Generálplukovník Erzherzog Josef Ferdinand

Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕9.050

Medzi generálplukovníkov rakúsko-uhorskej armády počas prvej svetovej vojny patrili aj dvaja členovia habsburskej dynastie. Jedným z arcivojvodov , ktorý dosiahol túto hodnosť bol aj arcivojvoda Josef Ferdinand.  Narodil sa 24. mája 1872. Bol synom Ferdinanda IV. posledného  veľkovojvodu Toskánskeho a jeho manželky Alice. Po zjednotení Talianska žila rodina v exile v meste Salzburg. Bol štvrtým  z celkovo desiatich detí vojvodu Toskánskeho. Jeho starší Leopold brat sa po mnohých škandáloch musel vzdať rodinného titulu a zmenil si meno, aby nekompromitoval rodinu. Josef Ferdinand sa tak stal dedičom rodového titulu Habsburg-Toscana.

Arcivojvoda Josef začal vojenské štúdia na vyššej reálnej vojenskej škole v Hraniciach na Morave. Po jej skončení pokračoval v štúdiu na Tereziánskej vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom  meste. Štúdia ukončil v hodnosti poručíka a nastúpil k  tyrolským strelcom (1892). Neskôr absolvoval službu na rôznych postoch v týchto jednotkách:

Peší pluk č. 93 - Infanterieregiment Nr.93 (Krakov)

Peší pluk č. 17 - Infanterieregiment Ritter von Milde Nr.17 (Klagenfurt)

Peší pluk č. 59 - Infanterieregiment Erzherzog Rainer Nr.59 (Bregenz)

Peší pluk č. 27 - Infanterieregiment Albert I. König von Belgier Nr.27 (Ľubľana)

Ako člen habsburskej rodiny síce absolvoval všetky povinné kroky v rámci kariérneho postupu, ale jeho postup bol samozrejme rýchlejší, ako u iných dôstojníkov. V roku 1897 ukončil štúdium na viedenskej Vojnovej škole v hodnosti kapitána. Rýchle postupoval v ďalších funkciách a hodnostiach. V roku 1905 už bol plukovníkom a zastával pozíciu veliteľa Pešieho pluku č. 93 (Infanterieregiment Nr.93). Od roku 1908 postúpil na post veliteľa 5. pešej brigády v Innsbrucku. Zároveň bol povýšený do hodnosti generálmajora.

Väčšinu času venoval arcivojvoda službe. Bol vášnivým poľovníkom a dovolenku trávil na poľovačkách v zahraničí. Veľmi sa zaujímal o rozvoj letectva. Dokonca vlastnil teplovzdušný balón, ktorým raz preletel vzdialenosť z Linzu do francúzskeho mesta Dieppe.

V januári 1911 prevzal arcivojvoda velenie 3. pešej divízie dislokovanej v Linzi. Onedlho nato bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala. V tejto funkcii vytrval do vypuknutia vojny. Po začiatku konfliktu prevzal velenie XIV. zbor spadal pod velenie 3. armády generála jazdectva Rudolfa von Brudermanna. Prvou úlohou jeho zboru bolo podporiť 4. armádu generála Auffenberga v ohybe rieky Bug. Zbor úspešne bojoval pri Komarowe, Zamosci a Rawe Ruskej. V septembri najprv dočasne, neskôr nastálo nahradil generála Auffenberga vo velení 4. rakúsko-uhorskej armády.

Spolu so 4. armádou absolvoval ťažké zimné obdobie v Karpatoch aj úspešnú ofenzívu v jari 1915 pri Gorliciach. Po gorlickom prielome jeho jednotky obsadili Lublin. Po páde pevnosti Brest-Litevsk mal príkaz pokračovať v ofenzíve, ale ďalší postup stroskotal. Naopak rakúsko-uhorské jednotky ustupovali až k rieke Styr. V tejto oblasti sa front stabilizoval na dlhých 6 mesiacov. Vo februári 1916 bol povýšený do funkcie generálplukovníka.


Generálplukovník Erzherzog Josef Ferdinand

Do leta 1916 nebola frontová kariéra arcivojvodu Josefa vcelku úspešná. Všetko zmenila júnová Brusilovová ofenzíva. Arcivojvoda patril medzi veliteľov, ktorí boli braní na zodpovednosť za katastrofálne straty rakúsko-uhorskej armády v prvých dňoch ofenzívy. Ruká ofenzíva sa začal skôr, aby podporila  Dohodu, ktorá čelila nemeckému útoku pri Verdune a rakúsko-uhorskej ofenzíve na talianskom fronte. Ruský útok zachytil rakúsko-uhorské jednotky nepripravené a v zlých pozíciách.  Polročnú prestávku rakúsko-uhorskí velitelia vôbec nevyužili na upevnenie pozícii svojich jednotiek. Prekvapivý útok spôsobil v prvých dňoch doslova rozpad mnohých jednotiek. Rakúsko-uhorské jednotky utrpeli ťažké straty. Frontovú líniu sa podarilo obnoviť až o desiatky kilometrov v zázemí.

Nemecký veliteľ generálplukovník Lisingen obvinil velenie 4. armády z mnohých chýb počas krízových dní. V nasledujúcom období bolo vykonané vyšetrovanie , ktoré zbavilo arcivojvodu viny, ale objektívnosť vyšetrovania je ťažké posúdiť. Napriek zbaveniu viny, bola s menom arcivojvodu nerozlučne spojená porážka pri meste Luck. Cisár nemienil chrániť arcivojvodu, aby príliš nepodráždil verejnú mienku a arcivojvoda bol podobne ako množstvo iných generálov odvolaný.

Po nástupe nového cisára bol arcivojvoda opäť povolaný do služby. Nebolo mu zverené velenie jednotiek, ale stal sa generálnym inšpektorom letectva (Inspektor der luftfahrtruppen). Na toto miesto bol vymenovaný ako dlhoročný propagátor letectva. Napriek výhradám hlavného velenia cisár toto menovanie presadil. V tejto funkcii zostal arcivojvoda Josef Ferdinand až do konca vojny.

Po skončení vojny odišiel z armády. Zostal žiť v Rakúsku a oženil sa so ženou prostého pôvodu, Rosou Jocklovou. Neskôr sa rozviedol a v roku 1928 ešte raz oženil s barónkou Gertrúdou Tomanka von Bayerfels. Po anšluse Rakúska arcivojvoda Josef  nebol nadšený nacistickou vládou. Jeho antipatia k vládnucej moci, ho doviedla  do tzv. ochrannej väzby. To znamenalo, že ako jediný člen habsburskej dynastie skončil v nacistickom koncentračnom tábore pre prevýchovu politických nepriateľov. Istý čas bol väznený v Dachau. Nakoniec bol prepustený na príhovor samotného Göringa o ktorom je známe, že mal dobré vzťahy s mnohými šľachtickými rodinami v Európe. Generálplukovník Josef Ferdinand zomrel vo Viedni 25. augusta 1942.

Vojenská kariéra:

1892 – poručík
1894 – nadporučík
1897 – kapitán
1901 – major
1903 – podplukovník
1905 – plukovník
1908 – generálmajor
1911– poľný podmaršal
1914 – generál jazdectva
1916 - generálplukovník

Vyznamenania:

Vojenský záslužný kríž
Rád Železnej koruny III. triedy
Rád Leopolda
Rád Železnej koruny II. triedy s vojnovou dekoráciou
Železný kríž II. triedy(Nemecko)
Železný kríž I. triedy(Nemecko)
Rád Leopolda
Bronzová záslužná medaila

Zdroje:
1. http://www.austro-hungarian-army.co.uk
2. DUSCHNITZ, A.: Der oberste kriegsherr und sein stab, Viedeň 1908
3. http://www.weltkriege.at/Generalitaet/02%20Generaloberst/genob.htm
4. http://www.firstworldwar.com
Autor : Radoslav Turik 🕔08.09.2010 📕9.050

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře