Generálplukovník Karl Graf Huyn

Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕8.681

Gróf Karl Huyn sa narodil 18. novembra 1857 vo Viedni. Podobne ako množstvo ďalších dôstojníkov rakúsko-uhorskej armády bol vo výbere svojho povolania ovplyvnený vojenskou tradíciou svojej rodiny. V šľachtickom  prostredí bola služba v armáde normálnou vecou. Jeho otec bol generál Johannes Huyn a jeho matka grófka  Natália von Sarntherin. Množstvo  jeho predkov slúžilo v rakúskej armáde oddávna. Medzi nimi boli aj dvaja poľní maršali.

Mladý Karl nastúpil do vojenskej školy v St. Pöltene a pokračoval v štúdiu na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. Štúdia ukončil s vynikajúcimi výsledkami v hodnosti poručíka. V roku 1789 nastúpil k svojej prvej jednotke Dragúnskemu pluku č. 2 ( Dragonerregiment Graf Paar Nr.2). V roku 1880 je prevelený k Hulánskemu pluku č. 11 (Ulanenregiment Alexander II. Kaiser von Rußland Nr.11). Po úspešnom absolvovaní Vojnovej školy (1884) slúžil v rôznych štábnych funkciách XI. armádneho zboru v Lembergu (Ľvov). V tom istom roku bol aj povýšený na nadporučíka. V štábnych funkciách slúžil aj  v štábe II. armádneho zboru vo Viedni. Toto zaradenie bolo občas prerušené krátkymi služobnými turnusmi pri Hulánskom pluku č. 6 (Ulanenregiment Ritter von Brudermann Nr.6). V apríli 1891 sa oženil s grófkou Ignatiou Máriou Lützow. Spolu mali dvoch synov.

V roku 1892 bol vymenovaný za vojenského pridelenca na rakúsko-uhorskom veľvyslanectve v Bukurešti. Po roku strávenom v tejto funkcii bol povýšený do hodnosti majora. Po opustení tejto funkcie sa vrátil k štábnym funkciám v rôznych jazdeckých jednotkách. Počas tohto obdobia získal hodnosť podplukovníka (1896). V apríli 1899 po prvýkrát prevzal velenie pluku. Stal sa veliteľom Hulánskeho pluku č. 2 (Ulanenregiment Fürst zu Schwarzenberg Nr.2). Vo funkcii veliteľa pluku bol úspešný a nadriadení  nešetrili uznanlivými hodnoteniami. Za vynikajúce služby získal Rád Železnej koruny III. triedy.

V období rokov 1904-1905 zastával post veliteľa jazdeckej  brigády. V apríli 1905 prevzal  na pár mesiacov 10. jazdeckú brigádu, no v novembri sa vrátil naspäť k 17. jazdeckej brigáde. V tomto roku získava aj prvú generálsku hodnosť. V roku 1909 prevzal velenie 7. jazdeckej divízie v Krakove. Aj v tomto období žal pochvaly. Vynikajúcu mienku o ňom mal jeho veliteľ zboru , budúci poľný maršal Böhm-Ermoli. Vyznamenal sa najmä na manévroch v roku 1910, kde osobne vyzdvihol arcivojvoda Fridrich, za brilantné velenie kombinovanej skupiny vojsk. V máji 1910 bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala.

Od roku 1911 velil 12. pešej divízii v Krakove. Vo funkcii veliteľa tejto divízie zotrval sotva rok a ujal sa funkcie generálneho inšpektora jazdectva. Túto funkciu prevzal po generálovi Brudermanovi. Za svoje úsilie  bol ocenený  čestnou hodnosťou  oberstinhaber v Hulánskom pluku č. 12 a titulom tajný radca. Tesne pred začiatkom vojny dosiahol hodnosť generál jazdectva.


Generaloberst Karl Graf voj Huyn

Po vypuknutí vojny prevzal novovytvorený XVII. armádny zbor, ktorý sa stal súčasťou 4. armády  generála Auffenberga. Na fronte sa však generál Huyn neosvedčil. Jeho velenie bolo neustále kritizované veliteľom armády generálom Auffenbergom. Ten otvorene požadoval, aby bol Huyn zbavený velenia zboru, pretože nezvládol svoje povinnosti počas kritických chvíľ v bitke v bojoch pri Komarowe. Generál Huyn bol poslaný na dovolenku. Podobne dopadli po prvých bitkách aj ďalší rakúsko-uhorskí generáli. Spolu s ním odchádza aj  generál Arthur Giesl  slobodný pán z Gieslingenu.  Obom je predĺžená dovolenka, kvôli zlému zdravotnému stavu. Vyzeralo to, že sa kariéra generála Huyna končí. Prekvapivý bol najmä fakt, že kým sa tento generál nedostal na front bol priaznivo hodnotený za plnenie služobných povinností, ale aj za vedenie jednotiek pri cvičných nasadeniach.

V roku 1917 bol penzionovaný generál opäť povolaný do služby. Nedostal frontové velenie, ale bol poverený inými úlohami. Vďaka tomu, že slúžil dlhý čas v oblasti Haliče mal skúsenosti s touto oblasťou. V marci 1917 bol vymenovaný za guvernéra haličského kráľovstva a krakovského veľkovojvodstva. Tento úrad v sebe zastrešoval vojenskú, politickú  a občiansku správu v celej oblasti. Nebola to jednoduchá úloha a v kontexte neskorších udalosti  nemožno povedať, že by  túto úlohu zvládol bezchybne. V tejto dobe sa už začali prejavovať  poľsko-ukrajinské spory a oba národy sa snažili obsadiť všetky pozície, ktoré by im umožnili získať vo vhodnej situácii vládu nad touto oblasťou.

V máji 1917 bol povýšený do hodnosti generálplukovníka. Po uzavretí separátneho mieru v Brest-Litevsku sa politická situácia v regióne dosť skomplikovala. Vznikla samostatná Ukrajina a ukrajinské obyvateľstvo Haliče chcelo pripojiť územie Haliče k ukrajinskému štátu. S tým samozrejme nesúhlasili Poliaci  z Haliče, ktorí snívali o pripojení k budúcemu samostatnému Poľsku. Začali sa objavovať etnické konflikty, na ktoré mali úrady na čele s generálom Huynom, čoraz menší vplyv.

Huyn sa pokúsil lavírovať medzi oboma znepriatelenými stranami, ale svoju úlohu nezvládol. Udalosti vyvrcholili v októbri 1918. Haličskí Poliaci sa pokúsili pripojiť Halič k samostatnému Poľsku. Dňa 30. októbra 1918 haličský krajinský snem odhlasoval pripojenie k Poľsku. Ukrajinské organizácie ostro zareagovali. Generál Huyn napriek rozhodnutiu snemu odovzdal správu  východnej Haliče vrátane Ľvova do rúk ukrajinských inštitúcii. Rakúsko-uhorské úrady sa stiahli z tohto priestoru. Takmer okamžite sa tu začali krvavé boje medzi oboma etnikami.

Po príchode domov odišiel generálplukovník Huyn do výslužby a stiahol sa do ústrania. Až do svojej smrti žil v mestečku Gmunden v Hornom Rakúsku. Zomrel 12. februára 1938 v Rottenbuchu neďaleko Bolzana

Vojenská kariéra

1879 – poručík
1884 – nadporučík
1887 – kapitán
1893 – major
1896 – podplukovník
1899 – plukovník
1905 – generálmajor
1910 – poľný podmaršal
1914 – generál jazdectva
1917 - generálplukovník

Vyznamenania

Rád Leva (Holandsko)
Rád Rumunskej hviezdy (Rumunsko)
Rád Železnej koruny III. triedy
Rád sv. Maurícia a Lazara (Taliansko)
Rád Leopolda
Rád sv. Leopolda (Bulharsko)
Rád Koruny I. triedy (Prusko)

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk
2. http://de.wikipedia.org/wiki/Karl_Georg_Graf_Huyn
3. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
4. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
5. http://www.firstworldwar.com
Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕8.681

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře