Padli za Konfederáciu I.

Autor : Radoslav Turik 🕔18.12.2010 📕15.378

Občianska vojna v USA bola nepochybne jedným z najdôležitejších konfliktov v 19. storočí. Tento konflikt odstránil rozpoltenosť americkej spoločnosti a otvoril predpoklady k mohutnému rastu a prerodu USA na poprednú svetovú veľmoc. Zároveň je občianska vojna konfliktom, ktorý dodnes rezonuje v americkej spoločnosti. Priťahuje pozornosť laickej verejnosti i odborníkov. Bol to najväčší konflikt na severoamerickom kontinente. V občianskej vojne zahynulo asi 600 000 ľudí, čo v percentuálnom prepočte na vtedajší počet obyvateľov znamená, že to bol najkrvavejší vojnový konflikt ktorého sa USA zúčastnili. Zároveň je zaujímavé, že štyri roky krvavej vojny, neviedli k nezmieriteľnému rozdeleniu krajiny, ale naopak k jej zjednoteniu, najprv iba v politickom zmysle, neskôr aj národnom. Téme občianskej vojny je dodnes populárna o čom svedčia masové rekonštrukcie jednotlivých bitiek, ktoré sa tešia obrovskej pozornosti americkej verejnosti. Občianska vojna sa stala určitým druhom folklóru.

V urputných bojoch občianskej vojny zaznamenali obe strany krvavé straty. Smrť sa nevyhýbala ani mužom na veliteľských postoch. V tomto článku by som chcel venovať pozornosť generálom Konfederácie, ktorí zahynuli na bojiskách občianskej vojny. Zoznam padlých generálov Konfederácie obsahuje 73 mien. Boli medzi nimi talentovaní vojvodcovia, ale  beznádejní fušeri, ktorí na bojiskách veľa úspechov nezaznamenali. Pokúsme sa aspoň v krátkosti, pripomenúť si, ako bojovali, či  ako zomreli.

Velitelia armády

Hodnostne najvýznamnejším veliteľom konfederácie, ktorý padol na bojisku bol generál Albert Sydney Johnston. Od začiatku vojny bol jedným z hodnostne a funkčne najvyššie postavených veliteľov Konfederácie. V tom období už mal za sebou pestrú vojenskú kariéru. Bol veteránom vojny v Mexiku a Texase. Velil konfederačným jednotkám v Kentucky. Bol zodpovedným za udržanie obrannej línie od rieky Mississipi až k Apalačskému pohoriu. Túto obrannú líniu neudržal po porážke pri Mill Springs v januári 1862. Následkom tejto porážky Johnston stratil aj pevnosti Fort Henry a Fort Donelson.


Generál Albert Sydney Johnston

Začiatkom apríla sa Johnstonovi podarilo prekvapiť unionistické jednotky pri Shilohu. Unionistom velil generál Grant, s ktorým mal Johnston nevybavené účty, pretože to  bol práve Grant, ktorý ho vytlačil s Kentucky. Pri útoku na Grantove pozície bol zranený na pravej nohe. Svoje zranenie nepokladal za vážne a utajil ho pred svojím štábom. Netušil pritom, že rozsah jeho zranenie je oveľa horší. Neopustil svoju veliteľskú pozíciu, pričom hrubo podcenil zranenie. Špekuluje sa, že kvôli staršiemu zraneniu mal znecitlivené miesto na nohe, do ktorej bol zasiahnutý. Guľka roztrhla tepnu a čižmu mal generál plnú krvi. Po krátkom čase členovia štábu zbadali, že Johnston omdlieva. Rýchle ho zložili z koňa. Vtedy zistili, že je vážne zranený Snažili sa mu pomôcť, ale zbytočne. O niekoľko minút generál vykrvácal. Je veľmi pravdepodobné, že zahynul guľkou konfederačného vojaka. Generál Sydney Albert Johnston bol pôvodne pochovaný v New Orleanse. Neskôr boli jeho pozostatky prenesené do Austinu v Texase.


Hrobka generála Johnstona

Velitelia zboru

V bitkách občianskej vojny zahynuli aj traja generáli, ktorí to dotiahli až na veliteľov armádnych zborov.  Boli to generálporučíci Thomas Jonathan „Stonewall“ Jackson, Leonidas Polk a Ambrose Powell Hill.

Jednou z najväčších legiend občianskej vojny je nesporne generálporučík Thomas Jonathan „Stonewall“ Jackson. Bol jedným z najlepších stratégov občianskej vojny.

K svojej prezývke prišiel v prvej veľkej  bitke občianskej vojny pri Bull Rune. Tu jeho brigáda zastavila rozhodujúci protiútok nepriateľa v zlomovom momente bitky. Ako majster taktiky sa ukázal v vojoch v údolí Shenandoah. S malými silami porážal silnejšie armády únie a zdržiaval silné kontingenty únie, ktoré takto chýbali generálovi McClellanovi pri tlaku na Richmond. Jackson predviedol skvelé manévrovanie a viditeľne prevýšil súperov svojim veliteľským nadaním. Skvele si počínal v druhej bitke pri Bull Rune ,  Antietame., či Fredericksburgu. Jeho posledné ťaženie skončilo v bitke pri Chancellorsville. V tejto bitke  sa pričinil o skvelé víťazstvo Konfederácie.


Generálporučík Thomas Jonathan „Stonewall“ Jackson

Keď už bolo o víťazstve rozhodnuté vracal sa generál Jackson spolu so svojím štábom do tábora, pričom prechádzali cez postavenie 18. severokarolínskeho pešieho pluku. Vojaci tohto pluku Jacksonov štáb v tme pokladali za unionistickú kavalériu.

Napriek tomu, že sa ľudia z jeho sprievodu snažili identifikovať, pešiaci vypálili do skupiny jazdcov tri salvy. Niekoľko ľudí zo štábu bolo zabitých a samotný Jackson bol zasiahnutý trikrát. Okamžite po zistení tragického omylu bol evakuovaný na blízku plantáž Fairfeld. Tu mu amputovali ľavú ruku. O niekoľko dní generál Jackson zomrel. Jeho smrť zapríčinili pooperačné komplikácie v súvislosti so zápalom pľúc. Jeho smrť bola ťažkou ranou pre Konfederáciu. Juh stratil nielen vynikajúceho veliteľa, ale zároveň jeho smrť veľmi negatívne zapôsobila na morálku južanskej armády i verejnosti. Je pochovaný v meste Lexington vo Virgínii. Ruka generála Jacksona je pochovaná osobitne na bojisku pri Chancellorsville a na tom  mieste je dnes pamätník.


Jazdecká socha generála Jacksona na mieste bitky pri Bull Rune

Generálporučík Leonidas Polk nepatril medzi popredných vojvodcov občianskej vojny. Jeho vojenskú kariéru nezdobia skvelé víťazstva a svoje postavenie získal skôr vďaka blízkemu priateľstvu s prezidentom konfederácie Jeffersonom Davisom, ako úspešným velením v boji. Naopak mal za sebou dosť závažných pochybení, za ktoré by dôstojníka bez politických konexií už dávno zbavili velenia. O jeho osobnostných kvalitách veľa svedčí aj fakt, že v novembri 1861 chcel rezignovať, len z dôvodu, že bol podriadený generálovi Albertovi Johnstonovi, ktorý bol počas štúdii na West Pointe jeho spolužiakom.

Bol zodpovedný aj za jednu z najväčších chýb na začiatku vojny, keď vtiahol s armádou na územie, štátu Kentucky, ktorý deklaroval neutralitu. Zákonodárny zbor Kentucky, ako odpoveď na vpád konfederačných vojsk požiadal o ochranu federálnej armády. Zoznam jeho úspešných veliteľských misií je naozaj chudobný. Jeho politické kontakty, ho však udržali vo veliacich funkciách. V máji 1864 prevzal velenie 3. armádneho zboru , podriadeného Armáde Tennessee, ktorej velil generál Joe Johnston. Jeho zbor patril k jednotkám, ktoré sa márne snažili zastaviť víťazný postup generála Shermana na Atlantu. Dňa 14. júna 1864 generál Polk spoločne so skupinou vysokých dôstojníkov, medzi ktorými boli aj generáli Hardee a Johnston pozorovali bojisko neďaleko mestečka Marietto v Georgii.


Generálporučík Leonidas Polk

Na skupinu dôstojníkov konfederácie bol upozornený generál Sherman, ktorý okamžite prikázal veliteľovi svojho IV. zboru generálovi Oliverovi Howardovi, aby prikázal svojim delostreleckým batériam, preniesť paľbu do miest, kde boli spozorovaná skupina konfederačných veliteľov. Palebný prepad donútil dôstojníkov konfederácie rozptýliť sa a urýchlene opustiť nebezpečné miesto. Jedná zo striel však zasiahla práve generála Polka a takmer roztrhla jeho telo na dva časti. Hoci nebol úspešným generálom, v armáde bol pomerne populárny. Generál Polk bol pochovaný v meste Augusta (štát Georgia) pod oltárom miestneho kostola. V roku 1945 jeho pozostatky preniesli do New Orleansu. Jeho meno nesie základňa US ARMY Fort Polk v Lousiane.

Generálporučík Ambrose Powell  Hill patril v čase vypuknutia vojny medzi skúsených veteránov. Absolvoval vojnové ťaženie v Mexiku. Na začiatku vojny prevzal velenie 13. virginskeho pešieho pluku. Za úspešné velenie pri Bull Rune bol povýšený na brigádneho generála a slúžil pod vedením Stonewalla Jacksona, s ktorým mal dosť napäté vzťahy. Ako veliteľ  brigády a neskôr divízie si úspešne počínal v druhej bitke pri Bull Rune, Antietame a Fredericksburgu. Velil ľahkej divízii Armády Severná Virgínia. Bol známym aj vďaka svojmu zvyku, obliekať si v deň bitky  červenú košeľu. Ako divízny veliteľ žal úspechy, ale po smrti generála Jacksona, bol povýšený na generálporučíka a velil III. zboru armády generála Leeho. V tejto funkcii už taký úspešný nebol. Bol odvážnym vojakom, ale ako veliteľ zboru sa necítil isto. Svedčia o tom niektoré jeho veliteľské rozhodnutia na bojisku, napr. pri Gettysbergu. Napriek niektorým chybným rozhodnutiam, si ho jeho nadriadený generál Lee vážil a všeobecne bol považovaný za jedného z najlepších divíznych veliteľov na oboch stranách konfliktu.


Generálporučík Ambrose Powell Hill

V závere konfliktu bol generálporučík Hill so svojimi jednotkami v obľahnutom Petersburgu. Zomrel iba sedem dní pred kapituláciou generála Leeho pri Appomatoxe. Vždy vravieval, že netúži vidieť a zažiť pád Konfederácie. Táto túžba sa mu vyplnila. Dňa 2. apríla 1865 zbadal ostreľovač John W. Mauck  na obranných valoch osamotenú postavu. Na prvý pohľad zistil, že ide o vysokého štábneho dôstojníka. Neváhal a vystrelil. Vtedy ešte netušil, že sa mu tesne pred koncom vojny podarilo zabiť populárneho konfederačného generálporučíka Hilla. Generál Hill je pochovaný v Richmonde. Pri križovatke Laburnum Avenue a Hermitage Road sa nachádza pomník nazvaný AP Hill Monument. Generál Hill je pochovaný pod týmto pomníkom.

(pokračovanie nabudúce ...)

Zdroj:
Regimental Losses in the American Civil War, 1861-1865" by William F. Fox, Lt. Col. USV
http://en.wikipedia.org/wiki/Leonidas_Polk
http://www.civilwarhome.com/ASJohnston.htm
http://www.civilwarhome.com/aphillbio.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Stonewall_Jackson
http://www.civilwarhome.com/jackbio.htm
Autor : Radoslav Turik 🕔18.12.2010 📕15.378

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře