Generálplukovník Samuel Baron von Hazai

Autor : Radoslav Turik 🕔24.09.2010 📕10.942

Osoba generálplukovníka Samuela baróna von Hazai je pre nás zaujímavá z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým je to jeden z dvôch dôstojníkov, ktorý sa narodili na území dnešného Slovenska a dosiahli v rámci ozbrojených síl rakúsko-uhorskej monarchie tak vysokú hodnosť. Zaujímavý je aj fakt, že bol židovského pôvodu a napriek tomu dosiahol také postavenie, čo tiež nebolo v monarchii bežné. Samuel Hazai vlastným menom Samovi Khon sa narodil 26. decembra 1851 v Rimavskej Sobote. Jeho rodina bola súčasťou miestnej židovskej komunity, ale jeho otec sa rozhodol konvertovať ku kresťanstvu. Potom čo jeho rodina konvertovala si zmenil meno na Samuel Hazai. Mladý Samuel sa rozhodol pre vojenskú dráhu. Začal študovať na vojenskej akadémii Ludovika v Budapešti. Túto školu ukončil v hodnosti kadeta. Nastúpil službu k 51. honvédskemu pešiemu práporu. V máji 1876 bol povýšený do hodnosti poručíka. Po troch rokoch rutinnej služby navštevoval Vojnovú školu vo Viedni. Školu ukončil s vynikajúcimi výsledkami. Následne bol povýšený na nadporučíka (1883). V tomto období sa tiež oženil. Zobral si Máriu Juhászovú, s ktorou mal neskôr tri deti.

V roku 1886 začal pracovať na Uhorskom honvédskom ministerstve. Až na krátke prestávky , ktoré strávil službou pri jednotkách, väčšinu kariéry strávil na tomto ministerstve a jemu podriadených orgánoch. Vynikal v teórii a prejavoval pedagogické schopnosti. V roku 1888 bol povýšený na kapitána a nastúpil na pozíciu inštruktora na vojenskej akadémii Lodovica. V tejto službe rýchle postupoval v hodnostiach a v roku 1897 už bol podplukovníkom. V marci 1900 sa stal inštruktorom v škole pre vyšších honvédskych dôstojníkov. Jeho úlohou bolo organizovať kurzy pre štábnych dôstojníkov. Krátko po nástupe do tejto funkcie bol povýšený do hodnosti plukovníka.

Od roku 1902 prevzal velenie celej školy. Bol zodpovedný za kvalitu vzdelávania všetkých vyšších honvédskych dôstojníkov. Za prácu v tejto funkcii bol ocenený Rádom Železnej koruny III. triedy. V roku 1904 ukončil prácu vo vojenskom školstve nastúpil opäť priamo na honvédske ministerstvo vo funkcii šéfa I. oddelenia. V tejto funkcii dosiahol svoju prvú generálsku hodnosť, keď bol v roku 1907 povýšený do hodnosti generálmajora.

Vo svojej pozícii sa mohol plne spoľahnúť na podporu ministerského predsedu uhorskej vlády Štefana Tiszu. Vo svojej funkcii musel vynaložiť veľa energie, aby presadil všetky svoje nápady. Mal veľkú zásluhu na rozširovaní a skvalitňovaní uhorských honvédskych jednotiek. Musel čeliť mnohým zákulisným politickým ťahom, pretože myšlienka národnej uhorskej armády mala veľa politických nepriateľov. Viedenské vládnuce kruhy sa dívali na honvédske jednotky s nedôverou. Predstavovali pre nich nebezpečenstvo maďarského separatizmu. Preto sa snažili blokovať ich rozširovanie, zdržiavať ich vybavenie modernými zbraňami a výstrojom. Proti týmto intrigám generálmajor Hazai musel neustále bojovať, ak chcel z honvédskych jednotiek vybudovať moderný vojnový nástroj dualistickej monarchie.


Generálplukovník Samuel Baron von Hazai

V období, keď sa arcivojvoda František Ferdinand pustil do modernizácie ozbrojených síl monarchie, potreboval na rozhodujúcich postoch generálov s moderným myslením. Rakúskym ministrom vojny sa stal progresívne mysliaci generál Georgi. Na post uhorského honvédskeho ministra nepripadal z maďarských dôstojníkov nikto iný len generál Hazai. Do funkcie nastúpil v januári 1910 a súčasne bol povýšený do hodnosti poľného podmaršála. Zároveň získal prestížny titul tajný radca (gehaime rat). Medzinárodná situácia sa postupne zhoršovala. Všetky veľmoci zbrojili a zvyšovali stavy svojich armád. V tomto trende nesmela zaostať ani rakúsko-uhorská monarchia.

Ak chcel generál Hazai presadiť svoje plány, musel získať pre svoje ministerstvo viacej financií, čo nebolo také jednoduché. Mnohí uhorskí politici nebol nadšení rastom výdavkov pre armádu. Napriek tomu sa Hazai snažil honvédske jednotky rozšíriť a skvalitniť, ako to len bolo možné. V roku 1912 bol povýšený do šľachtickej hodnosti baróna.

Začiatkom vojny bol povýšený do hodnosti generála pechoty. Z titulu svojej funkcie musel zabezpečovať všetko potrebné pre honvédske jednotky. Dostával sa tak do víru vnútropolitických sporov v monarchii. Niektoré maďarské politické skupiny boli presvedčené, že Uhorsko dopláca na vojnu viacej ako Rakúsko a má tiež väčšie straty. Tieto politické skupiny videli budúcnosť Uhorska v samostatnosti. Kvôli tomu, aby sa zbavili vlády Habsburgovcov, neváhali riskovať aj možnú porážku vo vojne. Všemožne preto brzdili aktivity honvédskeho ministra Hazaia.

Hazai bol prototypom dôstojníka loajálneho Habsburgovcom a monarchii. Napriek tomu, že bol Maďar odsudzoval separatistické aktivity najmä v čase vojny. Lavíroval so svojimi medzi maďarskými politickými zoskupeniami, len aby sa udržala krehká politická stabilita a zároveň, aby na front išiel dostatok zásob a posíl. Mal neobmedzenú podporu uhorského premiéra, ale aj cisára Karola. Zahrnuli ho množstvom vyznamenaní a ocenení. Získal titul oberinsthaber (čestný majiteľ pluku) v Pešom pluku č. 46.

Zásobovanie celej armády bolo s postupujúcim časom horšie a horšie. Zaostalá monarchia nestíhala zvládať záťaž gigantického moderného konfliktu. Front bol zásobovaný za cenu vyhladovania vlastného obyvateľstva. V období, keď začína zásobovanie kolabovať je generál Hazai vymenovaný za šéfa zásobovania pre celé ozbrojené sily. Po nástupe do novej funkcie bol v auguste 1917 Hazai povýšený do hodnosti generálplukovníka. Vyvinul obrovské úsilie aby udržal rakúsko-uhorskú armádu bojaschopnú. Porážka, ale bola nevyhnutná. Svoje miesto zastával až do konca vojny. Po vojne odišiel z armády a usadil sa v Budapešti. Zomrel 13. februára 1942.

Vojenská kariéra:

1876 – poručík
1883 – nadporučík
1888 – kapitán
1895 – major
1897 – podplukovník
1900 – plukovník
1907 – generálmajor
1910– poľný podmaršal
1914 – generál pechoty
1917 – generálplukovník

Vyznamenania:

Bronzová záslužná medaila
Rád Železnej koruny III. triedy
Rytiersky kríž Rádu Leopolda
Rád Železnej koruny I. triedy
Rád Červenej orlice (Prusko)
Vojensky záslužný kríž
Veľkokríž Rádu Leopolda.
Železný kríž II. triedy (Nemecko)
Železný kríž I. triedy (Nemecko)

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk
2. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
3. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
4. http://www.firstworldwar.com
Autor : Radoslav Turik 🕔24.09.2010 📕10.942

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře