Proces kolektivizácie v okrese Humenné VI.

Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕7.403

V druhej polovici 50. rokov sa tempo kolektivizácie v okrese zrýchlilo. V priebehu roku 1957 nebol tento rast ešte viditeľný v počte nových družstiev. Družstvá vo Vyšnom Hrušove, Nižnej Jablonke, Osadnom sa transformovali na vyššie typy. Pribudlo družstvo v Kamenici, ktoré sa zároveň stalo najväčším v okrese s počtom 134 členov. Celkovo sa počet členov JRD zvýšil zo 147 na 583. Pôdna základňa sa rozšírila na 5600 ha pôdy vrátane urbárskych pasienkov.

Menšinové JRD v Nižných Ladičkovciach, Lukačovciach, Vyšnej Jablonke, Kamienke, Slovenskej Volovej, Vyšnom Hrušove a Topoľovke boli rozšírené na väčšinové. Súhrnné správy z tohto obdobia zaznamenali zvýšený príliv najmä stredných roľníkov do JRD. V tomto období sa začína preukazovať rezignácia roľníctva na súkromné hospodárenie v dôsledku neustáleho sťažovania podmienok roľníkov v súkromnom sektore. Celkové hospodárenie družstiev sa zlepšilo.

Pri podrobnom skúmaní hospodárskych výsledkov je možné konštatovať, že na tom mala zásluhu najmä pridružená výroba ako vedľajšia a nie hlavná forma činnosti JRD, teda rastlinná a živočíšna výroba. Veľké nedostatky existovali v živočíšnej výrobe, najmä v oblasti ošetrovania hospodárskych zvierat. V rastlinnej výrobe sa ako zásadný problém javila zlá organizácia práce.

Nedostatky sa ukázali aj pri kontrole plánov výstavby družstevných budov v okrese. Vedúci pracovníci družstiev nedôsledne dohliadali na výstavbu. Stavby neboli dokončené aj vďaka hromadnému rozkrádaniu stavebného materiálu. Keďže nad ním nikto nemal dohľad, značná časť bola odcudzená. Takto sa prostriedky na stavby vyčerpali, stavba však nebola dokončená a odovzdaná do používania.

Väčšina nemala v poriadku účtovnú evidenciu. Práve nedôsledná evidencia účtov a pokladničnej agendy, vytvárala podmienky na nerušené rozkrádanie. Činnosť revíznych komisií, ktoré mali práve takéto nedostatky odhaľovať nestojí ani za zmienku3). Ani na jednom JRD nefungovala revízna komisia na úrovni a neplnila úlohy, ktoré jej vyplývajú zo stanov JRD.

Do konca roku 1958 bol na každé JRD pridelený výrobný inštruktor, ktorý bol zodpovedný za hospodársku činnosť družstva. V priebehu tohto roku pribudlo v okrese 6 nových družstiev. Nové družstvá vznikli v Lackovciach, Hažíne, Ľubiši, Maškovciach, Lieskovci a Zbudskom Dlhom. Do uvedených družstiev vstúpilo 302 členov s výmerou pôdy 2522 ha. Medzi najväčšie nedostatky hospodárenia družstiev v tomto období patrí neschopnosť sústrediť hospodárske zvieratá.

Zo všetkých 17 družstiev iba JRD Slovenská Volová sústredilo dobytok a aj to v nedostatočnom počte. Na mnohých družstvách nedošlo k sústredeniu aj preto, lebo bol povolený odpredaj dobytka. Ďalšou príčinou bolo aj nepripravenie ustajňovacích priestorov na jednotlivých JRD. Ani v rastlinnej výrobe nedošlo k výraznému zlepšeniu. Výrobné plány sa neplnili, hospodársky vývoj viazol. Na novovzniknutých ešte nebola prevedená HTUP, čo sťažovalo prístup mechanizmov k pôde. Nezlepšila sa ani pracovná morálka a výkony družstevníkov.

Správy zachytávajú mnohé porušenia pracovnej disciplíny4). V niektorých obciach značná časť družstevníkov nenastúpila na spoločné práce. Nezainteresovanosť roľníkov na družstevnom hospodárení je už v tomto období preukázateľná. Počas jesenného zberu zemiakov družstevníci nezačali zber zemiakov, kým nemali ukončený zber na vlastnom záhumienku. V dôsledku neskorého a pod časovým tlakom nedôsledného zberu utrpeli JRD značné hospodárske straty. Takmer v žiadnej z komodít sa nepodarilo splniť plán štátnych dodávok. V niektorých prípadoch sa to podarilo ani nie na 50 % pôvodného plánu.

Začiatkom roku 1959 vzniklo v okrese 8 nových družstiev v obciach Jasenov, Chlmec, Brekov, Veľopolie, Adidovce, Koškovce, Závadka a Kochanvce. Vznikom JRD v Brekove definitívne prevýšil sektor JRD rozsahom pôdy súkromný sektor. V držbe JRD v okrese bolo 51 % všetkej poľnohospodárskej pôdy. Do konca roka 1959 vzniklo ešte 13 JRD. Do družstevného sektoru takto patrilo 19 914 ha, čo tvorilo 71,6 % všetkej poľnohospodárskej pôdy v okrese (plán bol 80 %).

Prudký rozmach kolektivizácie v roku 1959 zo sebou nepriniesol žiadané zvýšenie kvality, ale iba kvantity. Naďalej pretrvávali chronické problémy všetkých možných druhov. Väčšina nových JRD nebola schopná dosiahnuť stanovené výrobné úlohy. Organizácia práce a pracovná morálka vyhovovala iba do času, keď boli pracovníkom vydané naturálie za odpracované jednotky. Na ostatné zberové práce sa dívali ako na družstevné a nie vlastné. Tento postoj je z dnešného hľadiska pochopiteľný. Je iba priamym dôsledkom odcudzenia sa roľníka pôde a práci na nej.

Aj v tomto roku sa ukázali príjmy z pridružených výrob neúmerne vysoké v porovnaní s hlavnou poľnohospodárskou činnosťou. V dôsledku tohto stavu sa niektoré JRD začali orientovať na nepoľnohospodársku činnosť. Tento jav bol označený ako nezdravý. Boli prijaté rozhodnutia, ktoré mali tlmiť a usmerňovať tento jav, pretože bol v záujme dôsledného plnenia XI. Zjazdu KSČ. Je to paradoxné, pretože práve rôzne pridružené výroby sa ukazovali ako rentabilné a prinášali družstvu zisk. To, že boli ziskové však nezavážilo, pretože odvádzali pozornosť JRD od poľnohospodárskej výroby.

Zhodnotenie procesu kolektivizácie v okrese Humenné

Proces združstevňovania vyvrcholil v roku 1960. Na konci štyridsiatych rokov komunistická vláda v ČSR počítala s tým, že poľnohospodárska výroba počas kolektivizácie prudko vzrastie. Na konci päťdesiatych rokov sa však pokladalo za úspech, že poľnohospodárska výroba po skolektivizovaní neklesla. Družstvá neboli schopné do roku 1960 podstatne zvýšiť výrobu, pracovať bez strát a už vôbec nie so ziskom.

Vzhľadom na slabosť technického vybavenia, nedostatkom v riadení a organizácii práce a tiež neschopnosti zainteresovať roľníkov na práci, bola poľnohospodárska výroba v ČSR v porovnaní s vyspelými západoeurópskymi krajinami značne neefektívna a nákladná. O roku 1960 sa teda v praxi nepotvrdili komunistické teoretické postuláty o výhodách, lepších výsledkoch a vyššej úrovni, tzv. socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby, ako znel dobový názov. Do konca päťdesiatych rokov bol poľnohospodársky sektor skôr deštruovaný.

O budovaní moderného a vyspelého poľnohospodárstva v tomto období môžeme iba veľmi ťažko hovoriť. Veľké spoločné hospodárenie začínalo bez materiálneho a technického zaistenia, bez prípravy a predovšetkým samotní roľníci neboli sami od seba presvedčení o výhodách spoločného hospodárenia a boli k nemu donútení násilím. Z toho vyplynul závažný moment pre osud poľnohospodárskej výroby i samotných poľnohospodárov v podobe malej zainteresovanosti na práci, nehospodárneho vzťahu k pôde, poľnohospodárskym zariadeniam a pod.

Všetky výhrady vedené komunistickou vládou proti súkromnému hospodáreniu vlastne vychádzali z iluzórnej predstavy, že všetok majetok štátu je majetkom všetkých. Totálna ľahostajnosť ľudí k majetku v štátnom vlastníctve bolo najlepším dôkazom, že tento spôsob vlastníctva v komunistickej ére nebol vlastníctvom v pravom zmysle slova. V zavedenom systéme organizácie práce nebol roľník skutočným hospodárom. Stal sa vlastne námedzným pracujúcim. Bol platený za pracovný deň, splnenú normu, bez ohľadu na skutočný výsledok svojej práce.

V praxi takéto odmeňovanie znamenalo, že začal chýbať stimul k práci a k šetrnému a racionálnemu hospodáreniu. Roľníci ktorí nemali možnosť samostatne disponovať s vlastnou pôdou, ďalšími prostriedkami potrebnými k výrobe a tým čo vyprodukovali, vlastne prestali byť roľníkmi v pravom zmysle slova. Pod vplyvom kolektivizačných zmien tak vlastne vymizla vrstva roľníkov zo slovenského vidieka.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In: Historica Carpatica 9. Košice 1978, s. 45 – 49
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45 - 55
Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕7.403

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře