Vojna ruží XII. – Eduard a Richard

Autor : Radoslav Turik 🕔17.03.2010 📕10.226

Seriál

  1. Vojna ruží I. - Korene vojny
  2. Vojna ruží II. - Vláda Henricha VI.
  3. Vojna ruží III. - Pád vojvodu zo Suffolku
  4. Vojna ruží IV. - Kráľovstvo chaosu
  5. Vojna ruží V. - Vojna začína
  6. Vojna ruží VI. - York na vzostupe
  7. Vojna ruží VII. - Krvavé roky
  8. Vojna ruží VIII. - Eduard IV. a Warwick
  9. Vojna ruží IX. - Warwickova vzbura
  10. Vojna ruží X. - Koniec Lancasterovcov
  11. Vojna ruží XI. - Koniec vojvodu z Clarence
  12. Vojna ruží XII. – Eduard a Richard
  13. Vojna ruží XIII. – Vláda Richarda III.
  14. Vojna ruží XIV. – Cesta k Bosworthu

Podobné články

Další články autora

Po Clarencovej smrti a vyriešení zahraničných záležitostí bolo posledných päť rokov vlády Eduarda IV. pokojných. Kráľ sa venoval svojim povinnostiam, ale ešte viac sa sústredil na rozmarný život. Jedlo, pitie a ženy mu zaberali čoraz viacej času a bohužiaľ následky tohto nekonečného flámovania na ňom nechali vážne následky. Kráľ veľmi pribral a trpel zdravotnými problémami. Napriek tomu kráľ Eduard vládol prospešne a veľkou oporou mu bol jeho brat Richard vojvoda z Gloucesteru. Richard stál pri svojom bratovi v dobách zlých aj v dobách dobrých. Teraz si vychutnával zaslúženú odmenu.

Po porážke Warwicka a zvyšných Lancasterovcov si víťazi rozdelili korisť po porazených. Vojvodovi z Gloucesteru pripadla veľká časť majetku po bývalom kniežati Warwickovi. Jeho pozemky sa nachádzali najmä na severe krajiny. Richard bol vymenovaný za konstabla, admirála Anglicka a strážcom západného pohraničia. Väčšinu času trávil vojvoda na svojich majetkoch na severe a pri dvore sa ukazoval iba z času na čas.

Napriek tomu, že sa Gloucester upísal severu krajiny nesmel stratiť kontakt s dvorom. Kráľovo zdravie bolo chatrné a jeho synovia maloletí. V prípade, že by sa kráľovi niečo stalo, bol Gloucester samozrejme predurčený spravovať krajinu, ako protektor, dokiaľ nedorastie kráľov najstarší syn Eduard. Gloucester si musel strážiť svoju pozíciu pred rodinným klanom kráľovnej, teda Woodvilovcami. Richard Gloucester navštevoval dvor najmä v čase, keď zasadala kráľovská rada. Nesmel na seba nechať zabudnúť a neustále musel pripomínať politickým súperom, že vojvoda z Gloucesteru je tu a treba s ním počítať.


Richard vojvoda z Gloucesteru, mladší brat kráľa Eduarda IV.

Richard z Gloucesteru je historická osobnosť značne skreslene vnímaná. Jeho podobu trocha zdeformoval Shakespeare a iní spisovatelia tudorovskej doby. Ľudia k tejto osobnosti pristupujú veľmi nekriticky. Richard sa narodil 2. októbra 1452 na rodinnom hrade Fotheringhay. Jeho detstvo nijako nezasiahli počiatočné spory Yorkovcov a Lancasterovcov. Po smrti svojho otca pri Wakefielde, bol aj zo svojim bratom Georgom poslaný do Burgundska, kde žili, až do chvíle, pokiaľ ich brat Eduard nazasadol na trón. Od svojich desiatich rokov bol vychovávaný u rodiny Nevillovcov v Middlehame. V čase voľna sa často hrával s Warwickovymi dcérami Isobel a Annou (budúca švagriná a manželka). Bol od útleho veku oddaný svojmu bratovi Eduardovi. V roku 1468 ho vymenovali za lorda admirála.

Keď sa jeho brat dostane do konfliktu s bratrancom Warwickom v roku 1470, na rozdiel od svojho brata Georgea vojvodu Clarenca, zostáva Gloucester s Eduardom IV. Spoločne s ním znáša exil i triumfálny návrat. V bitkách pri Barnete a Tewkesbury je Eduardovou oporou. Jeho neprajníci tvrdia, že v bitke pri Barnete zabil mladého princa Eduarda Lancastera. Od roku 1472 býval v hrade Middleham na ktorom v detstve vyrastal. Za manželku si zobral Warwickovu dcéru Annu. Tu sa im v roku 1473 narodil syn Eduard.

Z celkového hľadiska sa Richard z Gloucesteru vynikajúco pohyboval v politických kruhoch. Bol obľúbený a s výnimkou Wodwillovcov nemal vyhranených politických nepriateľov. Je známe, že s kráľom Eduardom sa dostal do konfliktu iba raz. Aj keď mal v minulosti veľa sporov so starším bratom vojvodom Clarencom, Richard nesúhlasil s jeho popravou. Obvinil kráľa, že sa nechal v tejto veci ovplyvniť Wodvillovcami. Verejne však proti panovníkovi nevystúpil. Gloucester nebol nadšený životom na dvore, ale musel sa ho z času na čas zúčastňovať, pretože nechcel prísť o politický vplyv a pozície. Pokiaľ žil Eduard IV., nič také nehrozilo. Lenže nikto si kráľov zlý zdravotný stav neuvedomoval viacej, ako Richard. V prípade kráľovej smrti, mohla moc do rúk uchytiť kráľovnina rodina, čo by pre Gloucestera neveštilo nič dobré.

Napriek zdravotným problémom boli posledné Eduardove roky na tróne úspešné. Kráľovstvo sa vzmáhalo po hospodárskej stránke. Eduard dostal kráľovské financie do vynikajúceho stavu. Bol jedným z mála kráľov v tomto období, ktorý po sebe nezanechal dlhy, ale slušný majetok. Jedinou krízou, ktorú v tomto období musel riešiť bol pokus francúzskeho kráľa Ľudovíta XI. o získanie Calais. Bolo to kvitnúce stredisko obchodu, veľmi dôležité pre Anglicko. Keď boli správy o francúzskych vojenských akciách potvrdené, kráľ nariadil v roku 1481 anglické posádky doplniť. Ukázalo sa však, že francúzske vojenské harašenie bolo iba dymom bez ohňa. Malo slúžiť na podporu škótskych akcií na sever Anglicka. Škóti dobyli pohraničný hrad Bamburgh.

Za obranu krajiny na severe bol zodpovedný Gloucester, ale kráľ sa rozhodol, že sám podnikne výpravu na sever. Poveril Gloucestera sústredením armády. Zdravotné problémy, ale čoskoro Eduarda úplne zložili, preto nechal ťaženie na Gloucestera. Eduard prikázal Gloucesterovi viesť inváziu do Škótska, zvrhnúť kráľa Jakuba III. a dosadiť na trón jeho brata vojvodu z Albany. Vojvoda z Albany si mal zobrať za manželku jednu z dcér Eduarda IV. Z vojenského hľadiska bola akcia úspešná, ale politické ciele neboli naplnené. Gloucester s armádou obsadil Edinburgh. Škótska šľachta, ale podporila kráľa Jakuba a odmietla vojvodu z Albany. Medzitým sa vojvoda z Albany dohodol so svojim bratom bez vedomia Angličanov na zmieri a anglická invázia stratila zmysel.

Gloucester sa uspokojil s dobytím anglických pohraničných území, ktoré na čas ovládli Škóti a stiahol svoje vojska zo Škótska. Medzitým čo Gloucester bojoval v Škótsku sa stupňovali zdravotné problémy Eduarda IV. Chorému kráľovi sa postupne vymykala moc z rúk a na dvore to bolo cítiť. Pribúdalo rozporov medzi dvoranmi, ktorí sa v podstate rozdelili do dvoch táborov. Na jednej strane boli Woodvillovci a Greyovci, teda rodina kráľovnej. Na strane druhej tzv. stará šľachta, to znamená ľudia ako lord Hastings, vojvoda Buckingham, lord Howard, Stanleyovci a pod.

Posledný parlament zvolal Eduard IV. v januári 1483. Počas zasadnutia sa jeho stav zhoršil a zasadnutie opustil. Posledné mesiace prežil na svojom hrade Windsor, alebo vo Westminsterskom paláci. Kráľ Eduard zomrel 9. apríla 1483 vo veku 41 rokov. Eduard bol úspešným kráľom a keby vládol ešte niekoľko rokov, kým by dospel jeho najstarší syn, možno by sa dejiny Anglicka vyvinuli úplne inak. Eduardovi sa ale nepodarilo bez problémov odovzdať moc svojmu synovi. Eduard V. mal ešte len 12 rokov. To nebol v tomto období najväčší problém. Očakávalo sa, že niekoľko rokov do chlapcovej plnoletosti mu bude oporou mocný strýko Richard vojvoda z Gloucesteru, ktorý by Anglicko previedol cez nebezpečné roky kráľovej neplnoletosti.

Kráľ Eduard IV. bol pochovaný 19. apríla 1483 v kaplnke v hrade Widsor. Väčšina veľkých lordov vrátane Gloucestera pohreb nestihla a do Londýna prišla neskoro. Je to čudné, čo svedčí o tom, že zrejme neboli mnohí významní činitelia včas informovaní o kráľovej smrti. Za deväť dní, ktoré uplynuli od kráľovej smrti sa to pri troške snahy dalo stihnúť. Je možné, že niekto mal záujem, aby väčšina lordov v tomto čase bola mimo hry. Kráľov nevlastný syn markíz z Dorsetu a zvyšok kráľovninej rodiny sa okamžite zmocnili kráľovskej pokladnice. Eduard Woodville uviedol do pohotovosti kráľovské lode na Temži. Posádka v Calais bola tiež v pohotovosti, pre prípad, ak by si Francúzi chceli niečo začať. Vo vzduchu bolo cítiť napätie, typické pre medzivládie.

To všetko sa dialo v čase, kedy bola otázka vlády otvorená. Posledným kráľovým želaním bolo, aby sa jeho brat vojvoda z Gloucesteru stal protektorom. Po kráľovej smrti však kráľovná žiadala, aby bola menovaná regentkou. Kráľovská rada reprezentovaná Hastingsom a Buckinghamom si želala naplniť kráľovu vôľu. To znamená, že Anglicko mala viesť kráľovská rada na čele s Gloucesterom. Táka bola aj všeobecná verejná mienka.

Skutočnosť bola taká, že moc bude mať v rukách ten, čo najskôr ovládne kráľa. Woodvilovci na čele s kráľovnou nemienili čakať. Ich cieľom bola rýchla korunovácia kráľ Eduarda V., ktorí by okamžite vymenoval predstaviteľov tejto rodiny do kľúčových pozícii. Preto neboli mnohé významné osobnosti včas informované o kráľovej smrti. Gloucester sa dozvedel o smrti svojho brata, z listu lorda Hastingsa, ktorý jediný z významných lordov bol pri dvore a stál v ceste Woodvilovcom. Medzitým sa už stihol s nimi dostať do ostrého konfliktu a zbrzdiť ich aktivity.

Keď sa Richard z Gloucesteru dozvedel o všetkom začal konať. Navonok bolo všetko normálne. Richard verejne so všetkými svojimi ľuďmi prisahal vernosť novému kráľovi, svojmu synovcovi Eduardovi V. Potom sa vybral do Londýna so „smútočným sprievodom“ asi 600 šľachticov zo severu. Vzhľadom na množstvo šľachty mohol mať Richard zo sebou asi 2000 vojakov. Tento sprievod bol jasným znakom, že sa Richard pripravuje na mocenský stret s Woodvilovcami. Kocky boli hodené a nasledujúce dni mali ukázať kto v tomto mocenskom stret zvíťazí.

Zdroje:
Neillands, R.: Války růží. Praha: Naše vojsko, 1992
http://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses
http://www.wars-of-the-roses.com/

Seriál

  1. Vojna ruží I. - Korene vojny
  2. Vojna ruží II. - Vláda Henricha VI.
  3. Vojna ruží III. - Pád vojvodu zo Suffolku
  4. Vojna ruží IV. - Kráľovstvo chaosu
  5. Vojna ruží V. - Vojna začína
  6. Vojna ruží VI. - York na vzostupe
  7. Vojna ruží VII. - Krvavé roky
  8. Vojna ruží VIII. - Eduard IV. a Warwick
  9. Vojna ruží IX. - Warwickova vzbura
  10. Vojna ruží X. - Koniec Lancasterovcov
  11. Vojna ruží XI. - Koniec vojvodu z Clarence
  12. Vojna ruží XII. – Eduard a Richard
  13. Vojna ruží XIII. – Vláda Richarda III.
  14. Vojna ruží XIV. – Cesta k Bosworthu

Podobné články

Další články autora

Autor : Radoslav Turik 🕔17.03.2010 📕10.226

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře