Dragúnske pluky v habsburskej armáde III.

Autor : Radoslav Turik 🕔24.01.2009 📕7.067

Reťaz revolúcii, ktoré prebiehali v Európe v priebehu 19. storočia výrazne otriasli aj habsburskou monarchiou. Nesúrodý štátny útvar musel čeliť mnohým nepriaznivým okolnostiam, ktoré pre habsburskému impériu mohli priniesť iba rozklad a skazu. V tomto období sa preto pohľad vládnucich vrstiev naplno upriamil k armáde ako ochránkyni impéria a záujmov dynastie. Armáda mala v spoločnosti vážnosť a pojedala značnú časť rozpočtu krajiny. Aj v tomto období prebiehala v armáde celá plejáda reforiem. Zmeny sa samozrejme dotýkali aj jazdectva. Dragúnske pluky získali v prvej polovici storočia status prechodu medzi ťažkým a ľahkým jazdectvom. V priebehu ďalších desaťročí 19. storočia sa však opäť zaradili medzi štandardnú ťažkú jazdu.

Výstroj dragúnskych jednotiek sa niekoľkokrát v priebehu 19. storočia menila. V päťdesiatých rokoch pribudli dragúnom do výstroja nové dvojradové kabátce tzv. waffenrock. V roku 1860 boli pre dragúnske jednotky predpísane nohavice a a kabát tmavozelenej farby. Táto výstroj vydržala iba do toku 1868. V tomto roku dostali dragúni nové farby. Boli ustrojení v svetlomodrých jednoradových kabátoch, červenými nohavicami(krapprot), svetlomodrých blúzach a a hnedých jazdeckých plášťoch. Pluk bolo možné rozoznať podľa výložiek. Táto uniforma s malými obmenami vydržala až do roku 1914.

Výzbroj sa v tomto období modernizovala prvýkrat v roku 1850. U radových vojakov sa zrušilo nosenie pištolí a zavedené boli nové karabíny. Poddôstojníci mali od roku 1851 pištole nového typu. V roku 1867 došlo k ďalšiemu prezbrojeniu. Mužstvo dostalo opakovaciu pušku Werndl a dôstojníci boli vyzbrojený revolvermi. Aj napriek nástupu moderných zbraní bol hlavnou zbraňou jazdectva vytasený jazdecký paloš. Hlavným druhom použitia jazdectva bol útok v zovretom tvare. Aj keď to ešte v závere 19. storočia, ešte nikto nepredpokladal, nástup moderných zbraní znamenal koniec slávnych časov jazdeckých jednotiek.

V rokoch 1867-69 boli zrušené práva majiteľa pluku. Bola to závažná zmena, a najmä v súvislosti s kariernym postupom dôstojníkov. Jazdecké jednotky v tomto období prešli rozsiahlymi zmenami. Zrušilo sa členenie na ľahkú a ťažkú jazdu. Namiesto sa dragúni vyprofilovali ako spoločné jazdecké jednotky, huláni ako predlitavské jazdectvo a husári ako zalitavské jazdectvo. Zmenami prešlo aj použitie jazdectva. Možno skonštatovať, že čoraz viacej hralo jazdectvo druhé husle. Úlohy jazdectva sa obmedzili na prieskum pred bitkou, ochranu týlu a bokov bojovej zostavy, prípadne prenasledovanie porazeného nepriateľa. Došlo k unifikácii jazdeckých jednotiek. Každý jazdecký pluk sa skladal zo šiestich eskadrón. Niektoré jazdecké pluky boli pred prvou svetovou vojnou posilnené guľometným oddielom. Dohromady vzniklo 22 guľometných jazdeckých oddielov. Nie všetky boli samozrejmé pričlenené k dragúnskym plukom.

Počty dragúnskych plukov sa začali znovu meniť v roku 1851. K dovtedajším šiestim plukom pribudli dve nové. Nové pluky vznikli reorganizáciou niektorých jednotiek, najmä švališérskeho pluku Windischgrätz. Rok 1860 bol takmer likvidačným pre dragúnske jednotky. Časť plukov bola reorganizovaná na kyrysnícke pluky a časť bola zrušená. V službe zostali len dragúnsky pluk č. 7 a 8. Tie dostali nové poradové čísla (1a 2). Bol to dlhodobo najnižší stav dragúnskych jednotiek v habsburskej armáde. Renesanciou týchto jednotiek bol rok 1867, keď kyrysnícke pluky č. 1-12 boli zmenené na dragúnske. Pôvodné dragúnske pluky č. 1 a 2 dostali nové čísla 13 a 14. Slúžilo teda súčasne štrnásť dragúnskych plukov. V roku 1873 bol pluk č. 10 zreorganizovaný na husársky, ale súčasne z jedného hulánskeho pluku vznikol nový dragúnsky pluk č. 10. V roku 1891 bol zriadený dragúnsky pluk č. 15, čím sa uzavrel vývoj dragúnskych jednotiek do konečnej podoby. Do vzniku 1. svetovej vojny už počet dragúnskych plukov zostal zachovaný.

V záverečnej časti článku sú opäť zhrnuté základné údaje o niektorých dragúnskych plukoch. Dôraz je kladený na obdobie od polovice 19. storočia do vypuknutia 1. svetovej vojny, ale sú tu naznačené aj informácie o pôvode jednotky na ktoré sa odvolávali tradície pluku. V tejto časti sa pod drobnohľadom ocitli dragúnske pluky s poradovým číslom 11 až 15.

Dragúnske pluky č. 11-15

Dragúnsky pluk č. 11

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Kaiser Franz Joseph (mährisches) N. 11, čiže Dragúnsky pluk cisára Františka Jozefa (moravský) č. 11

Pluk bol založený 20. 12. 1688. Založil do generál - poľný strážmajster Heissler na vlastné náklady v Čechách. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 - pridelené poradové číslo 38, 1798 - pridelený názov 8. dragúnsky pluk, 1860 - pridelený názov 11. kyrysnícky pluk,

1867 - pridelený názov 11. dragúnsky pluk. Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1867 - Szegedin,1876 - Kecskemét, 1878 - Czegled, 1880 - Tarnów, 1889 - Zolkiew, 1889 - Gródek, 1896 - Stockerau.

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1866 - plukovník gróf Franz Schaaffgotsche, 1869 - plukovník Joseph Ritter von Rodakowsky, 1875 - plukovník slobodný pán Emil von Bertrand d´Omballe, 1879 - plukovník Julius Prokop, 1885 - plukovník rytier Johann Bordolo von Boreo, 1890 - plukovník Heinrich Pauer, 1892 - plukovník Alfred Zietkiewicz, 1897 - plukovník Gustav Igálffy von Igály, 1899 - plukovník Otto Poten

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Brünn (Brno), Göding (Hodonín,2. esk.).

Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 90% Česi, 10% rôzne. Veliteľ pluku bol plukovník Anton Leiter.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 10. jazdeckej brigády (10. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 3. jazdeckú divíziu (3. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou II. armádneho zboru (II. Korps) a 4. rakúsko-uhorskej armády (4. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 12

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Nicolaus Nicolajewitsch , Grossfürst von Russland (mährisches - schlesisches) N. 12, čiže Dragúnsky pluk ruského veľkokniežaťa Nikolaja Nikolajeviča (moravsko-sliezský) č. 12

Pluk bol založený 1. 6. 1798. Vznikol ako kyrysnícky pluk v Ašbachu v Dolnom Rakúsku. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami:1802 - pridelený názov 6. dragúnsky pluk, 1860 - pridelený názov 12. kyrysnícky pluk, 1867 - pridelený názov 12. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Güns, 1871 - Prossnitz (Prostejov), 1879 - Brünn (Brno),1886 - Göding, 1889 - Olmütz (Olomouc), 1892 - Krakau (Krakov)

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1866 - plukovník Gustav Dunst von Adelshelm, 1872 -plukovník gróf Arthur Mensdorff - Pouilly, 1879 - plukovník Hermann Körber,

1879 - plukovník Adolph von Bothmer, 1886 - plukovník Eduard von Michalowski, 1890 - plukovník Adolph von Hagen, 1893 - plukovník Johann Kutschka, 1898 - plukovník gróf Carl Solms - Wildenfels.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Olmütz (Olomouc), 2. Bisenz (Bzenec). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 50% Česi, 40% Nemci, 10% rôzne.Veliteľom pluku bol plukovník Nikolaus Karapancsa Edler von Kraina.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 20. jazdeckej brigády (20. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 7. jazdeckú divíziu (7. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou I. armádneho zboru (I. Korps) a 1. rakúsko-uhorskej armády (1. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Dragúnsky pluk č. 13

Historický názov bol Dragoner-Regiment Lichtenstein, Savojen, Eugen Franz Prinz von, Graf von Soissons,General - Lieutenant und FM (böhmisches) N. 13, čiže Dragúnsky pluk generálporučíka a poľného maršála, grófa zo Soissons, savojského princa Eugena Františka (český) č. 13

Pluk bol založený v roku 1682. Vznikol ako dragúnska jednotka v Sliezsku. Zostavil ho plukovník Kueffstein.V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 - pridelené poradové číslo 9, 1798 - pridelené poradové číslo 15, 1805 - pridelené poradové číslo 5, 1860 - pridelené poradové číslo 1, 1867 - pridelené poradové číslo 13.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Enns,1871 - Brandeis (Brandýs nad Labem), 1890 - Wien(Viedeň), 1895 - Lancút.

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku: 1865 - plukovník princ Ludwig Windisch-Graetz, 1869 - plukovník knieža Paul Clemens Metternich, 1875 - plukovník Hugo Obauer, 1876 - plukovník Alfred Berres Edler von Perez, 1881 - plukovník slobodný pán Felix Fvon Pach zu Hansenheim und Hohen-Eppan, 1894 - plukovník gróf Johann Nostitz-Rieneck

1895 - plukovník Eduard von Löffler, 1900 - plukovník Walter von Sagburg zu Pfeffers, Lehensegg, Gösslheimb und Gallo di Escaláda.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Klattau (Klatovy), Mies (2. Esk.) Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 51% Česi, 48% Nemci, 1% rôzne. Veliteľom pluku bol podplukovník rytier Paul Regner von Bleyleben.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 1. jazdeckej brigády (1. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 9. pešiu divíziu (9. Infanterietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou VIII. armádneho zboru (VIII. Korps) a 5. rakúsko-uhorskej armády (5. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte proti Srbsku.

Dragúnsky pluk č. 14

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Windischgraätz, Alfred Fürst, FM(böhmisches) N. 14, Dragúnsky pluk poľného maršala, knieža Alfréda Windischgrätza (český) č. 14

Pluk bol založený v roku 1725. Vznikol ako dragúnska jednotka, spojením častí nizozemských národných plukov Westerloo, De Ligne a Holstein - Norburg, ktoré pôsobili v službách španielských Habsburgovcov. Od roku 1714 je pluk v cisárskych službách. V období svojej existencie prešiel rôznymi reorganizáciami: 1769 - pridelené poradové číslo 13, 1791 - pridelený názov 13. švališérsky pluk, 1798 - pridelený názov 11. dragúnsky pluk, 1802 - pridelený názov 4. švališérsky pluk, 1851 - pridelený názov 7. dragúnsky pluk, 1860 - pridelený názov 2. dragúnsky pluk, 1867 - pridelený názov 14. dragúnsky pluk.

Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach: 1866 - Wien (Viedeň), 1868 - Wessely, 1871 - Güns, 1885 - Klattau (Klatovy).

Od začiatku obdobia dualizmu boli postupne veliteľmi pluku:1866 - plukovník knieža Ludwig von Windisch-Graetz, 1869 - plukovník Ferdinand slobodný pán Tunkl von Asprung und Hohenstadt,

1875 - plukovník gróf Alexander Üexküll-Gyllenband, 1880 - plukovník princ Alois zu Liechtenstein, 1887 - plukovník gróf Alois Paar, 1892 - plukovník rytier Rudolph von Brudermann, 1897 - plukovník slobodný pán Oscar Weber von Ebenhof

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v mestách Brandeis an der Elbe(Brandýs nad Labem), 2. Dobrzan (Dobřany, 2.esk.). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 59% Česi, 29% Nemci, 12% rôzne. Veliteľom pluku bol plukovník, princ Felix zu Schwarzenberg.

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 1. jazdeckej brigády (1. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 9.pešiu divíziu (9. Infanterietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou VIII. armádneho zboru (VIII. Korps) a 5. rakúsko-uhorskej armády (5. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte proti Srbsku.

Dragúnsky pluk č. 15

Historický názov pluku bol Dragoner-Regiment Bechtolsheim, Anton, Freiherr , G. d. C. (niederösterreichisch - mährisches) N. 15, čiže Dragúnsky pluk generála jazdectva, baróna Antonína z Bechtolsheimu (dolnorakúsko - moravský) č. 15

Bol založený 1. 1. 18191.Vznikol prevzatím dôstojníkov a mužstva z dragúnskych a hulánskych plukov vo Welse v Hornom Rakúsku. Pluk postupne sídlil v týchto garnizónach:1891 - Wels, 1892 - Enns, 1897 - Brünn (Brno).

Od vzniku pluku boli postupne veliteľmi pluku: 1891 - plukovník Carl Graf Auersperg, 1892 - plukovník slobodný pán Moriz von Boyneburg - Lengsteld, 1898 - plukovník Leo Ritter Pollack von Klumberg.

Stav pluku pred začiatkom 1. svetovej vojny v júli 1914:

Pluk bol pred začiatkom vojny dislokovaný v meste Żólkiew (Poľsko). Národnostné zloženie pluku bolo nasledujúce: 85% Česi, 15% rôzne. Veliteľom pluku bol plukovník, gróf Otto Huyn

Po vyhlásení mobilizácie bol pluk súčasťou 21. jazdeckej brigády (21. Kavallerie-Brigade), ktorá spadala pod 4. jazdeckú divíziu (4. Kavallerietruppendivision). Táto pešia divízia bola súčasťou XI. armádneho zboru (XI. Korps) a 3. rakúsko-uhorskej armády (3. Armee). Od začiatku vojny bol pluk nasadený na fronte v Haliči.

Članok bol uverejnený na www.kvhbeskydy.sk

Zdroje:
SKALA, H.: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. -19. storočí, Prešov 2005
www.kuk-wehrmacht.de/regiment
www.austro-hungarian-army.co.uk
DANGL, V.: Organizačný vývoj rakúsko-uhorského jazdectva (1866-1914) so zreteľom na Slovensko. In: Vojenská história, roč 5, 2001, č.4, s. 3-25.
PAVLOVIC, D.: The Austrian Army (1836 - 1866) II. Londýn : Osprey, 1999.
Autor : Radoslav Turik 🕔24.01.2009 📕7.067

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře