Vojna ruží X. - Koniec Lancasterovcov

Autor : Radoslav Turik 🕔03.03.2010 📕12.173

Seriál

  1. Vojna ruží I. - Korene vojny
  2. Vojna ruží II. - Vláda Henricha VI.
  3. Vojna ruží III. - Pád vojvodu zo Suffolku
  4. Vojna ruží IV. - Kráľovstvo chaosu
  5. Vojna ruží V. - Vojna začína
  6. Vojna ruží VI. - York na vzostupe
  7. Vojna ruží VII. - Krvavé roky
  8. Vojna ruží VIII. - Eduard IV. a Warwick
  9. Vojna ruží IX. - Warwickova vzbura
  10. Vojna ruží X. - Koniec Lancasterovcov
  11. Vojna ruží XI. - Koniec vojvodu z Clarence
  12. Vojna ruží XII. – Eduard a Richard
  13. Vojna ruží XIII. – Vláda Richarda III.
  14. Vojna ruží XIV. – Cesta k Bosworthu

Podobné články

Další články autora

Napriek úspešnému postupu na Londýn si Eduard IV. ešte v žiadnom prípade nemohol vydýchnuť. Čakalo ho množstvo práce a kľúčoví nepriatelia boli síce oslabení, ale nie zničený. Warwick a jeho brat Montagu zhromaždili armádu a pochodovali na juh. Ex-kráľovná Margita a princ Eduard Lancaster sa mohli kedykoľvek vylodiť v Anglicku. Vo Walese zberal armádu Jasper Tudor. Kráľ Eduard nesmel dovoliť, aby sa jeho protivníci spojili.

Kráľ nechal svojich mužov dva dni odpočinúť v Londýne a usilovne zberal správy o Warwickovom postupe. Dňa 13. apríla 1471 opustil kráľ s armádou Londýn a vydal sa na sever k Barnetu. Obe armády o sebe vedeli. Obe armády zaujali improvizované bojové postavenie a uložili sa na noc. Hustá hmla pokrývala bojisko a zhromaždené vojská sa navzájom nevideli.

Bitka sa začala na veľkonočnú nedeľu, hoci to bolo v kresťanských štátoch veľmi neobvyklé. Obe armády sa rozostavili v klasickom rozdelení na tri hlavné zoskupenia. Pravému krídlu Warwickovej armády velil John de Vere knieža z Oxfordu. Ľavé krídlo viedol vojvoda z Exeteru a v strede pripadlo velenie Warwickovmu bratovi markízovi Montagu. Sám Warwick viedol zálohu umiestnenú tesne za Montaguovymi jednotkami.


Bitka pri Barnete (13. apríla 1471) - Táto bitka znamenala koniec mocného vojvodu Warwicka.

Podobne sa rozmiestnila aj Eduardova armáda. Ľavé krídlo viedol lord Hastigs, práve krídlo viedol kráľov brat Richard vojvoda z Gloucesteru a jednotkám v strede velil sám Eduard IV. Aj on vyčlenil malú rezervu, ktorá bola umiestnená za stredom zostavy. Obe armády sa radili v tme, takže sa stala zvláštna vec. Obe armády sa nezoradili presne proti sebe, čo znamenalo, že pravé krídla oboch armád nemali pred sebou nikoho. Teda ľavé krídlo kráľovskej armády (Hastings) stálo proti Warwickovmu stredu ( Montagu) a stred kráľovskej armády ( Eduard IV.) stál proti ľavému krídlu Warwickovho vojska (Exeter). Toto rozostavenie prinieslo svoje následky.

Bitka sa začala klasickou prestrelkou lukostrelcov a delostrelectva oboch strán. Na Eduardovej strane už dokonca bojoval malý oddiel strelcov s arkebúzami. Pretože na bojisku bola hmla, táto začiatočná prestrelka veľa výsledkov nepriniesla. Potom sa proti sebe obe armády vrhli. V tomto momente zistili jednotky na pravých krídlach, že proti ním nikto nestojí. Ako prvý konal vojvoda z Oxfordu, ktorý okamžite otočil svojich mužov a vpadol do boku Hastingsových jednotiek. Kráľovské ľavé krídlo pod vedením vojvodu Hastingsa bolo rozdrvené a z veľkej časti zatlačené ku stredu zostavy kráľovskej armády. Niektorí jednotlivci spanikárili a utekali k Barnetu so správou o Eduardovej porážke.

Aj kráľovské pravé krídlo sa pokúsilo obkľúčiť jednotky vojvodu Exetera na Warwickovom ľavom krídle. Richard z Gloucesteru, ktorý viedol tieto jednotky zatlačil Exetera, ale nerozprášil ho, pretože jeho jednotky postupovali ťažším terénom. Napriek problémom postupne kráľovské pravé krídlo zatláčalo Warwickove jednotky. Nakoniec sa bojová línia ustálila v smere sever-juh, hoci na začiatku bitky boli armády rozostavené v smere východ-západ.

V tomto momente sa na bojisko vracal vojvoda z Oxfordu, ktorý úplne rozprášil Hastingsove jednotky. Kráľ Eduard zatiaľ sústredene odolával tlaku Warwickových a Montaguových jednotiek. O predchádzajúcich udalostiach veľa nevedel. Vyzeralo, to že prichádzajúca Oxfordová armáda zasadí kráľovskej armáde k. o. Lenže vtedy sa odohral fatálny omyl. Ktorý rozhodol bitku. Warwickovi lukostrelci si pomýlili štandardy Oxfordových mužov zo štandardami kráľa Eduarda IV. a privítali prichádzajúce jednotky presnou a hustou streľbou. Bola hmla , takže takýto omyl je v bojovej vrave ľahko vysvetliteľný. Oxfordovi vojaci prekvapení streľbou z vlastných jednotiek sa dali na ústup v domnienke, že ide o zradu niektorých jednotiek.


Bitka pri Barnete - dobová litografia

Zatiaľ čo Warwickovi lukostrelci rozprášili vlastné jednotky vojvodu Hastingsa, dokončil Richard z Glocesteru svoju prácu zničením ľavého krídla Warwickovej armády. Trvalo mu to oveľa dlhšie ako Oxfordovi , ale jeho jednotky sa naozaj borili s komplikovanejším terénom. Napriek problémom sa v tejto chvíli vojaci Richarda z Gloucesteru mohli vrhnúť na nového nepriateľa Hmla už ustupovala, takže na bojisku sa zlepšila viditeľnosť. Richard Gloucester nezaváhal a vpadol Warwickovemu stredu do chrbta. Warwickove jednotky bité z dvoch strán začali prepadať panike. V takejto chvíli, keď sa rozpadne bojová línia armády a armáda sa dáva na útek obvykle končia obrovským masakrom. Eduard povolal svoje jazdectvo, ktoré narazilo na líniu Warwickových jednotiek. Tento jazdecký útok prerazil bojovú líniu. Montagu bol zabitý, Oxford na úteku a Warwick, ktorý pochopil, že bitka skončila sa snažil dostať ku koňom a utiecť. Lenže po smrti alebo úteku veliteľov sa zostava Warwickovej armády úplne zrútila a Warwicka prenasledovatelia rýchlo dostihli a zabili priamo na bojisku.

Celkove trvala bitka asi tri hodiny. Potom sa zabíjanie skončilo a začali sa rátať straty. Na oboch stranách zahynulo asi 1500 mužov. Kráľ stratil veľa svojich stúpencov počas toho ako odolával zúrivému tlaku vojvodu Warwicka. Padol lord Says, lord Cromwell, sir Viliam Blount a sir Bouchier. Opozícia bola úplne rozdrvená. Warwick a Montagu padli na bojovom poli. Najprv považovali za mŕtveho aj lorda Exetera, ale potom ho našli ťažko raneného na bojisku. Po zotavení bol uväznený v Toweri.

Kráľ odišiel z armádou do Londýna. Po príchode prerušili ranné modlitby v katedrále sv. Pavla. Kráľ spolu s bratom Richardom Gloucesterom položili na hlavný oltár zástavy kniežaťa Warwicka a Montagua. Telá oboch porazených Nevillovcov vystavovali v Londýne ešte tri dni. Tesne pred bitkou pri Barnete sa v Anglicku vylodila ex-kráľovna Margita a jej syn Eduard Lancaster. Sprevádzalo ju niekoľko Lancasterovcom oddaných šľachticov a malý oddiel francúzskych žoldnierov. V Dorsete sa stretli s vojvodom Somersetom, ktorý ich informoval o katastrofe pri Barnete. Ex-kráľovná chcela najprv celú akciu prerušiť a vrátiť sa do Francúzska, ale jej syn a vojvoda zo Somersetu ju presvedčili, aby sa nevzdávali. Čoskoro sa k ním pripojil knieža z Devonu a postupne sa schádzali všetci, ktorí prežili bitku pri Barnete. Vodcovia Lancasterovskej opozície sa rozhodli vyhýbať sa bitke s kráľovskou armádou, pokiaľ sa nespoja s Jasperom Tudorom a jeho Welšanmi.

Velenie armády bolo zverené vojvodovi Somersetovi. Ten viedol armádu k Exeteru a neskôr k Bristolu. Tu armáda prevzala delá a prekročila rieku Severn a postupovala do Walesu. Medzitým sa k ním pridávali ďalší rozptýlení stúpenci. Vyhliadky Lancasterovcov sa postupne zlepšovali. Kráľ Eduard sa dozvedel o vylodení Lancasterovcov dva dni po bitke pri Barnete. Väčšina armády už bola rozptýlená, takže ju kráľovskí poslovia museli narýchlo zvolávať znova. Dôležitá bola každá hodina, pretože kráľ chcel zničiť armádu vojvodu Somerseta, skôr než sa spojí s jednotkami Jaspera Tudora.

Somerset sa chcel poistiť, takže vyslal malý oddiel vojakov do cesty kráľovskej armáde , aby kráľa zneistil a zastavil. Dokiaľ by Eduard zistil, že je to krycia jednotka a nie hlavná armáda, ktorá sa chystá bojovať prešiel by Somerset rieku Severn pri Gloucesteri. Horúce počasie v máji 1471 vyčerpávalo Somersetových mužov, ktorí pochodovali s delami a veľkými zásobami. Eduard IV. prehliadol Somersetov úskok a poslal do Gloucesteru rýchlych poslov. Prikázal miestnemu veliteľovi Richardovi Beauchampovi, udržať mesto a hrad, dokiaľ nepríde kráľ so svojou armádou. Unaveným Lancastrovcom neostávalo nič iné, len postupovať popri rieke až k Tewkesbury, kde bol ďalší priechod.

Do Tewkesbury dorazili Lancasterovci v piatok večer 3. mája 1471. Vyčerpaná armáda ešte nemohla pomýšľať na oddych, pretože sa musela pripraviť na obranu. Dodnes nie je presne známe, kde presne mali Somersetovi vojaci bojové postavenie, ale pramene uvádzajú , že mali miesto a opátstvo za chrbtom. Ani kráľovská armáda nemeškala a ku Tewkesbury dorazila v sobotu ráno. Podľa dobových prameňov mal Eduard IV. asi 5000 mužov. Somerset ich mal asi o 1000 viac. Pred bitkou u Tewkesbury sa obe armády sformovali do klasického postavenia. V lancasterovskej armáde velil pravému krídlu samotný Somerset, jednotkám v strede zostavy velil lord Wenlock a ľavému krídlu velil knieža z Devonu. V kráľovskej armáde si velenie stredu ponechal Eduard IV. Spolu s nim ostal v strede zostavy aj vojvoda Clarence, aby ho mal Eduard na očiach. Ľavé krídlo viedol kráľov brat Richard vojvoda z Gloucesteru a pravému krídlu velil lord Hastings.


Bitka pri Tewkesbury (3.5.1471) - triumf Eduarda IV.

Aj v tejto bitke si Eduard nechal malú zálohu o sile asi 200 jazdcov, pre prípad nejakej krízy počas bitky. Bitka sa začala útokom Eduardových lukostrelcov na tú časť nepriateľskej armády, ktorej velil samotný Somerset.. Znepokojený Somerset okamžite vyrazil proti mužom vojvodu z Gloucesteru. Keď sa obe armády zrazili, poslal Eduard svoju zálohu Somersetovi do boku. Jazdecká záloha a Gloucesterove jednotky dostali Somerseta pod ťažký tlak. Je prekvapujúce, že Wenlock a Devon sa nezapojili do boja, aby odľahčili Somersetovým jednotkám.

Po polhodine boja bola Somersetova línia prelomená. Veľká časť mužov bola pobitá na lúke, ktorá sa doteraz volá „krvavá“. Tí ktorí si zachovali morálku sa pripojili k Wenlockovým jednotkám. Rozzúrený Somerset obvinil Wenlocka zo zbabelosti a priamo na bojisku ho zabil vojnovou sekerou. Konflikt medzi veliteľmi lancasterskej armády prerušil všeobecný útok kráľovských jednotiek. Po krátkej chvíľke bola lancasterská línia definitívne prelomená. Po prelomení línie sa začal masaker porazenej armády. V boji zahynul mladý princ Eduard Lancaster, knieža z Devonu, Jan Beaufort a ďalších 2000 mužov.


Bitka pri Tewkesbury - ilustračna kresba

Kráľ Eduard získal mnoho významných zajatcov. Do zajatia padol vojvoda Somerset, sir Jan Langstrother a zo 15 ďalších šľachticov. Na druhý deň boli po krátkom procese odsúdený na smrť a popravení priamo v Tewkesbury. Do zajatia padla aj ex-kráľovná Margita. Kráľ sa ponáhľal do Londýna, pretože sa dozvedel, že mesto bolo napadnuté poslednými Warwickovymi stúpencami. Kráľovské vojsko vzbúrencov pod Londýnom rozohnalo a kráľ vstúpil triumfálne do mesta. Onedlho zomrel v Toweri väznený lancasterský kráľ Henrich VI. Je takmer nepochybné, že ho nechal Eduard IV. odstrániť. Jeho smrťou a smrťou Henrichovho syna Eduarda pri Tewkesbury bola hlavná rodová línia Lancasterovcov vyhladená. Posledný člen tejto rodiny Jasper Tudor ušiel po tejto katastrofe do Bretónska. Zo sebou zobral aj svojho synovca Henricha Tudora, knieža z Richmondu, ktorý ešte do vývoja v Anglickom kráľovstve výrazne prehovorí.

Zdroje:
Neillands, R.: Války růží. Praha: Naše vojsko, 1992
http://en.wikipedia.org/wiki/Wars_of_the_Roses
http://www.wars-of-the-roses.com
www.tewkesburymedievalfestival.org/images/tewkesbury-battlefield%20small.jpg
www.richardiii.net/tewkesbury.htm

Seriál

  1. Vojna ruží I. - Korene vojny
  2. Vojna ruží II. - Vláda Henricha VI.
  3. Vojna ruží III. - Pád vojvodu zo Suffolku
  4. Vojna ruží IV. - Kráľovstvo chaosu
  5. Vojna ruží V. - Vojna začína
  6. Vojna ruží VI. - York na vzostupe
  7. Vojna ruží VII. - Krvavé roky
  8. Vojna ruží VIII. - Eduard IV. a Warwick
  9. Vojna ruží IX. - Warwickova vzbura
  10. Vojna ruží X. - Koniec Lancasterovcov
  11. Vojna ruží XI. - Koniec vojvodu z Clarence
  12. Vojna ruží XII. – Eduard a Richard
  13. Vojna ruží XIII. – Vláda Richarda III.
  14. Vojna ruží XIV. – Cesta k Bosworthu

Podobné články

Další články autora

Autor : Radoslav Turik 🕔03.03.2010 📕12.173

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře