Proces kolektivizácie v okrese Humenné I.

Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕14.281

Podobne ako v ďalších krajinách strednej a východnej Európy aj v Československu sa po druhej svetovej vojne stalo typickým rysom štátnej poľnohospodárskej politiky uskutočnenie pozemkovej reformy. V Československu prebehla pozemková reforma po 2. svetovej vojne v troch etapách. Prvá fáza bola uzákonená nariadením predsedníctva SNR z 27. Februára 1945, Košickým vládnym programom a tvorila tiež obsah prezidentských dekrétov z 21. júna a 20. júla 1945. Druhá fáza sa začala uskutočňovať potom, čo vstúpil do platnosti zákon č. 142/ 1947 o revízii prvej pozemkovej reformy z roku 1919

Tretia etapa pozemkovej reformy sa začala realizovať zákonom č. 43/1948 o novej pozemkovej reforme. Táto stanovila najvyššie prípustné hranice vlastníctva na 50 ha. Bola vyvlastnená pôda statkárov a poľnohospodárskych podnikateľov. Súčasne sa riešil problém pozemkového vlastníctva cirkvi.

Na rozdiel od prvých dvoch fáz pôda vyvlastnená v tretej fáze bola prednostne prideľovaná štátnym majetkom a JRD. Teda pôdu už nedostávali samotní malí roľníci ako doteraz. Vo všetkých troch etapách bolo rozdelených 4 143 149 ha všetkej pôdy. Cez 2 milióny hektárov patrilo k ornej pôde. Zhruba 60 % tejto pôdy dostali do rúk drobní vlastníci.

Na uskutočnení pozemkovej reformy sa v zásade zhodli všetky politické strany, ale čo sa týka ďalšieho smerovania poľnohospodárskej politiky, existovali v jednotlivých prúdoch rôzne názory.

V Čechách mala najlepšiu pozíciu na uskutočňovanie poľnohospodárskej politiky KSČ, ktorá ovládala ministerstvo poľnohospodárstva, na čele ktorého stál komunista Július Ďuriš. Na Slovensku ovládala povereníctvo poľnohospodárstva Demokratická strana zastúpená Martinom Kvetkom ako povereníkom poľnohospodárstva.

Činnosť KSČ bola politicky motivovaná s cieľom získať na svoju stranu drobných roľníkov. Prvá etapa pozemkovej reformy súvisela s osídľovaním pohraničia po odsunutých Nemcoch. Už od roku 1945 mali komunisti najlepšie pozície v poľnohospodárskej politike a pokúšali sa presadzovať vlastné predstavy.

KSČ presadzovala predaj majetku a pôdy roľníkom za veľmi nízke ceny. Osídlenci dostali pôdu s rozmerom, ktorý neprekračoval 13 hektárov. Táto politika priniesla komunistom úspech vo voľbách. V niektorých pohraničných okresoch získali až 60 – 70 % všetkých platných hlasov.

Menej majetní a chudobní ľudia podľahli tlaku a sľubom komunistom, najmä keď tvrdili, že neplánujú budovať kolchozy ako v ZSSR. V tomto období sa ešte nehovorilo o socialistickej prestavbe vidieka a poľnohospodárskej výroby. Socializácia dediny mala podľa oficiálnych vyjadrení vychádzať z miestnych podmienok. KSČ zásadne odmietala prirovnávanie k sovietskemu modelu. Komunisti museli podporiť pozemkovú reformu a rozdelenie pôdy medzi malých a stredných roľníkov ak ich chceli získať na svoju stranu.

Táto politika však mala aj neblahú odozvu. K ťažkej hospodárskej situácii sa pridal aj citeľný pokles poľnohospodárskej výroby v roku 1947. Bol dôsledkom pozemkovej reformy, ale tiež sucha, ktoré postihlo strednú Európu. Vinu na poklese však mal aj fakt, že 10-tisíce hektárov úrodnej pôdy boli v rukách nových majiteľov, ktorí nemali odborné skúsenosti na vedenie hospodárstva. Pokles poľnohospodárskej produkcie si vynútil mimoriadny dovoz obilia zo ZSSR.

Poľnohospodárska politika KSČ

Dôležitým medzníkom pre ďalší vývoj poľnohospodárskej politiky v Československu, ale aj v ďalších krajinách pod vplyvom ZSSR bola rezolúcia Informbyra komunistických a robotníckych strán o Juhoslávii z júna 1948, ktorá znamenala prvotný impulz k skorému nastúpeniu cesty urýchleného a násilného zakladania kolektivizovaných poľnohospodárskych družstiev podľa praxe použitej v tridsiatych rokoch v ZSSR.

Hneď od počiatočného obdobia zakladania kolektívnych poľnohospodárskych, výrobných organizácii v ČSR v prvej polovici roku 1949 išlo prevažne o administratívne nátlakové a centrálne organizované akcie. Kolektivizácia poľnohospodárstva bola stotožňovaná zo združstevňovaním. KSČ obhajovala zakladanie JRD mimo iného, aj argumentom, že družstevníctvo má v ČSR tradície a že ide o najvýhodnejšiu formu pre poľnohospodársku výrobu a pod.

Aj keď družstevníctvo bolo v ČSR do komunistickej éry veľmi rozšírené, išlo prevažne o družstvá nevýrobného charakteru. Predovšetkým to boli družstvá založené na súkromnom vlastníctve, fungujúce v podmienkach trhovej ekonomiky, kdežto JRD fungovali v úplne inom prostredí. Typické pre družstvá v krajinách sovietskej sféry vplyvu, bolo ich priame podriadenie orgánom komunistického režimu vo všetkých sférach činnosti od plánovania výroby a odbytu až po dosadzovanie predsedov JRD. Likvidácia súkromných hospodárstiev a budovanie veľkých poľnohospodárskych podnikov na kolektivistickom základe nekorešpondovala ani zo stavom vedeckého a technického rozvoja v danej dobe ani s požiadavkami a želaniami roľníkov.

Ku kolektivizácii poľnohospodárstva v ZSSR, a tiež, asi o dvadsať rokov neskôr, ku kolektivizácii poľnohospodárstva v krajinách sovietského bloku, vrátane ČSR sa pristupovalo preto, že túto výrobnú formu potreboval komunistický režim a hospodársky systém ním budovaný. Toto tvrdenie dokazuje aj myšlienka z prejavu Klementa Gottwalda, ktorý predniesol na IX. zjazde KSČ v roku 1949 tieto slová: „Nebude u nás socializmu bez prechodu dediny k socializmu.

Okrem už spomínaných zákonov sa komunisti snažili rozvinúť svoju poľnohospodársku politiku aj presadením ďalších zákonov. V máji 1947 bol prijatý zákon č. 90 Zb. O zaknihovaní prídelov pôdy. Tento zákon mal vlastne zaviesť poriadok do nových vlastníckych vzťahov, najmä čo sa týka skonfiškovanej pôdy. Zákon č. 139 Zb. O rozdelení pozostalosti s poľnohospodárskymi podnikmi a zamedzení drobenia pôdy bol prijatý 3. júla 1947. Mal zamedziť drobeniu poľnohospodárskej pôdy za života ale aj po smrti vlastníka.

Tento zákon vlastne stanovoval, že k predaju pôdy mohlo dôjsť len so súhlasom rady ONV, čím vlastne štát získal kontrolu nad pohybom pôdy medzi vlastníkmi. Príslušný štátny orgán teda mohol kedykoľvek zamietnuť akúkoľvek transakciu týkajúcu sa pôdy. Zákon č. 47 Zb. O sceľovaní pôdy bol prijatý až 28. marca 1948. Pred februárovým prevratom sa ho komunistom nepodarilo presadiť pre všeobecný odpor. Odporcov tohto zákona komunisti napádali, pretože vraj jeho prijatiu bránia preto, lebo by postihol najmä kulakov a statkárov. Je však jasné, že najmä majetnejší roľníci sa tomuto zákonu potešiť nemohli, pretože spravidla vlastnili najkvalitnejšiu pôdu. Vrcholom poľnohospodárskej politiky KSČ v snahe získať si malých a stredných roľníkov bol Hradecký program zo 4. apríla 1947. Obsahoval tieto body:

a/ ukončenie konfiškácie pôdy zradcov a kolaborantov /najmä na Slovensku/, likvidáciu statkárskeho vlastníctva pôdy, teda výkup pôdy nad 50 ha.
b/ roľnícke poistenie
c/ mechanizáciu poľnohospodárstva
d/ poľnohospodársky úver
e/ jednotnú poľnohospodársku daň

Všetky tieto požiadavky boli vo forme zákonov prijaté až v marci 1948. Navrhnutie a presadzovanie týchto požiadaviek bolo v celku účinnou zbraňou a súčasťou úsilia KSČ získať si malé a stredné roľníctvo. JRD v Československu teda vyžadovala komunistická doktrína. Tá spočívala najmä v presvedčení, že podobne ako v ostatných oblastiach života a hospodárstva aj v poľnohospodárstve zabezpečí centrálne - administratívny systém prosperitu a rozvoj.

Individuálne schopnosti, iniciatíva, aktivita a predovšetkým záujem výrobcov nemali hrať žiadnu úlohu. Zdrojom rozvoja spoločnosti mal byť direktívny systém. Pri zrode doktríny centrálneho zriadenia stálo presvedčenie, že tento systém odstráni živelnosť v hospodárskom živote a prekoná nerovnomernosť vo vývoji hospodárskych odvetví a dokonca ľudských výkonov. Na základe tejto doktríny teda začali na vidieku vznikať špecifické výrobné organizácie – JRD.

Zdroje:
Okresný archív Humenné, fond ONV Humenné.
Lešková, M.: Východoslovenský kraj pred V. zjazdom JRD Košice 1961.
Falťan, M.: Cesta slovenského roľníctva k socializmu, Bratislava 1954.
Inovecký, J.: 20 rokov JRD na východnom Slovensku, Bratislava 1970.
Kozák, J.: Dramatické kapitoly z bojov o kolektivizáciu dediny, Praha 1963.
Petreš , K.: Rozvoj poľnohospodárstva vo Východoslovenskom kraji. In:Historica Carpatica 9. .Košice 1978, s .45 – 49.
Skrip, V.: Problémy združstevňovania na východnom Slovensku. In: Historica Carpatica 19. Košice 1988, s. 45-55.
Autor : Radoslav Turik 🕔09.12.2009 📕14.281

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře