Generálplukovník Josef Freiherr Roth von Limanowa-Lapanów

Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕10.634

Josef Roth sa narodil 21. októbra v meste Terst ( dnešné Taliansko). V tom čase tu  slúžil jeho otec, ktorý to v armáde dotiahol až na podplukovníka. Podobne ako mnoho iných synov z rodín vojakov aj mladý Josef sa rozhodol kráčať v otcových šľapajach.  Absolvoval vojenskú školu v St. Polten a Tereziánsku vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste. V roku 1879 bol vyradený v hodnosti poručíka a čakalo ho prvé zaradenie k útvaru.
Bol zaradený k Práporu poľných strelcov č. 21 (Feldjägerbatallion N. 21). Pri útvare strávil takmer päť rokov. V roku 1884 bol povýšený do hodnosti nadporučíka a začal navštevovať Vojnovú školu. Štúdium ukončil v roku 1886 odišiel od jednotky a  nastúpil službu v rôznych štábnych funkciách. Spočiatku bol na štábe 71. pešej brigády vo Fiume (Rijeka, Chorvátsko), neskôr bol prevelený k štábu 13. pešej brigády v Essegu (Osijek, Chorvátsko). Postup v kariére i vhodnosti nastal v roku 1889, keď nastúpil k štábu XII. armádneho zboru v Hermannstadte (Nagyszeben, dnes Sibiu v Rumunsku). Začiatkom roka 1890 sa vrátil do Viedne. Chvíľu pôsobil na štábe 13. divízie, ale potom nastúpil službu na 5. oddelení Ministerstva vojny. Vo Viedni sa aj oženil s grófkou Melaniou Lassansky s ktorou mal štyri deti.

Na ministerstve pracoval do októbra roku 1895. Doplnil si kvalifikáciu a po úspešných skúškach bol povýšený do hodnosti majora a prevelený 12. pešej divízii (Krakov). Pôsobil tu vo funkcii náčelníka štábu divízie. Od roku 1897 pôsobil ako náčelník štábu V. armádneho zboru v Prešporku (Bratislava). Na chvíľu vymenil štábne funkcie za funkciu veliteľa Pešieho pluku č. 76 (Infanterieregiment Freiherr von Salis-Soglio Nr.76) v Ostrihome. Tomuto pluku velil značnú časť roka 1900.

V roku 1901 bol povýšený na plukovníka a stal sa vedúcim nového úradu, ktorý mal na starosť zavádzať nové metódy a cvičenia vojsk. Plukovník Roth sa stal zodpovedným za fungovanie Vojnovej školy a pravidelné kurzy pre vyšších dôstojníkov a dôstojníkov generálneho štábu. V tejto funkcii získal hodnosť generálmajora a bol považovaný za dobrého vojenského teoretika a vychovávateľa nového dôstojníckeho dorastu. V roku 1908 sa opäť vrátil k veleniu a prevzal 94. pešiu brigádu vTomeine (Tolmino, Taliansko).


Generálplukovník Josef Freiherr Roth von Limanowa-Lapanów

V roku 1910 sa znova vrátil k učeniu. Prevzal Tereziánsku  vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste po predchádzajúcom veliteľovi Arthurovi Giesl slobodnému pánovi z Gieslingenu. V tejto funkcii ho zastihla aj vojna. Medzitým bol ešte povýšený na poľného podmaršala.

Vojna si vyžiadala nasadenie každého skúseného dôstojníka. Generál Roth prevzal velenie 3. pešej divízie v Linzi. Divízia bola podriadená XIV. armádnemu zboru a smerovala na haličský front. Jeho divízia sa podieľala na  úspešných bojoch pri Komarowe, ale aj ťažkom strete pri Rawe-Ruskej. Spolu s ostatnými rakúsko-uhorskými jednotkami musel ustúpiť aj XIV. armádny zbor na západ. V októbri 1914 prevzal poľný podmaršal Roth velenie XIV. armádneho zboru. Tento zbor bol súčasťou 1. armády a zúčastnil sa bojov pozdĺž rieky San.
Najvýznamnejšia epizóda účinkovania generála Rotha bola decembrová bitka pri Limanowe – Lapanow. V tomto priestore bolo objavený asi 30 kilometrový úsek frontu, len riedko obsadený ruskými jednotkami. Do tohto smeru vpadli jednotky pod vedením generála Rotha. Bývalý XIV. armádny zbor bol rozšírený na armádnu skupinu Roth o sile 8 peších divízií, 3 jazdeckých divízií a Poľskej légie. Spolu s nimi postupovali aj nemecké jednotky. Operácia dopadla úspešne. Rakúsko-uhorské jednotky postúpili asi o 60 kilometrov a spôsobili protivníkovi ťažké straty. Postup armádnej skupiny Roth vytvoril priaznivé predpoklady pre neskoršiu operáciu pri Gorliciach.

Počas zimy 1914/15 sa jeho jednotky zúčastnili ťažkých statických bojov . V máji 1915 počas úspešnej Gorlickej ofenzívy bojoval so svojím zborom pri Tarnowe a Koweli. V septembri  bol povýšený do hodnosti generála pechoty a prevelený na taliansky front. Bol pridelený k Zemskej obrane Tyrolska a prevzal rajón IV. a V. Jeho štáb sa nachádzal spočiatku v Brixene (Bressanone, Taliansko), neskôr bolo preložené do Brunecku (Brunico, Taliansko). V marci sa stal veliteľom Zemskej obrany Tirolska. Podliehali mu všetky jednotky, ktoré nespadali pod 11. armádu. Po neúspechu ofenzívy v južnom Tirolsku sa stal veliteľom XX. armádneho zboru. K vyššiemu veleniu sa nedostal, pretože ho arcivojvoda Eugen pokladal za príliš priateľského k podriadeným, čo sa mu zdalo, ako nevhodný rys povahy veliteľa. Napriek tomu bol svojimi nadriadenými hodnotený ako schopný dôstojník.

V máji 1916 získal titul tajného radcu a jeho povýšenie do šľachtického stavu. Získal titul rytier s predikátom Limanowa-Lapanow. V októbri 1916 sa zúčastnil bojov v priestore Flitsch-Tolmein. V októbri 1917 už bezprostredná hrozba Tirolsku nehrozila, tak dostal generál Roth nové zadelenie. Vo februári 1918 sa stáva generál Roth hlavným inšpektorom vojenských škôl. V tom istom mesiaci je povýšený do hodnosti generálplukovníka.

Po podpísaní mierovej dohody s Ruskom sa do monarchie vracali tisíce zajatcov.  Všetkých bývalých zajatcov bolo treba repatriovať, zistiť či sú ešte vhodní na vojenské nasadenie alebo či niesu poznamenaní boľševickou ideológiou. V marci 1918 prevzal Roth funkciu generálneho inšpektora pre vojakov vracajúcich sa zo zajatia. Na tomto mieste pracoval až do skončenia vojny.

Po vojne býval vo Viedni a angažoval sa v organizáciách bývalých dôstojníkov. Zomrel 9. apríla 1927. Je pochovaný na cintoríne Zentralfridhof vo Viedni.

Kariéra

1879 – poručík
1884 – nadporučík
1889 – kapitán
1895 – major
1898 – podplukovník
1901 – plukovník
1908 -  generálmajor
1912 – poľný podmaršal
1915 -  generál pechoty
1918 - generálplukovník

Vyznamenania

Bronzová záslužná medaila
Rád koruny III. triedy (pruský)
Rád železnej koruny III. triedy
Rytiersky kríž Rádu Leopolda
Rád Červeného orla (pruský)
Rád Mrie Terézie
Rád železnej koruny
Železný kríž II. triedy
Železný kríž I. triedy

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk/biog/roth.htm
2. http://en.wikipedia.org/wiki/Victory_title
3. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
4. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕10.634

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře