Protihabsburské povstania v Uhorsku IV. - Povstanie Imricha Thökölyho

Autor : Radoslav Turik 🕔27.10.2009 📕14.638

Seriál

  1. Protihabsburské povstania v Uhorsku I. - Povstanie Štefana Bočkaja
  2. Protihabsburské povstania v Uhorsku II. - Povstanie Gabriela Betlena
  3. Protihabsburské povstania v Uhorsku III. - Povstanie Juraja I. Rákócziho
  4. Protihabsburské povstania v Uhorsku IV. - Povstanie Imricha Thökölyho
  5. Protihabsburské povstania v Uhorsku V. - Povstanie Františka II. Rákócziho

Podobné články

Další články autora

V roku 1669 bolo odhalené sprisahanie uhorských magnátov tzv. Vesselényiho sprisahanie. Hlavní aktéri bolo popravení. Cisár využil toto sprisahanie na tvrdé represie voči uhorskej šľachte. Boli zhabané šľachtické majetky, uskutočnené procesy s predstaviteľmi uhorskej šľachty. Mnohí boli donútení ujsť pred prenasledovateľmi do Sedmohradska. Niektorí z nich začali vytvárať ozbrojené skupiny, ktoré si čoskoro začali hovoriť kuruci. Pojem kuruci vznikol zrejme z nemeckého slova kruzitürken, čo znamená kresťanskí Turci. Toto pomenovanie naráža na podobnosť výzbroje a výstroja kurucov a ľahkých tureckých jednotiek. Jadro kuruckých jednotiek tvorili bývalí vojaci z uhorských pevností, ktorí boli v čase mieru prepustení zo služieb.

Skupiny kurucov vyvolávali nepokoje už od roku 1672. Kurucké jednotky pod vedením Adama Ibrányiho pôsobili v Zátisi. Vstúpili aj do Abovskej a Zemplínskej stolice. Pridalo sa k ním mnoho sedliakov. Ktorí už mali dosť hrdlačenia na poli. V septembri sa kurucké skupiny zjednotili. Dosiahli silu asi 15 000 mužov a začínali sa stávať hrozbou aj pre menšie pevnosti. Koncom septembra sa im podarilo ovládnuť Prešov, Sabinov, Bardejov a Kežmarok. Strašne spustošili okolie Levoče, pretože sa im ju nepodarilo dobyť. Jeden úspešný kurucký oddiel prenikol až na Oravu a obsadil Oravský hrad. Tomuto oddielu velil zeman Gašpar Pika.

To sa už cisárska armáda zmohla na odpoveď. Pri Ďurkove sa generálovi Johannovi Sporckovi podarilo poraziť kurucké jednotky. Cisárske jednotky obsadili Prešov a potrestali mešťanov za priaznivý postoj ku kurucom. Zle dopadli aj kuruci na Oravskom zámku. Cisárska armáda zámok obsadila. Gašpar pika bol popravený narazením na kôl.

Kurucké jednotky boli síce v defenzíve, ale ich odboj sa v podstate iba začínal. Kuruci získali podporu zo zahraničia. Najmä od Francúzov, Poliakov a Turkov. Spoločne s francúzsko-poľskými oddielmi porazili cisársku armádu pri dedine Kyráliháza. V roku 1678 sa do čela kuruckého hnutia dostáva Imrich Thököly. Jeho otec patril medzi popredných členov Vesselényiho sprisahanie. Zomrel na úteku pred cisárskymi vojakmi. Jeho mladý syn ušiel na svoje sedmohradské majetky. Vďaka podpore vplyvných sedmohradských šľachticov, sa čoskoro prepracoval medzi hlavných kuruckých veliteľov.

V roku 1678 Thököly zaútočil, rýchle postupoval a získaval jednú župu za druhou. Kuruci obsadili Abovskú, Turniansku, Gemerskú a Zemplínsku župu. V septembri sa asi 10 tisícová kurucká armáda zmocnila banských miest. Toto vyvolalo zvýšenie aktivity na cisárskom dvore. Kurucká hrozba sa začala brať vážne. Cisárske jednotky začali postup do oblasti banských miest a porazili kuruckú armádu pri Novej Lehote. Po tejto bitke bolo pred blížiacou sa zimou uzavreté prímerie.

V jari boje opäť vypukli. V severnom Maďarsku pri obci Putnok porazil jednotky veliteľa posádky Sarospataku. Vpády na habsburské územia opakoval rok, čo rok. V roku 1680 koristil na Liptove, Orave a časť jeho jednotiek prenikla až na Moravu. Medzitým bol proti kurucom vyslaný nový cisársky generál Caprara. V lete roku 1681 pôsobili na území dnešného Slovenska dve kurucké skupiny. Vyhýbali sa však väčším stretom s cisárskou armádou, ktorej sa výcvikom a výstrojom nemohli rovnať.

V tom istom čase sa v Šoproni uskutočnil uhorský snem, ktorý priniesol určité ústupky zo stany panovníka vo vzťahu k uhorskej šľachte. Podľa povstalcov, priniesol snem iba slabé výsledky, z ktorými nemohli byť uhorské stavy spokojné. V tomto období sa začína Thököly orientovať na Osmanskú rišu. Thököly sa tiež oženil s Helenou Zrínskou , vdovou po Jurajovi Rákoczim, čím si významne pomohol zväčšením majetkovej základne.

Najväčším úspechom roku 1682 bolo obsadenie Košíc. Na tomto víťazstve mal najväčšiu zásluhu Endre Szirmay, ktorý poznal opevnenie Košíc z predchádzajúceho pôsobenia. Szirmay viedol prekvapivý nočný útok na slabšie miesto v opevnení a podarilo sa im posádku prekvapiť. Kým sa cisárski velitelia spamätali, Thököly dobyl Prešov a Levoču. Obsadil celé východné Slovensko, Liptov a Oravu. Spoločne s tureckými jednotkami obľahli Fiľakovo. Posádka sa hrdinsky bránila pod vedením Štefana Koháryho. Nakoniec čeliac beznádejnej situácii posádka prostredníctvom Thökölyho dohodla kapituláciu.

Po páde Fiľakova, Turci oficiálne uznali Thökölyho ako vládcu Uhorska. Aj keď Thököly potreboval pomoc Turkov, uvedomoval si, že kráľovský titul prijatý od sultána, by mu v Uhorsku veľa prívržencov nezískal. Preto používal iba titul knieža uhorské. Na území obsadenom kurucmi bola vyhlásená náboženská sloboda.

V roku 1682 zvolal Thököly do Košíc snem, na ktorom tvrdo kritizoval, šľachtu, ktorá podľa neho nebola ochotná znášať finančné a ľudské obete v boji proti Habsburgovcom. V júni sa Thököly pridal k tureckej armáde, ktorá smerovala ku Viedni. Turecký veľkovezír Kara Mustafa. Veľká turecká armáda obľahla Viedeň. Napriek impozantnému počtu, nebola už turecká armáda tou neporaziteľnou silou, akou bývala kedysi. Thököly mal so svojou armádou podporovať hlavné operácie postupom po pravej strane Dunaja. Postup kurucov bol zastavený pod Bratislavou. Kuruci vypálili podhradie, ale hrad nedobyli. Kurucom nepridal na obľúbenosti ani požiar, ktorí spôsobili v Trnave a pri ktorom zahynulo veľa obyvateľov.

Po 61 dňoch obliehania bola Viedeň zbavená tureckého zovretia a turecká armáda zmätene ustupovala. Neúspešný turecký veliteľ Kara Mustafa bol zavraždený a Thököly sa už nezúčastnil ani bitky pri Štúrove, v ktorej boli Turci opäť porazený. Pokúsil sa o prímerie s cisárskou armádou, ale jeho snaha vyšla nazmar. Cisárska armáda spoločne s poľskými oddielmi obsadzovala územie Slovenska, ale Niektoré pevnosti kuruci ubránili. Medzi nimi Nové Zámky, Šurany, Nitru, Prešov, Košice a Bardejov. V septembri však podmaršál Schultz začal energicky vytláčať kurucov z ich postavení. Prekvapivým postupom zničil kurucký tábor Pri Prešove. Aj keď mesto nedobyl získal veľkú korisť, vrátane Thökölyho korešpondencie. V roku 1685 padla pevnosť Nové Zámky držaná tureckou posádkou. To umožnilo zvýšiť tlak na kurucké pevnosti.

V septembri 1685 dobyl Schultz Prešov. Napriek hrdinskej obrane mesto padlo. V tejto chvíli do udalosti zasiahol varadínsky paša, ktorý si myslel, že zajatím Thökölyho urýchli mierové rokovania. Zradne Thökölyho zajal, čo malo zhubné následky pre kurucké hnutie. Väčšina kuruckých posádok sa vzdala. Len mukačevo bránené Thökölyho manželkou sa bránilo ďalej. Veľká časť kuruckých oddielov vstúpila na cisárskej armády a začala bojovať proti Turkom. Tí pochopili, že urobili chybu a Thökölyho prepustili. Varadínsky paša bol za túto chybu popravený. Rozklad kuruckého hnutia už bol nezastaviteľný. Thökölyho pozícia značne poklesla. Stal sa obyčajným veliteľom v tureckých službách.

Mnoho Thökölyho prívržencov bolo potrestaných. Najhoršie obišli obete tzv. Prešovských jatiek. Cisársky generál Caraffa dal v roku 1687 popraviť takmer tri desiatky predstaviteľov prešovských stavov. Epilógom Thökölyho povstania bol pád Mukačeva v roku 1688. Pevnosť sa vzdala, keď celej posádke bola sľúbená amnestia. Samotný Thököly bol v tureckých službách a bojoval v rôznych bitkách, jeho posledným víťazstvom bola bitka pri Zernyesti. Napriek tomu sa strategická situácia vyvíjala v prospech cisárskej armády. Thökölyho oddiely museli opustiť Sedmohradsko. Po bitke pri Zente, kde boli Turci opäť porazený, bol uzavretý mier. Jednou z jeho podmienok bol odchod Thökölyho do Malej Ázie, kde v Nikomédii v roku 1705 zomrel. Jeho smrťou sa uzavrelo štvrté kolo zápasov medzi Habsburgovcami a uhorskou šľachtou.

Zdroje:
Dangl, V.: Kurucký kráľ. In: Obrana, roč. XI, č. 16(2003), s. 25.
Konya, P.: Prešovské jatky. In: Historická revue, roč. III, č. 7(1992), s. 9-10
Dangl, V.: Bitky a bojiská v našich dejinách. Bratislava: Perfekt, 2007.

Seriál

  1. Protihabsburské povstania v Uhorsku I. - Povstanie Štefana Bočkaja
  2. Protihabsburské povstania v Uhorsku II. - Povstanie Gabriela Betlena
  3. Protihabsburské povstania v Uhorsku III. - Povstanie Juraja I. Rákócziho
  4. Protihabsburské povstania v Uhorsku IV. - Povstanie Imricha Thökölyho
  5. Protihabsburské povstania v Uhorsku V. - Povstanie Františka II. Rákócziho

Podobné články

Další články autora

Autor : Radoslav Turik 🕔27.10.2009 📕14.638

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře