Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III.

Autor : Radoslav Turik 🕔06.02.2010 📕18.414

Seriál

  1. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska I.
  2. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska II.
  3. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III.

Podobné články

Další články autora

Turecké posádky na hraniciach sa začali postupne aktivizovať. Do Uhorska prichádzali nové posily. Hovorilo sa o veľkej výprave, ktorú má viesť samotný vezír Ahmed Kőprülü. Tieto zvesti spôsobili nejednu vrásku na čele veliteľa novozámockej pevnosti Adama Forgácha. V auguste 1663 sa dozvedel, že Turci sa zhromažďujú pri Ostrihome a chystajú sa obkľúčiť Nové Zámky. Lenže k Forgáchovi sa vďaka nedokonalému spravodajstvu a prieskumu dostala aj nepravdivá zvesť, že cez Dunaj prešla iba časť tureckej armády, pretože povodeň zničila most. Malá časť tureckých jednotiek tak bola odrezaná od hlavných síl. Neoverená informácia spôsobila katastrofu.

Forgách sa rozhodol ničiť turecké sily pri Štúrove. S asi 5 tisíckami vojakov sa vybral k Štúrovu, kde chcel prekvapiť nepriateľa. Tam ho však čakala v bojovom postavení 10 tisícová turecká armáda. Pôvodný plán absolútne nevyšiel a Forgách musel čeliť silnejšiemu protivníkovi za úplne iných okolností ako si to naplánoval. Napriek tomu zvádzalo uhorsko-nemecké veľmi dlho vyrovnanú partiu. Nakoniec, ale presila rozhodla. Väčšina uhorskej pechoty (2000 mužov) zostala na bojisku, zatiaľ čo jazda sa zachránila ústupom. Turci sa rozhodli využiť úspech a kovať železo za horúca. Väčšia časť novozámockej posádky bola zničená alebo rozptýlená. Turci okamžite postupovali k pevnosti Nové Zámky. Cestou obsadili Šurany a začali obliehať pevnosť. Turecký veliteľ požiadal Forgácha o kapituláciu. Forgách samozrejme odmietol. Do začiatku obkľúčenia sa mu podarilo zhromaždiť asi 3500 mužov a spoliehal sa aj na pomoc zvonku.

Obliehanie pevnosti sa začalo štandardným spôsobom. Turci si zabezpečili široký nástupný priestor. Obrancovia vypálili predmestie, aby nemohlo slúžiť ako úkryt a pravidelne znepríjemňovali Turkom prípravy na obliehanie. Z pevnosti prenikli poslovia, ktorí mali priviesť pomoc. Posily však neprichádzali. Postupne sa situácia obrancov zhoršovala. Turci zamerali delostreleckú paľbu najmä na nedokončené bašty. Dňa 17. septembra prenikli janičiari za hradby a dokonca obsadili jednu z bášt. Pevnosť napriek ťažkým stratám odolávala. Vďaka nešťastnej náhode spôsobenej nezodpovednou manipuláciou s otvoreným ohňom vybuchla časť zásob pušného prachu. Zahynulo niekoľko desiatok obrancov a narušila sa časť hradieb. Po tejto udalosti morálka obrancov rýchlo vyprchávala a nakoniec sa posádka vzdala. Veľkovezír prepustil celu posádku, ktorá mohla odísť aj so zbraňami do Komárna.

Pád pevnosti Nové Zámky mal pre obranu Uhorska ťažké následky. V krátkom čase bola dobytá cela skupina pevností a opevnených bodov. Do tureckých rúk postupne padla Nitra, Levice, Hlohovec, Novohrad, Drégely, Bujak. Bolo zničené rozsiahle územie západného Slovenska a Moravy. Až zima zastavila turecký postup. Na jar sa situácia stabilizovala. Najväčšiu zásluhu má na tom Mikuláš Zrínsky svojimi víťazstvami na juhu Uhorska. Aj na území Slovenska došlo k čiastočným úspechom. Cisársky generál de Souchés porazil Turkov pri Žarnovici, dobyl Nitru. Výrazným stretom bola bitka pri Leviciach. Generál de Souchés tu porazil asi 30 tisícovú tureckú armádu. Turci stratili asi 6000 mužov, ale aj cisárske jednotky mali ťažké straty.

V roku 1664 pri St. Gottharde (dnes Maďarsko) porazil generál Montecuccoli tureckú armádu. Za pár dní bol uzavretý Vašvársky mier, ktorý napriek úspechom cisárskych vojsk nebol pre Habsburgovcov veľmi výhodný. Turci si podržali pevnosť Nové Zámky a Novohrad, čo malo negatívne dôsledky pre územie Slovenska. Z týchto oporných bodov podnikali Turci lúpežné prepady po celom pohraničí. Len málokedy boli takéto rabujúce skupiny zastavené. Civilné obyvateľstvo prinášalo v tomto období veľkú daň. Notorický známy je osud obce Poníky, ktorú Turci prepadli v roku 1679. Len zabitých bolo 18 obyvateľov a viac ako tristo ľudí Turci odvliekli.

Postupne sa však schyľovalo k rozhodujúcemu stretu medzi tureckými a cisárskymi silami. Pyšný veľkovezír Kara Mustafa túžil pokoriť Habsburgovcov. Na čele asi 200 tisícovej armády tiahol na Viedeň. Do rúk Turkov padala jedna pevnosť za druhou. Turecká armáda pritiahla k mestu a začala ho obliehať. Napriek vysokému počtu to už nebola impozantná turecká armáda z predchádzajúcich rokov. Navyše obliehanie Viedne zburcovalo dovtedy nečinnú Európu, ktorá poskytla Habsburgovcom pomoc. Viedni prišla na pomoc armáda koalícia vedená poľským kráľom Jánom Sobieskim. Dňa 9. októbra 1683 došlo k rozhodujúcemu stretu v ktorej kresťanské vojska porazili tureckú armádu, ktorá začala v panike ustupovať od Viedne. Porážky na bojisku odzrkadlili postupný úpadok tureckej ríše.

V roku 1684 sa sformovala Svätá liga, ktorá bola sformovaná proti Turecku. Okrem habsburských krajín sa do nej zapojilo Poľsko, Benátska republika a Rusko. Táto koalícia bola už nad sily vtedajšieho Turecka. V roku 1685 začali habsburské vojská pod vedením Karola Lotrinského obliehať pevnosť Nové Zámky. Polovica jednotiek však musela čoskoro odísť k Ostrihomu. Zvyšok jednotiek s maršálom Caprarom v čele ďalej obliehal pevnosť. Caprara viedol obliehanie veľmi energicky a nestrácal čas. Rozhodujúci útok sa uskutočnil 19. augusta. Cisárske jednotky prerazili do pevnosti a pobili väčšinu tureckej posádky.

V októbri 1685 bol dobytý Ostrihom. Pevnosť sa vzadala po chabom odpore. Za pád Ostrihomu bol popravený turecký veliteľ pevnosti paša Ibrahim. Ďalšie oporné body tureckej moci v Uhorsku boli obsadené v rýchlom slede. Cisárske jednotky postupne dobyli Budín, Pécs a Jáger. V roku 1687 dokonca boli turecké jednotky porazené pri Moháči. V roku 1668 bol obsadený stoličný Belehrad a Turci boli donútení opustiť Slavóniu. Definitívnu porážku utrpeli Turci v bitke pri Zente, kde princ Eugen Savojský úplne rozdrvil tureckú armádu. Sultánovi nezostávalo nič iné len uzavrieť mier. Karlovacký mier potvrdil oslobodenie takmer celého Uhorska od tureckej nadvlády. Éra tureckého bašovania na našom území, ale ja v celom Uhorsku definitívne skončila.

Osmanská riša bola porazená a až do prvej svetovej vojny sa ťahal jej úpadok a systematické vytláčanie z Európy. Napriek tomu je treba oceniť vojenské schopnosti Turkov v 15. až 16. storočí. Práve schopná vojenská organizácia umožnila Osmanskej ríši zmeniť sa z nevýznamnej krajiny na svetovú veľmoc. Ako teda vyzerala vojenská organizácia Turkov v čase najväčších úspechov?

Základom armády bola lénn jazda sipahíovia. Za službu v armáde dostávali dedičnú pôdu. Za dobré vojenské výkony mohli postúpiť do vyššieho lénneho stavu. Vojenská povinnosť sipahíov bola veľmi prísna. Počas vojnového ťaženia museli povinne nastúpiť službu. V boji tvorili sipahíjovia obávané ľahké jazdectvo vyzbrojené lukmi a šípmi, kopijami a okrúhlymi štítmi. Tieto lénne vojska viedli pašovia a berlegbegovia, čiže správcovia oblastí z ktorej pochádzala lénna jednotka. Nižšími vojenskými veliteľmi boli sandžakbegovia a alajbegovia. K jazdectvu ešte patrili moslimskí dobrovoľníci najímaní na čas vojny nazývaný bešlü a gümüllü. Na druhej strane to obávane jazdectvo bolo tiež najľahšie zraniteľnou časťou tureckej armády. Ak nepriateľ odolal prvým útokom tureckej jazdy, jazdecké jednotky vedeli často prepadnúť panike, ktorá komplikovala celej tureckej armáde prípadný ústup.

Pechota bola známa svojou bojovnosťou a disciplínou. Najznámejšimi pešími jednotkami boli obávani janičiari. Boli vytvárané z odvlečených kresťanských detí, ktoré boli odmalička pripravované na vojenskú službu. Prešli tvrdým výcvikom a celý život strávili vo vojenských táboroch. Nesmeli sa ženiť, piť alkohol ani hrať hazardné hry. Boli známy svojou tvrdou disciplínou. Boli vyzbrojení lukmi, štítmi, jatagánmi (sečné zbrane), neskôr aj puškami. Boli považovaní za najspoľahlivejšie turecké jendnotky.

V tureckých posádkach slúžili aj reisi a azabi, teda moslimovia zbavení povinnosti platiť dane. Tvorili jednotky s názvom džemaaty ( niečo ako roty – 160 mužov). Keď turecká armáda postupovala, tak ako jej predvoj pustošili krajinu polovojenské bandy martalovci. Nepatrili k riadnému vojsku a boli známi najmä svojími výčinmi. Nepravidelné vojsko tvorili aj akindžiovia. Vyhýbali sa otvorenému boju a koristili v krajine.

Najkvalitnejšou zložkou tureckej armády boli delostrelci nazývaní topčovia. Za jeden deň boli schopní odpáliť 25 rán z obliehacieho dela, čo bol v 16. storočí veľký výkon. Veľký význam zohrávali tieto jednotky najmä pri obliehaní pevností. K armáde patrili aj rôzne pomocné zbory, zbrojári, povozníci a podobne. Postup armády v teréne mal prísne pravidlá. Turci vo veľkej miere využívali prieskum. Pred hlavnými silami obvykle vo vzdialenosti 5 hodín jazdy postupovala asi jedna pätina armády, ktorá predstavovala predsunutý oddiel. Veľmi často využívali v boji lesť napríklad fingovaný ústup,či pasce. Boli ochotní obetovať malú jednotku, kvôli úspechu celej armády. Pevnosti dobýjali systematickým postupom. Obsadili oblasť okolo pevnosti, zistili najslabšie miesta pevnosti na ktoré sa zamerali a začali pevnosť obliehať.

Turecká vojenská sila začala slabnúť, len čo sa uvoľnili pomery v ríši. Vnútorné rozbroje, slabí panovníci, či hospodárska zaostávanie sa podpísali na kvalite tureckej armády. Európske armády, pre ktoré bola spočiatku turecká armáda silným protivníkom sa postupne modernizovali a vyvíjali. Vývoj v tureckej armáde, podobne ako v celej ríši sa akoby zastavil v 16. storočí. Aj preto prefesionálne vojenské sily moderných absolutistických monarchii postupne kvalitu polofeudálnej tureckej armády prevýšili.

Zdroje :
Dangl, V.: Bitky a bojiská, Bratislava 1984
Czambel, S.: Dejiny Slovenska II. Bratislava 1987
Kováč, D.: Dejiny Slovenska, Bratislava 1998
HORVÁTH, Pavol - KOPČAN, Vojtech: Turci na Slovensku, Bratislava 1971.
Dangl, V.: Vojenské dejiny Slovenska II. Bratislava 1995

Seriál

  1. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska I.
  2. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska II.
  3. Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III.

Podobné články

Další články autora

Autor : Radoslav Turik 🕔06.02.2010 📕18.414

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře