Pomocné vedy historické II. - Sfragistika

Autor : Radoslav Turik 🕔07.01.2009 📕13.372

Pojem sfragistika pochádza z gréckeho slova sfragis, čo znamená pečať. Je to pomocná veda historická, ktorá sa zaoberá skúmaním pečatí, ich vznikom a používaním. Ako pramene slúžia sfragistike samotné pečate a listiny na ktorých sú pečate použité. Pečate sú zhmotnené znamenia, ktoré určujú konkrétnu fyzickú, či právnickú osobu a slúži k overovaniu a zaisťovaniu právnej platnosti dokumentov.

Pečate sa používajú v ľudskej spoločnosti od staroveku. Slúžili rôznym účelom. Pečať uzatvárala písomnosť. Jej poškodenie mohlo znamenať, že dokument videla nepovolaná osoba. Samozrejme pečať symbolizovala identitu pisateľa. Podobným spôsobom boli pečate využívane aj v stredoveku. Pečať potvrdzovala, že obsah listiny je v súlade s vôľou pisateľa. Od 10. storočia sa stáva pečať najdôležitejším znakom hodnovernosti. Ich dôležitosť trvá až do 17. storočia. V tomto období sa čoraz menej používajú klasické listiny. Stúpa dôležitosť podpisu ako overovacieho prostriedku a čoraz častejšie sa objavujú úradné pečiatky. Nástupom obálok stratila pečať funkciu uzatvárania písomnosti. Okrem právnej hodnoty má každá pečať aj umeleckú hodnotu.

Všetky pečate možno rozdeliť do dvoch skupín, podľa látky z ktorej boli vyrobené. Prvú skupinu tvoria kovové pečate – buly. Mohli byť zhotovené z olova, zlata, striebra, medi a cínu. Najčastejšie sa používalo olovo. Zlaté pečate sa používali len na významné listiny, ktoré sa nazývajú zlaté buly (napr. Zlatá bula Ondreja II., Karola IV. atď.) Objavujú sa len na listinách suverénnych panovníkov.

Druhu skupinu tvorili najbežnejšie používané pečate, čiže voskové pečate – sigillum. Boli zhotovené z prírodného vosku s prímesami. Pôvodne mali žlto-hnedú farbu, no od 13. storočia sa farbili na červeno. Výnimkou boli cirkevné inštitúcie, ktoré používali zeleno-čiernu farebnú kombináciu a rytierske rády, ktoré používali modrú farbu. Najčastejším tvarom pečate bol kruh, ale vyskytovali sa aj pečate iných tvarov, napr. oblžníkové, štvorcové, srdcovité a iné. Veľkosť pečatí sa pohybovala od 5 do 150 mm, majestátne pečate mali v priemere 80-100 mm. Najmenšie pečate boli tzv. prsteňové pečate (anulus piscatoria).

Pečate mohli byť jednostranné (mali iba averz) alebo dvojstranné (mali averz i reverz), niekedy nazývané aj mincové pečate. Pečate boli na listinu umiestnené pomocou pečatidla. Odborným pojmom sa pečatidlo nazýva typárium. Mohlo byť kovové, alebo z tvrdého dreva. Obraz pečate bol na ňom vyrytý v negatíve. Existovali aj pečatidla v tvare kliešti. Pečatidlo právnických osôb mal obvykle na starosti zodpovedný úradník, nazývaný bullator alebo sigilátor.

Podľa vyobrazenia na pečati sa všetky pečate členia do skupín:

1. Nápisové pečate – používali sa v rannom období stredoveku a bol na nich zobrazený iba nápis v tvare kríža.

2. Obrazové pečate – zobrazovali nejaký symbol, obraz. Mohla to byť postava, kostol, hradba, alebo iný charakteristický symbol.

3. Portrétne pečate – obsahujú štylizovanú podobu vlastníka pečate. Mohlo ísť vyobrazenie hlavy, či celej postavy. Vlastník mohol byť zobrazený tiež na koni v plnej zbroji.

4. Erbové pečate – už podľa názvu je zrejmé, že na týchto pečatiach boli vyobrazené rodové alebo úradné erby.

Okrem pápežských, panovníckych a šľachtických pečatí sa najčastejšie vyskytujú župné, mestské a cechové pečate. Župy spočiatku nemali vlastné pečate. Listiny v mene župy potvrdzoval župan a štyria ďalší predstavitelia župy osobnými pečaťami. Od roku 1550 na príkaz panovníka si župy mali požiadať o vlastnú pečať. Mestské pečate sa začali používať od 14. storočia. Pole pečate bolo vyplnené figúrou totožnou s erbom. Mesta používali tri druhy pečatí: väčšiu, menšiu a pečať povolávaciu k súdu. Cechy používali pečate na uzavieranie a potvrdzovanie svojich písomností. Na pečati bol obvykle zobrazený symbol súvisiaci s remeslom dotyčného cechu.

Medzi pečaťami fyzických osôb dominujú šľachtické pečate. Ich obrazom bol obvykle erb rodu. V prípade, že šľachtic zastával nejaký úrad, používal pečať, ktorá sa viazala k úradu. Bohatí mešťania tiež používali pečate, aj keď v menšej miere ako šľachtici. Pečate duchovných boli známe oválnym tvarom. Od 14. storočia je na pečati zobrazený svätec – patrón príslušnej cirkevnej inštitúcie.

Pečate a pečatidlá boli už v stredoveku pre svoj veľký význam často falšované. Pravé pečate mohli byť nahriate, rozrezané a znova spojené. Mohlo dôjsť k výrobe falošného pečatidla, alebo tiež k zneužitiu pravého.

Zdroje:
Bodnárová, M.: Pomocné vedy historické. Košice 1992
Rábik, Vladimír : Sfragistika na Slovensku - súčasný stav a perspektívy. In: Genealógia, heraldika a príbuzné disciplíny. [Zost.]: Šišmiš, Milan. Martin, Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť 2003, s. 72-77. Rés. angl. s. 182-183. Sphragistics in Slovakia - Present State and Perspectives.
Tandlich, Tomáš : Obchodné cechy v slobodných kráľovských mestách na východnom Slovensku a ich pečate. Genealogicko-heraldický hlas 8, 1998, č. 2, s. 22-25.
Autor : Radoslav Turik 🕔07.01.2009 📕13.372

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře