátlak nútil roľníkov tieto sumáre prijímať.

Koncom roku 1956 patril okres Humenné v počte JRD naďalej medzi najslabšie v kraji, aj keď sa počet družstiev zvýšil o polovicu. Veľkou slabinou boli nízke počty členov a najmä aktívnych roľníkov. V sledovanom období nedokázali JRD podstatne zvýšiť výrobu, hospodáriť bez strát a už vôbec nie so ziskom. Vzhľadom na slabosť technického vybavenia, nedostatkom v riadení a organizácii práce aj v polovici 50-tych rokov bola poľnohospodárska výroba v ČSR značne neefektívna a nákladná.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In:Historica Carpatica 9. .Košice 1978, s .45 – 49
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45-55
Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕8.638

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře