Posádkové mesta v monarchii II.

Autor : Radoslav Turik 🕔03.07.2009 📕7.039

V modernej dobe sa rozvinula vzájomná závislosť miest a armády. Mestá mali pre armádu strategický význam nielen v oblasti ubytovania jednotiek, ale aj v oblasti logistiky a ďalších oblastiach.

Mestá boli na armáde nemenej závisle, ako armáda na mestách. Vojenské jednotky dislokované na území mesta boli hojným zdrojom hospodárskych príjmov mesta. Postupne zo zväčšovaním armády sa neustále zvyšovala potreba nových objektov pre armádne jednotky a inštitúcie. Nových budov bol vždy nedostatok a tak mnohé jednotky boli dislokované v nevyhovujúcich priestoroch. Mesto získavalo slušné zdroje napríklad pri prenájme vlastných budov pre potreby armády.

Nedostatok vhodných kasárenských objektov armáda riešila výstavbou vojenských táborov s lacnými barákmi. Tieto tábory vyhovovali počas vojenských cvičení, ale po zvýšení stavov stálych posádok, bolo nutné tieto tábory prebudovať. Drevené časti ubytovacích komplexov boli zlikvidované a nahradené murovanými objektami.

Mnohé kasárne boli majetkom mesta. Bolo teda v záujme mesta upravovať kasárenské objekty podľa armádnych predpisov a potrieb. Zákon z roku 1879 presne stanovil požiadavky na výstavbu kasárni a stanovil výhody, ktoré z toho mestu plynuli. Mestá s pomocou žúp financovali stavby nových kasárni a úpravu starých. Výsledkom boli slušné sumy, ktoré armáda mestám platila. Problémom bolo, že armádne platby boli fixne určené na viac rokov dopredu. V prípade, že stúpla inflácia, sa suma za prenájom mestu nenavyšovala. Napriek tomu sa mestá snažili udržať si armádu za každú cenu a boli sa schopné aj dlhodobo zadĺžiť.

Príjmy mestu neprichádzali iba z prenájmu. Výstavba v armádnych objektoch prinášala slušné objednávky materiálu a prác pre miestnych podnikateľov, remeselníkov a robotníkov. Mestá mali prospech z hospodárskeho rozvoja, ktorý armádne zákazky nesporne prinášali.

Hospodárske výhody boli príčinou toho, že sa mestá doslova pretekali o získanie vojenskej posádky. Potvrdzujú to hlásenia uhorských vládnych politikov, ktorí konštatujú, že o umiestnenie útvarov je veľký záujem, ktorý ani nie je možné uspokojiť. Súťaženie miest sa stupňovalo po prijatí nových branných zákonov v roku 1912. Mestá ponúkali armáde čo najlepšie podmienky, s cieľom získať vojenskú posádku. Niektorí novinári upozorňovali, že ak bude tento trend pokračovať mestá budú vydávať na armádu viac prostriedkov, ako na ostatné potreby mesta spolu. Niektoré mestá sa v honbe za ziskom vojenskej posádky dostávali do hospodárskych problémov. Rozmer problematiky dobre vykresľuje nasledujúci údaj. V roku 1910 bolo vojsko dislokované v 67 uhorských mestách, ktoré na svoje náklady postavili 162 kasárni v hodnote 80 miliónov korún.

Príjmy mesta plynuli aj z bežného každodenného života posádky. Stravné dávky boli zmluvne objednávané u miestnych výrobcov na určité obdobie dopredu, čo prinášalo slušné a hlavne stále zisky. Okrem potravín potrebovala armáda aj dodávky ďalších komodít. Získavali majitelia bytov, ktorí ich prenajímali dôstojníkom a ich rodinám. Z koncentrácie viacerých jednotiek na jednom mieste profitovali aj dopravcovia, najmä štátne železnice.

Sústredenie vojenských jednotiek a inštitúcii v mestách malo vplyv aj na spoločenskú skladbu obyvateľstva. Množstvo dôstojníkov v meste si vyžadovalo splnenie určitých spoločenských požiadaviek. Mestské prostredie kladne vplývalo aj na vojakov. V armáde slúžilo množstvo povolancov z vidieka, ktorí získavali vojenskou službou v meste širšie obzory v mnohých oblastiach.

V organizovaní kultúrnospoločenského života v mestách hrali výraznú úlohu dôstojnícke kasína, ale aj meštianske spolky, kde veľmi radi prijímali dôstojníkov. Prítomnosť dôstojníkov zvyšovala prestíž týchto organizácii i podujatí, ktoré organizovali. Oživením mestského života boli aj slávnostné nástupy a prehliadky.

Mestá boli pre armádu dôležité v mieri a o to dôležitejšie v čase vojny. Len v mestách mohla moderná armáda zabezpečiť mnohé potreby, ktoré by jej umožnili úspešne vytrvať v modernej opotrebovacej vojne. Úspechy moderných vojenských operácii vo veľkej miere závisia od toho ,ako môže hospodársky rozvinuté zázemie reagovať na požiadavky armády.

V záverečnej časti článku je stručná charakteristika jednotlivých zborových teritórii v Rakúsko-Uhorsku pred 1. svetovou vojnou. V každom zborovom teritóriu sú vymenované najdôležitejšie posádkové mestá a jednotky, ktoré v nich boli dislokované. Zameral som sa na najvýznamnejšie posádkové mestá, kde sídlili minimálne štáby brigád.

9. teritoriálna oblasť

Centrom deviateho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Litoměřice. Táto teritoriálna oblasť sa nachádzala na území Čiech. Spadali pod ňu vojenské doplňovacie obvody Čáslav, Vysoké Mýto, Jičín, Mladá Boleslav, Chomutov, Hradec Králové, Terezín a Turnov. Mesto Litoměřice bolo sídlom veliteľstva IX. armádneho zboru.

Okrem zborového veliteľstva sa v Litoměřiciach nachádzal ešte štáb 26. pešej divízie landwehru, 52. pešej brigády landwehru a 9. delostreleckej brigády. Zvyšné veliteľstvá sa nachádzali v ostatných posádkach oblasti. V Terezíne bolo umiestnené veliteľstvo 29. pešej divízie a 57. pešej divízie. V Hradci Králové bolo veliteľstvo 20. pešej brigády, v Liberci veliteľstvo 58. pešej brigády a vo Vysokom Mýte štáb 51. pešej brigády landwehru..

10. teritoriálna oblasť

Centrom desiateho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Przemyšl. Toto teritórium bolo tvorené oblasťou strednej Haliče. Spadali pod neho vojenské doplňovacie obvody Grodek Jagiellonski, Jaroslav, Przemyšl, Rzeszów, Sambor, Sanok a Stryj. Mesto Przemyšl bolo sídlom veliteľstva X. armádneho zboru.

Toto teritórium bolo pri hraniciach s Ruskom. V prípade vojny proti Rusku mali jednotky X. zboru blízko k miestu nasadenia. V pevnosti Przemysl boli dislokované štáby 24. pešej divízie, 45. pešej divízie landwehru, 47. a 48. pešej brigády, 89. pešej brigády landwehru a 10. delostreleckej brigády. Druhým významným dislokačným mestom bolo haličské mesto Jaroslav. Nachádzali sa tu štáby 2. pešej divízie a 6. jazdeckej divízie. V meste boli tiež dislokované veliteľstvá piatich brigád (5. jazdecká brigáda, 14. jazdecká brigáda, 4. pešia brigáda, 90. pešia brigáda landwehru, 9. horská brigáda). V Rzeszowe bola umiestnená 3. pešia brigáda.

11. teritoriálna oblasť

Centrom jedenásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Ľvov. Toto teritoriálne územie sa nachádzalo vo východnej Haliči a Bukovine. Patrili tu vojenské doplňovacie obvody Brzezany, Černovice, Czortkow, Ivano-Frankovsk, Kolomea, Ľvov, Tarnopoľ a Zloczow. Mesto Ľvov bolo sídlom XI. armádneho zboru.

Ľvov bolo multikultúrne centrum východnej Haliče. Teritórium sa nachádzalo pri ruských hraniciach a bolo tu rozmiestnených mnoho jednotiek. V samotnom Ľvove sa nachádzali štáby štyroch divízii a to 11. a 30 pešej divízie, 4. a 9.jazdecká divízie. Boli tu dislokované štáby štyroch brigád spoločnej armády (21. jazdecká brigáda, 21. pešia brigáda, 22. pešia brigáda, 60. pešia brigáda, 11. delostrelecká brigáda) a dvoch brigád landwehru (3. jazdecká brigáda landwehru, 85. pešia brigáda landwehru). V meste Černovice bola umiestnená 43. pešia divízia landwehru, 59. pešia brigáda a 86. pešia brigáda landwehru. V Ivano-Frankovsku (Stanislau) boli umistnené štáby jazdeckých jednotiek, konkrétne 8. jazdeckej divízie,13. jazdeckej brigády a 15. jazdeckej brigády

12. teritoriálna oblasť

Centrom dvanásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Sibiň (Sibiu). Toto teritórium sa z veľkej časti rozkladalo na území dnešného Rumunska. Pod toto teritórium spadali vojenské doplňovacie obvody Alba Julia (Gyulafehervar), Koložvár, Maros-Vasarhely, Sibiň, Szásvároš a Székelyudvarhely. V samotnom meste Sibiň sídlilo veliteľstvo XII. armádneho zboru.

Okrem veliteľstva zboru tu sídlil štáb 16. pešej divízie a štáby niekoľkých brigád (12. jazdecká brigáda, 32. pešia brigáda, 76. honvédska pešia brigáda, 12. delostrelecká brigáda). Významnou posádkou v tomto teritóriu bolo mesto Koložvár. Boli tu umiestnené štáby 35. pešej divízie a 38. honvédskej pešej divízie. Okrem nich sa tu nachádzali veliteľstvá 70. pešej brigády a 75. pešej honvédskej brigády. V Brašove bola umiestnená 31. pešia brigáda a v Alba Júlii (Gyulafehervár) bola dislokovaná 69. pešia brigáda.

13. teritoriálna oblasť

Centrom trinásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Záhreb. Bolo tvorené územím Chorvátska, Slavónska a oblasti Rijeky. Patrili tu doplňovacie obvody Bjelovar, Osijek, Karlovac, Otočac, Petrovaradín, Záhreb a námorný doplňovací obvod Rijeka. V meste Záhreb sídlilo veliteľstvo XIII. armádneho zboru. Z vyšších jednotiek sa tu ešte nachádzalo veliteľstvo 36. pešej divízie a 42. honvédskej divízie. V meste boli umiestnené aj štáby viacerých brigád(72. pešia brigáda, 83. honvédska pešia brigáda, 13. delostrelecká brigáda). Ďalšie jednotky sa nachádzali v ostatných významných mestách teritória. V Osijeku sídlila 7. pešia divízia a štáby 8. jazdeckej brigády, 13. pešej brigády a 84. honvédskej pešej brigády. V Bolzane bola umiestnená 8. pešia divízia, 15. pešia brigáda a 88. pešia brigáda landwehru. Štáb 14. pešej brigády sa nachádzal v Zemune (Semlin).

14. teritoriálna oblasť

Centrom štrnásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Innsbruck. Toto teritórium bolo tvorené územím Tyrolska, Voralbergu, horného Rakúska, Soľnohradska a Tridentska. Patrili tu vojenské doplňovacie obvody Bressanone (Brixen), Innsbruck, Linz, Salzburg a Trident. V Innsbrucku sídlilo veliteľstvo XIV. armádneho zboru.

Okrem zborového veliteľstva sa v Innsbrucku nachádzal štáb 44. pešej divízie landwehru a 5. pešej brigády. V tejto oblasti boli jednotky rovnomerne rozmiestnené. Významné štáby sa nachádzali ešte v ďalších ôsmych mestách v rámci teritória. Jediné divízne veliteľstvo mimo Innsbrucku sa nachádzalo v Linzi. Sídlil tu štáb 3. pešej divízie. Okrem neho tu bolo umiestnené veliteľstvo 87. pešej brigády landwehru a 14. delostrelecká brigáda. Väčšia koncentrácia štábov bola aj v Tridente. Nachádzali sa tu štáby troch brigád (16. pešia brigáda, , 121. pešia brigáda, 3. pevnostná delostrelecká brigáda). V Salzburgu bola umiestnená 6. pešia brigáda, v Terste 55. pešia brigáda, vo Welse 1. jazdecká brigáda landwehru a v Roverete 96. pešia brigáda. Štáb 122. pešej brigády bol dislokovaný v Brunicu (Brunneck) a štáb 1. horskej delostreleckej brigády sa nachádzal v Bressasone (Brixen).

15. teritoriálna oblasť

Centrom pätnásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Sarajevo. Toto teritórium sa nachádzalo v Bosne. Patrili tu vojenské doplňovacie obvody Glamoč, Bugojno, Livno, Županjac, Prozor, Banja Luka, Sarajevo a Tuzla. V Sarajeve sídlilo veliteľstvo XV. armádneho zboru.

Jednotky tohto zboru mali v prípade vojny so Srbskom patriť medzi jednotky, ktoré budú zasahovať najskôr. V Sarajeve sa okrem veliteľstva zboru nachádzali štáby 1. a 48. pešej divízie a tiež veliteľstva niekoľkých brigád (2. horská delostrelecká brigáda, 5. pevnostná delostrelecká brigáda, 10. horská brigáda, 10. horská brigáda). V tomto teritóriu sa nachádzalo viacero horských jednotiek. V Tuzle sídlil štáb 11. horskej brigády, v Banja Luke štáb 12. horskej brigády, vo Visegrade štáb 7. horskej brigády a vo Foči bolo umiestnené veliteľstvo 8. horskej brigády. Podobná skladba jednotiek sa nachádzala aj v teritóriu XVI. zboru.

16. teritoriálna oblasť

Centrom šestnásteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Dubrovník. Toto teritórium bolo tvorené územím Dalmácie a časti Bosny a Hercegoviny. Nachádzali sa tu vojenské doplňovacie obvody Mostar, Sinj, námorný doplňovací obvod Sebenico a doplňovací obvod landwehru Herzeh Novi (Castelnuovo). V Dubrovníku sídlilo veliteľstvo XVI. armádneho zboru.

Aj jednotky XVI. zboru boli prednostne určené na nasadenie proti Srbsku. V Dubrovníku okrem veliteľstva zboru neboli žiadne štáby vyšších jednotiek. V tomto teritóriu bolo umiestnených veľa horských jednotiek. V Herzegu Novom (Castelnuovo) sídlil štáb 47. pešej divízie, 4. horskej brigády a 14. horskej brigády. Významná posádka bola v Mostare. Tu sa nachádzali štáby 18. pešej divízie a troch brigád (3. horská delostrelecká brigáda, 1. horská brigáda, 13. horská brigáda). V Splite bola dislokovaná 5. horská brigáda, v Nevesinje 3. horská brigáda a v Bileči 6. horská brigáda. Štáb 2. horskej brigády sa nachádzal v meste Trebinje.

Článok v originále uverejnený na stránke www.kvhbeskydy.sk

Zdroje:
Dangl, V (edit.).: Armáda, mesto a spoločnosť od 15. storočia do roku 1918. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2002
Vojenské dejiny Československa II. Praha: Naše vojsko, 1986
http://www.mlorenz.at/images/Seidels_Armeeschema/1914/
http://www.austro-hungarian-army.co.uk/
Mapy použité v článku sú prevzaté z:
http://www.weltkriege.at/
Autor : Radoslav Turik 🕔03.07.2009 📕7.039

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře