Jazdecké jednotky pravidelnej rakúsko-uhorskej armády do roku 1914

Autor : Radoslav Turik 🕔18.06.2008 📕10.192

Do polovice 19. storočia sa jazdectvo vyvíjalo v dvoch základných líniách. Ťažká jazda bola tvorená predovšetkým kyrysníckymi, dragúnskymi či karabinierskymi jednotkami. Úlohou ťažkej jazdy bolo silným úderom prelomiť línie nepriateľa. Ľahkú jazdu tvorili v európskych armádach husárske, hulánske a švališérske pluky. Tieto jednotky boli predurčené využívať svoju pohyblivosť. Ich úlohou bol prieskum, prepady zo zálohy, obchvatné manévre, zaobstarávanie zásob na území nepriateľa a pod. Týmto úlohám zodpovedal aj výstroj, výzbroj a výcvik jednotlivých druhov jazdy.

Habsburská armáda vstúpila do 19. storočia so všetkými vyššie spomínanými typmi jazdeckých jednotiek. Každý nový konflikt preveril a prehodnotil význam a štruktúru jazdeckých jednotiek v armáde. V čase napoleonských vojen si jazdectvo muselo zvykať na nové úlohy v rámci začlenenia do vyšších jednotiek, akými boli brigády, divízie či zbory. Jazdecké jednotky slúžili predovšetkým ako predvoj či tylová ochrana armády. Používali sa i na prenasledovanie porazeného protivníka. V tomto období bojovalo v habsburskej armáde zhruba 47 jazdeckých plukov.

Po skončení napoleonských vojen sa úloha jazdy výrazne nezmenila. Došlo však k jej výraznej redukcii oproti jednotkám pechoty, ktorých vznikalo čoraz viac. Postupne dosahovali pešie jednotky k jazdeckým pomer 8:1. Jazdecké jednotky sa však naďalej zúčastňovali všetkých konfliktov, ktoré viedla Habsburská monarchia.

Ani nové predpisy z roku 1861 nepriniesli zásadnejšie zmeny vo výcviku či taktickom nasadení jazdeckých jednotiek. Nasadenie jazdy vo vojne proti Dánsku (1864) či Taliansku (1866) sa ničím nelíšilo od napoleonských vojen. Lekciu moderného vojenstva však uštedrila habsburskej armáde moderná pruská vojenská mašinéria vo vojne roku 1866. Jazdecké jednotky utrpeli vďaka prudkej paľbe modernými zbraňami vyzbrojenej pruskej pechote obrovské straty. Porážka pri Hradci Králové naplno odhalila zaostávanie Rakúskej monarchie v oblasti modernej vojny. Zmeny museli prísť.

Jedným z prvých výsledkov tejto porážky bolo rakúsko-maďarské vyrovnanie a vznik dualistického Rakúska-Uhorska. V novo usporiadanom štáte sa postupne pripravovala celá plejáda právnych noriem, ktorá riešila problematiku ozbrojených síl. Okrem pravidelnej spoločnej armády bola vytvorená rakúska a uhorská vlastibrana a domobrana. V nových zákonoch sa riešila reorganizácia a modernizácia všetkých zložiek armády, teda aj jazdectva.

Útok jazdectva v klasickej podobe nemal budúcnosť, preto sa volalo po zosilnenej streleckej kapacite, ktorá by spoločne s tradičnou rýchlosťou umožnila jazde prežiť na bojiskách. Tieto úvahy nakoniec vyústili do série zmien, ktoré sa uskutočnili v jazdeckých jednotkách.

V druhej polovici 19. storočia došlo k niekoľkým zmenám vo výzbroji jazdeckých jednotiek. Začiatkom sedemdesiatych rokov boli všetky jazdecké pluky vyzbrojené jednotným typom jazdeckej šable, poddôstojníci mali revolvery Gasser vzor 1870 a mužstvo karabíny Werndl vzor 1867/68. Od roku 1884 prestali hulánske pluky používať piky a dostali do výzbroje taktiež karabíny. V roku 1891 došlo k ďalšiemu prezbrojeniu. Jazdci dostali nové karabíny Mannlicher vzor 1890.

Podobne ako sa menila výzbroj, menilo sa aj poslanie jazdy na bojisku. Od druhej polovice 19. storočia prešla jazda rakúsko-uhorskej armády niekoľkými systémovo-organizačnými zmenami. Zmeny vychádzali z poznatkov získaných v posledných konfliktoch. Výsledkom malo byť postupné odstránenie rozdielov medzi ťažkou a ľahkou jazdou, zjednotenie vnútornej organizácie jazdeckých plukov, zavedenie jednotnej výzbroje a výstroje a zlepšenie súčinnosti v spolupráci s inými druhmi vojsk.

Do roku 1914 sa uskutočnili tieto významné organizačné zmeny:

- V roku 1867 boli zrušené kyrysnícke pluky. Všetkých 12 kyrysníckych plukov bolo zreorganizovaných na dragúnske s poradovým číslom 1-12. Dovtedy existujúce dragúnske pluky dostali číslo 13 a 14. Uniformy jazdeckých jednotiek boli zjednodušené a získali strohejší vzhľad.

- V roku 1873 boli Dragúnsky pluk č. 10 a Hulánsky pluk č. 10, ktoré slúžili na chorvátsko-slavónskej hranici, reorganizované na husárske, čím sa počet husárskych plukov ustálil na čísle 16.

- V roku 1884 bol zriadený nový dragúnsky pluk s poradovým číslom 15. Vytvorením tohto pluku sa v hrubých črtách skončilo formovanie jazdeckých jednotiek spoločnej rakúsko-uhorskej armády.

Jazdu spoločnej armády tvorilo od tohto roku 42 plukov, z ktorých bolo 15 dragúnskych, 11 hulánskych a 16 husárskych. Do začiatku 1. svetovej vojny sa tento počet nezmenil.

Napriek tomu, že sa zjednocovala výzbroj, výstroj, štruktúra a poslanie jazdeckých plukov, zachovali si historické názvy. Prvú skupinu tvorili dragúnske pluky. Dragúni existovali v habsburskej armáde od polovice 16. storočia. Pôvodne bol tento druh jazdy akousi „pechotou na koňoch“. Na bojisko sa presúvali koňmo, ale bojovali ako klasická pechota. Tento spôsob boja sa však neujal a dragúnske jednotky sa postupne stávali klasickou jazdou. Do prvej svetovej vojny vstúpilo 15 dragúnskych plukov, z ktorých najdlhšiu bojovú tradíciu mal Dragúnsky pluk č. 8. História tohto útvaru siaha až do roku 1618. Ani ďalšie útvary tohto druhu sa za svoju históriu nemusia hanbiť.

Dragúnske pluky pravidelnej rakúsko-uhorskej armády v roku 1914
Dragúnsky pluk (Dragonerregiment) Dislokácia Nadradená jednotka
Dragúnsky pluk č. 1 Brüx (Most, CZE) 9. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 2 Tarnopol (Tarnopoľ, UKR) 15. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 3 Wien (Viedeň ,AUT) 17. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 4 Enns (AUT) 18. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 5 Görz (Gorizia, SVN)) 3. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 6 Prömsel (Przemysl, POL) 5. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 7 Stanislau (Ivano-Frankovsk, UKR) 13. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 8 Jaroslau (Jaroslaw, POL) 5. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 9 Brody (UKR) 21. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 10 Krakau (Krakov, POL) 11. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 11 Brünn (Brno, CZE) 10. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 12 Olmütz (Olomouc, CZE) 20. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 13 Klattau (Klatovy, CZE) 1. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 14 Brandeis an der Elbe (Brandýs nad Labem, CZE) 1. jazdecká brigáda
Dragúnsky pluk č. 15 Zolkiew (Zólkiew, POL) 21. jazdecká brigáda

Hulánske pluky začali vznikať po pripojení oblasti Haliče k monarchii v roku 1774. Bol to pôvodne druh ľahkej jazdy. Hulánske pluky v rakúskej armáde vznikli pôvodne zo švališerských plukov a odrážali tradície poľského vojenstva vo výzbroji či v rovnošate. Postupne samozrejme aj tieto pluky prebehli unifikačnými zmenami. Do júla 1914 bolo na nasadenie pripravených 11 hulánskych plukov pravidelnej armády.

Hulánske pluky pravidelnej rakúsko-uhorskej armády v roku 1914
Hulánsky pluk (Ulanenregiment) Dislokácia Nadriadená jednotka
Hulánsky pluk č. 1 Lemberg (Ľvov, UKR) 21. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 2 Tarnów (Tarnov, POL) 11. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 3 Krakau (Krakov, POL) 20. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 4 Wiener Neustadt (Viedenské Nové Mesto,AUT) 18. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 5 Szombhately (HUN) 16. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 6 Rzeszów (POL) 14. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 7 Stockerau(AUT) 10. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 8 Czernowitz (Černovice, UKR) 13. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 11 Pardubitz (Pardubice, CZE) 9. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 12 Warasdin (Varaždin, HRV) 8. jazdecká brigáda
Hulánsky pluk č. 13 Zloczów (POL) 15. jazdecká brigáda

Tradície husárskych jednotiek pochádzali z uhorského prostredia, kde sa tieto jednotky začali vytvárať už niekedy v 15. storočí. Tento názov pôvodne označoval potulné tlupy banditov. Husárske jednotky významne získali na význame počas protitureckých vojen a pohraničných šarvátok v prestávkach medzi nimi. Husárske pluky boli nositeľmi uhorských vojenských tradícií a do 1. svetovej vojny vstúpila pravidelná rakúsko-uhorská armáda so 16 jazdeckými jednotkami tohto druhu.

Husárske pluky pravidelnej rakúsko-uhorskej armády v roku 1914
Husársky pluk (Husarenregiment) Dislokácia Nadriadená jednotka
Husársky pluk č. 1 Wien (Viedeň, AUT) 17. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 2 Brassó (Brašov, ROM) 12. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 3 Sopron (Šoproň, HUN) 16. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 4 Nagyszeben ( Sibiu, ROM) 12. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 5 Komárom (Komárno, SVK) 16. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 6 Klagenfurt (AUT) 3. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 7 Debreczen ( Debrecín, HUN) 7. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 8 Kecskemét (Kečkemet, HUN) 4. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 9 Mitrowitz (Mitrovica,SCG ) 8. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 10 Budapest ( Budapešť. HUN) 4. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 11 Lancut (POL) 14. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 12 Arad (ROM) 7. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 13 Székesfehérvár (Stoličný Belehrad, HUN) 4. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 14 Nyiregyháza (HUN) 6. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 15 Gyöngyös (HUN) 6. jazdecká brigáda
Husársky pluk č. 16 Marburg (AUT) 3. jazdecká brigáda

Základnou operačnou jednotkou jazdy bol pluk. Pluky si do prvej svetovej vojny i počas nej zachovali členenie na dve koruhvy (Division, osztály). Každá z koruhiev sa ďalej členila na tri poľné jazdecké švadróny (feldeskadron, tabori század). Poľné švadróny pluku boli číslované číslicami od 1do 6. Početný stav švadróny sa v tomto období pohyboval od 150 do 171 mužov. Každá švadróna mala mať 171 mužov, z toho 5 dôstojníkov, 2 rotných, 4 čatárov, 12 desiatnikov, štyroch veliteľov hliadok v poddôstojníckej hodnosti, 1 trubača a 122 jazdcov.

Jazdecký pluk bol doplnený ženijnou čatou, telegrafnou hliadkou a doplňovacou jednotkou. Doplňovacia jednotka sa mala v čase vojny rozrásť do veľkosti dvoch švadrón. Náhradne útvary v čase mieru mali na starosti evidenciu a ďalšie kompetencie. K pluku patrila aj štábna čata, ktorá zabezpečovala činnosť štábu. Niektoré pluky boli pred vojnou doplnené jazdeckým guľometným oddielom. Každý guľometný oddiel sa členil na dve guľometné čaty, vyzbrojené dvoma guľometmi Schwarzlose 7 alebo 7/12. Veliteľom oddielu bol dôstojník v hodnosti kapitána. Každý guľometný oddiel disponoval pri presune zásobou 60 tisíc nábojov. V roku 1904 bol mierový stav pluku stanovený na 45 dôstojníkov, 1085 mužov a 1021 koní.

V prípade potreby mohli byť švadróny pluku rozdelené na ešte menšie jednotky. Každá švadróna sa členila na štyri jazdecké čaty. Tá sa ešte členila na 3 hliadky, čo bola zároveň najmenšia jazdecká jednotka.

Dopĺňanie plukov sa riadilo určitými tradíciami, ale aj praktickými potrebami. Napriek postupujúcej unifikácii jazdeckých jednotiek boli jazdecké pluky jednotlivých druhov dopĺňané mužstvom z oblastí, ktoré mali dlhodobé tradície a vzťah k dotyčnému druhu jazdeckých jednotiek. Napríklad husárske pluky boli dopĺňané zásadne z územia Uhorska, dragúnske z Predlitavska a osem z jedenástich hulánskych plukov bolo dopĺňaných z územia Haliče. Dopĺňanie plukov sa sústreďovalo na oblasti, kde mali chov koní a jazdectvo dlhodobú tradíciu. V rámci možností branného systému boli k jazde prednostne prideľovaní muži, ktorí už s koňmi pracovali.

Jazdecké jednotky sa spájali do vyšších zväzkov podobne ako to bolo u jednotiek iného druhu. Vyšším organizačným celkom rakúsko-uhorskej jazdy boli brigády. Brigáda vznikla spojením dvoch jazdeckých plukov riadených štábom brigády. Brigády boli dislokované vo väčších mestách monarchie. Pred 1. svetovou vojnou mala spoločná armáda 19 jazdeckých brigád. Brigády s poradovým číslom 3,4,16 a 21 boli tvorené troma plukmi namiesto obvyklých dvoch. Väčšina jazdeckých brigád tvorila súčasť jazdeckých divízii, ale niektoré boli podriadené peším divíziám.

Jazdecké brigády pravidelnej rakúsko-uhorskej armády v roku 1914
Jazdecká brigáda (kavalleriebrigade) Dislokácia Nadradená jednotka
1. jazdecká brigáda Prag (Praha, CZE) 9. pešia divízia
3. jazdecká brigáda Graz (Štajerský Hradec, AUT) 6. pešia divízia
4. jazdecká brigáda Budapest (Budapešť, HUN) 10. jazdecká divízia
5. jazdecká brigáda Jaroslau (Jaroslaw, POL) 6. jazdecká divízia
6. jazdecká brigáda Miskolcz (Miškolc, POL) 15. pešia divízia
7. jazdecká brigáda Temesvár (Temešvár, ROM) 1. jazdecká divízia
8. jazdecká brigáda Esseg (Osijek, HRV) 7. pešia divízia
9. jazdecká brigáda Josephstadt (Jozefov, CZE) 10. pešia divízia
10 jazdecká brigáda Wien (Viedeň, AUT) 3. jazdecká divízia
11. jazdecká brigáda Krakau (Krakov, POL) 7. jazdecká divízia
12. jazdecká brigáda Nagyszeben ( Sibiu, ROM) 16. pešia divízia
13. jazdecká brigáda Stanislau (Ivano-Frankovsk, UKR) 8. jazdecká divízia
14. jazdecká brigáda Jaroslau (Jaroslaw,POL) 6. jazdecká divízia
15. jazdecká brigáda Stanislau (Ivano-Frankovsk, UKR) 8. jazdecká divízia
16. jazdecká brigáda Pozsony (Bratislava, SVK) 2. jazdecká divízia
17. jazdecká brigáda Wien (Viedeň, AUT) 3. jazdecká divízia
18. jazdecká brigáda Wien (Viedeň, AUT) 3. jazdecká divízia
20. jazdecká brigáda Krakau (Krakov, POL) 7. jazdecká divízia
21. jazdecká brigáda Lemberg (Ľvov, UKR) 4. jazdecká divízia

Najvyšším jazdeckým zväzkom v rakúsko-uhorskej armáda bola divízia. Dohromady bolo do júla 1914 vytvorených osem jazdeckých divízií. Takáto divízia vznikla spojením štábu a dvoch jazdeckých brigád. Jazdecké jednotky na divíznej úrovni už dopĺňali ďalšie špecializované oddiely. K jazdeckej divízii patril jazdecký delostrelecký oddiel, jazdecká guľometná čata, telegrafná čata, jazdecká muničná kolóna, jazdecký oddiel vojenských mostov, zásobovacia kolóna a jazdecký zdravotný inštitút.

Výnimkou bola 3. jazdecká divízia, ktorá sa skladala z troch jazdeckých brigád. Spolu  tvorilo divíziu 25 švadrón, 3 delostrelecké batérie, 1 guľometný oddiel, čo predstavovalo asi 3600 jazdcov. Celkový stav personálu divízie, spolu s mužstvom, ktoré nebolo vybavené koňmi, sa pohyboval okolo 5000 vojakov a dôstojníkov.

Jazdecké divízie pravidelnej rakúsko-uhorskej armády v roku 1914
Jazdecká divízia (Kavallerietruppendivision) Dislokácia Nadradená jednotka
1.jazdecká divízia Temesvár (Temešvár, ROM) 7. armádny zbor
2. jazdecká divízia Pozsony (Bratislava, SVK) 5. armádny zbor
3. jazdecká divízia Wien (Viedeň, AUT) 2. armádny zbor
4. jazdecká divízia Lemberg (Ľvov, UKR) 11. armádny zbor
6. jazdecká divízia Jaroslau (Jaroslaw, POL) 10. armádny zbor
7. jazdecká divízia Krakau (Krakov, POL) 1. armádny zbor
8. jazdecká divízia Stanislau (Ivano-Frankovsk, UKR) 11. armádny zbor
10. jazdecká divízia Budapest (Budapešť, HUN) 4. armádny zbor

Jazdecké jednotky potrebujú dopĺňanie nielen mužstvom, ale predovšetkým kvalitnými jazdeckými a ťažnými koňmi. Plynulé zásobovanie jazdeckých jednotiek týmito zvieratami v čase mieru i vojny si vyžadovalo vybudovanie celého systému zásobovania.

V čase mieru sa kone nakupovali od súkromných chovateľov, šľachtiteľských inštitúcii, alebo pochádzali z vlastnej armádnej chovateľskej základne. V čase mobilizácie prebiehal nútený výkup.

Za zásobovanie armády koňmi zodpovedalo 9 nákupných komisií, ktoré sídlili v Budapešti, Segedíne, Ľvove, Rzeszówe, Nagykanizsi, Miškolci a sedmohradskom Bilaku. Neskôr vznikli nové nákupné komisie v Sarajeve, Cegléde, Kluži, Magburgu apod. Najlepšie kone spravidla získavala pravidelná armáda. Vlastibrana a domobrana sa museli uspokojiť s horšími zvieratami. Kúpené kone boli potom cvičené v armádnych žrebčincoch.. Ročne bolo v jazdeckom pluku vycvičených asi 60 koní. Pluk spolu disponoval asi 350 vycvičenými koňmi. V čase mieru časť koní armáda po vycvičení prenajímala na čas civilným záujemcom. Priemerná dĺžka služby jazdeckého koňa bola asi 8 rokov.

Dôstojníci mali právo na erárne kone, zároveň však boli povinní vydržiavať si vlastné kone. Záviselo to od hodnosti a funkcie dôstojníka. Jednoroční dobrovoľníci si museli vydržiavať koňa sami alebo boli nútení platiť za používanie erárneho koňa.

Rakúsko-Uhorsko malo dobré predpoklady pre plynulé zásobovanie armády dostatkom koní. Mnohé územia monarchie mali dlhoročné tradície v chove špičkových koní. Začiatkom 20. storočia sa na území monarchie nachádzalo zhruba 3,4 milióna koní a do vypuknutia vojny tento počet vzrástol až na 5 miliónov koní. Pre potreby rakúsko-uhorskej armády to bolo dostatočné množstvo. Kvalita týchto koní bola znamenitá a boli určené aj na export.

Aj personál jazdeckých jednotiek potreboval špecializovaný výcvik. Organizovali sa priebežné kurzy, jazdecké cvičenia a súťaže. Vytvorila sa cela sústava armádnych škôl, ktoré sa venovali príprave kádrov pre jazdecké jednotky. Medzi najznámejšie patrí Vojenský jazdecký pedagogický inštitút v Marchengu, Vojenský jazdecký učiteľský ústav vo Viedni, Jazdecká kadetka v Mähr-Weisskirchene a Uhorská kráľovská honvédska jazdecká škola v Budapešti. Tieto školy pripravovali dôstojníkov a učiteľov jazdectva pre všetky zložky rakúsko-uhorských ozbrojených síl. Dostatok dôstojníkov jazdy bol najmä v Uhorsku, kde si šľachta zakladala na svojom jazdeckom umení a tradíciách služby v jazdeckých plukoch.

Rakúsko-uhorské jazdecké jednotky mohli stavať na slávnej a dlhej vojenskej tradícii, ale konflikt, do ktorého bola jazda v roku 1914 vrhnutá, bol úplne novou skúsenosťou. Rýchlopalné zbrane pechoty a delostrelectva ukončili účinnosť jazdeckých útokov. Nielenže boli takéto útoky neúspešne, ale spravidla sa skončili masakrom jazdeckých jednotiek. Ako príklad môže poslúžiť útok rakúsko-uhorského jazdectva v bitke pri Komarówe. Jazda postupne v priebehu vojny strácala pozície a bola používaná ako pechotné jednotky.

Zdroje:
Dangl, V.: Organizačný vývoj rakúsko-uhorského jazdectva (1866-1914) so zreteľom na Slovensko. In: Vojenská história 5, 2001, č.4, s. 3-25
Pavlovic, D.: The Austrian Army (1836-66) II. Londýn: Osprey , 1999
www.austro-hungarian-army.co.uk
Autor : Radoslav Turik 🕔18.06.2008 📕10.192

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře