Padli za Konfederáciu II.

Autor : Radoslav Turik 🕔24.12.2010 📕12.266

Na prvom mieste tohto zoznamu je meno generálmajora Wiliama Dorseyho Pendera. Tento generál patril medzi najmladších a zároveň najschopnejších generálov Konfederácie. Po skončení štúdii na West Pointe získaval prvé bojové skúsenosti v bojoch s Indiánmi. Na začiatku občianskej vojny nastúpil 3. severokarolínskemu pešiemu pluku. Po prvýkrát na seba upozornil v bitke pri Seven Pins v júni 1862. Bol povýšený na brigádneho generála a prevzal brigádu v Hillovej ľahkej divízii. Vyznamenal sa pri Cedar Mountain, Antietame, či Fredericksburgu. Zaujímavé je to, že v každej väčšej bitke ktorej sa zúčastnil utrpel nejaké zranenie. Po smrti generála Jacksona došlo k reorganizácii Armády Severnej Virginie. Pender bol povýšený na generálmajora a prevzal divíziu.

Jeho kariéra sa skončila v bitke pri Gettysbergu. Penderova divízia bojovala v blízkosti známeho Cemetery Hillu. Jeho divízia utrpela ťažké straty. A samotný Pender bol zranený črepinou počas delostreleckej paľby. Zraneného generála evakuovali do Stauntonu. V nohe mal roztrhnutú tepnu. Lekári sa pokúšali zachrániť mu život amputáciou nohy, ale niekoľko hodín po operácii generálmajor Pender zomrel. Pochovaný je v meste Tamboro v Severnej Karolíne.


Wiliam Dorsey Pender

Jednou z najvýznamnejších postáv armády Konfederácie bol nesporne generálmajor John Ewell Brown Stuart. Tento skvelý kavalerista vynikal najmä pri plnení prieskumných úloh, ale bol aj skúseným znalcom využitia kavalérie na bojisku občianskej vojny. Mimo bojiska sa rád predvádzal a hral dokonalého južanského gentlemana. Bol známy tým, že si potrpí na svoj vzhľad. Keď sa začala občianska vojna mal už za sebou skúsenosti z bojov s indiánskymi kmeňmi. Hneď od začiatku vojny si získaval poveť vynikajúceho kavaleristu. Spočiatku bojoval pod vedením generála Jacksona v údolí Shenandoah. Neskôr preberá úlohu „očí a uší“ armády generála Leeho. Preslávil sa bleskurýchlymi prieskumnými výpadmi svojej kavalérie. V roku 1862 bol povýšený do hodnosti generálmajora.

Generál Stuart mal však aj veľa kritikov. Bol to určite odvážny vojak, ale niekedy nedisciplinovaný podriadený. Rád si potrpel na odvážne kúsky, ale strácal zo zreteľu hlavné úlohy, ktorými bolo obvykle zbieranie informácii o nepriateľovi a zisťovanie pohybu unionistických armád. Ak sa tieto informácie včas nedostali ku generálovi Leemu, malo to obvykle zlé následky. Niektorí kritici vyčítajú, že práve nedostatok informácii z prieskumu viedol ku krvavej bitke pri Antietame. V tomto období sa už aj strácala prevaha južanskej kavalérie nad unionistickou. Federálna kavaléria pod vedením schopných veliteľov v tejto fáze už vedela dať južanským jazdeckým jednotkám pekne na frak. Podobné skúsenosti získal aj generál Stuart. V neskorších fázach vojny utrpel niekoľko citeľných porážok a nevedel sa vyrovnať zo vzrastajúcou prevahou a kvalitou federálnej kavalérie. Z tohto pohľadu aj jeho smrť vyzerá trochu nanaranžovane. Ako keby priam túžil stať sa legendou.


J.E.B. Stuart

Generál Stuart si však vyskúšal aj velenie pechote. Počas bitky pri Chancellorsville bol zranený generál Hill a Stuart prevzal jeho zbor. Počínal si pritom pomerne úspešne. Po návrate generála Hilla sa však vrátil ku kavalérii. Generál Stuart ťažko niesol smrť generála Jacksona, ktorý v tejto bitke padol. Obaja boli blízkymi priateľmi, aj keď len ťažko by sa našli dve odlišnejšie osobnosti. V bitke pri Gettysburgu bola jeho jazda odrezaná od zvyšku armády. Nedostatok informácii bol jednou z príčin porážky konfederačnej armády v tejto bitke.

Smrť si však našla aj generála Stuarta. V máji 1864 bránila jeho kavaléria okolie Richmondu. Asi 10 kilometrov severne od Richmondu bola opustená krčma, ktorá aj dala pomenovanie poslednej bitke generála Stuarta. V bitke pri Yellow tavern čelila Startova jazda omnoho silnejšej federálnej kavalérii pod vedením rovnako agresívneho jazdeckého veliteľa Philipa Sheridana. V tejto jazdeckej bitke bol Stauart smrteľne zranený strelou z revolvera. Guľka mu zasiahla žalúdok a vyletela chrbtom. Stuart zomieral v obrovských bolestiach. Previezli ho do Richmondu, kde ho ešte stihla navštíviť jeho rodina. Zomrel nasledujúci deň 12. mája 1864. Bol pochovaný v Richmonde.


Hrob generála Stuarta

Medzi divíznych veliteľov, ktorí zahynuli na bojiskách občianskej vojny patril aj generálmajor William Henry Talbot Walker. Tento profesionálny dôstojník tesne po začiatku secesie, opustil federálnu armádu a dal sa do služieb Konfederácie. Na začiatku vojny velil milícii štátu Georgia. V apríli 1864 prestúpil k armádnej pechote, ale dlho sa tu neohrial. Bol povýšený na brigádneho generála a velil pešej brigáde. V októbri rezignoval na funkciu. Nevie sa presne, či kvôli zdravotným dôvodom alebo nespokojnosti so svojím zaradením. Opustil armádu a vrátil sa k miličným jednotkám.


William Henry Talbot Walker

Vo februári 1863 sa vrátil do armády a bojoval na západnom bojisku. Zúčastnil sa kampane pri Vicksburgu. Po bitke pri Chickamauga bola Wolkerova divízia zaradená do zboru generála Hardeeho podriadeného Armáde Tennessee. Na tomto poste slúžil až do svojej smrti. Generálmajor Walker zahynul 22. júla 1864 počas bojov v Atlante. Bol zasiahnutý jediným výstrelom, ktorý ho zrazil z koňa a na mieste zabil. Je pochovaný v meste Augusta v Georgii. Na mieste, kde bol zabitý, dnes stojí pomník, ktorý pripomína túto udalosť. Jeho meno nesie aj základňa Fort Walker v Atlante.

Medzi talentovaných veliteľov v konfederačnej armáde, ktorí padli počas vedenia bojových operácii patril aj generálmajor Robert Emmett Rodes. Vojenskú kariéru začal ako veliteľ 5. alabamského pešieho pluku. Talent a spoľahlivosť prejavil už v prvej bitke pri Bull Rune. Bojoval v bitkách pri Antietame i Chancellorsville. Bol niekoľkokrát zranený, no vždy sa dokázal dať dokopy a vrátiť do služby. Generál Lee ho považoval za jedného z najlepších divíznych veliteľov. V bitke pri Gettysburgu nemal svoj najlepší deň Aj keď si neviedol vyslovene neúspešne, jeho útok z Oak Hill na jednotky I. zboru unionistickej armády nebol taký razantný, ako sa čakalo od veliteľa jeho povesti.


Robert Emmett Rodes

Osudnou bitkou pre tohto generála sa stalo bojové stretnutie pri Opequone, tiež známe ako tretia bitka pri Winchestri. Unionistické sily sa snažili v septembri 1864 raz a navždy vytlačiť z údolia Shenandoah. Generál Rodes chcel pri Winchestri zaútočiť na unionistické jednotky, keď bol zasiahnutý počas náhleho delostreleckého prepadu. Utrpel zásah do zadnej časti hlavy a bol na mieste mŕtvy. Generálmajor Rodes je pochovaný na presbyterianskom cintoríne v Lynchburgu vo Virginii.

Jednou z legiend konfederačnej armády je nesporne aj generálmajor Stephen Dodson Ramseur. Tento vynikajúci veliteľ začal svoju kariéru v armáde konfederácie v hodnosti podplukovníka a velil 3. severokarolínskemu pešiemu pluku. Po prvýkrát sa významne predviedol v Sedemdňovej bitke. Velil zúrivému útoku na unionistické pozície pri Malvern Hill. Aj keď sa útok neskončil úspešne, získal si rešpekt v celej armáde. Utrpel niekoľko vážnych zranení. Zotavil sa tesne po bitke pri Antietame a prevzal velenie brigády zloženej zo štyroch severokarolínskych plukov. Zároveň ho povýšili na brigádneho generála. Vo veku 25 rokov sa tak stal najmladším konfederačným generálom.


Stephen Dodson Ramseur

V bitke pri Chancellorsville viedol brigádu v slávnom Jacksnovom obchvate unionistických jednotiek. Generál Stonewall Jackson ešte pred smrťou navrhol Ramseura na povýšenie. V tejto bitke bol opäť zranený. Jeho agresívny štýl velenia mal však aj tienisté stránky. Brigáda pod jeho vedením mala omnoho vyššie straty ako ostatné jednotky.

Zranenie si odniesol aj ťažkých bojov obranných pri Spotsylvanii Court House. Napriek zraneniu odmietol opustiť svoj post. Bojoval pri všetkých ťažkých stretoch z tohto obdobia. Ramseur sa zúčastnil bojov vo Wilderness i Cold Harbore. Konfederačné jednotky zúfalo odolávali tlaku Grantových armád. Jeden z takýchto útokov sa Ramseur pokúšal zastaviť pri Cedar Creeku. Jeho vyhladovaní vojaci sa vrhli na rabovanie unionistického tábora a keď prišiel protiútok podarilo sa Ramseurovi zhromaždiť iba niekoľko stoviek mužov. Napriek tomu odrazil protiútok nepriateľa. Jeho jednotky však museli nakoniec ustúpiť v neustálom boji. Ramseur opäť utrpel zranenie a zastrelili pod ním tri kone. Nakoniec mu utrpel priestrel pľúc a ostal ležať na bojisku, kde ho našli unionistickí vojaci. Generál Ramseur zomrel na následky zranení hneď na druhý deň 20. októbra 1864. Deň pred smrťou sa dozvedel správu, že sa mu narodila dcéra. Generál Ramseur je pochovaný v St. Luke na miestnom episkopalnom cintoríne. Na jeho počesť pomenovali neskôr jeho menom mestečko v Randolph County v Severnej Karolíne.


Stephen Dodson Ramseur zranený uprostred svojích vojakov (Spotsylvania 12. máj 1864)

Medzi padlými generálmi Konfederácie nájdeme aj rodeného Íra. Generálmajor Patrick Ronayne Cleburne vstúpil do konfederačnej armády, pretože ako sám tvrdil cítil, veľkú náklonnosť k americkému Juhu, ktorý sa stal jeho druhým domovom. Vojenskú kariéru začal v 1. arkansaskom pešom pluku. Bojoval pri Shilohu a Perryville. V decembri 1862 bol povýšený na generálmajora. So svojimi mužmi sa vyznamenal v počas bojových operácii v Tennessee v roku 1863. Dobrý výkon podali v bitke pri Chickamauga a Chattanooga. Jeho schopnosti, ktoré preukázal na bojisku mu vyniesli prezývku „Stonewall na západe“.Koncom roka 1863 už bolo jasné, že Konfederácia prehráva aj z dôvodu nedostatku ľudských zdrojov.

Generál Cleburne patril medzi horlivých zástancov zapojenia otrokov do armády za sľub slobody. Tento návrh však nebol na Juhu akceptovaný. Generál Cleburne padol pri Frankline, neďaleko Nashville. Zahynul počas útoku na unionisticke pozície. Naposledy bol videný v čele svojich mužov , pri postupe proti nepriateľovi. Potom čo pod ním zabili koňa viedol útok pešo. Jeho telo sa našlo po bitke uprostred pôvodných unionistických pozícii. Podľa zachovaných záznamov zomrel na strelné poranenie brucha a hrude. Jeho telo našli okradnuté o všetky hodnotné veci. Generál Cleburne je pochovaný na cintoríne Maple Hill, v meste Helena v štáte Arkansas. Miesto kde zomrel sa dnes zmenilo na park s jeho menom. V Texase je po ňom pomenovane mestečko a v Alabame okres Cleburne County.


Generálmajor Patrick Ronayne Cleburne

Zoznam padlých divíznych veliteľov uzatvára brigádny generál John Pegram. Jeho vojenská kariéra v službách Konfederácie nezačala šťastne. V auguste 1861 počas bitky pri Rich Mountains bol spolu s celým plukom odrezaný od hlavných síl. Stal sa tak prvým bývalým federálnym dôstojníkom v službách Konfederácie, ktorý padol do zajatia. Bol uväznený v pevnosti Fort Monroe. V januári 1861 ho vymenili za zajatého dôstojníka Únie. Po prepustení bol povýšený do hodnosti plukovníka a stal sa hlavným inžinierom jednotiek generála Beauregarda. V novembri 1862 už velil jazdeckej brigáde. Bojoval aj pod velením Nathána Bedforda Forresta pri Chickamauga.


John Pegram

Generál Pegram zahynul počas bitky pri Hatcher's Run. Dňa 6. februára 1865 bola divízia Johna Pegrama jednou z jednotiek, ktoré napadli pozície unionistického V. zbor neďaleko Dabney's Mill. Počas tohto útoku bol generál Pegram zabitý. Bližšie údaje nie sú známe. Tento generál je pochovaný na cintoríne Hollywood v Richmonde.

(pokračovanie nabudúce ...)

Zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/William_Dorsey_Pender
Regimental Losses in the American Civil War, 1861-1865" by William F. Fox, Lt. Col. USV
Křížek , L.: Americká občanská válka. Praha: Nakladatelstvi X-Egem, 1994.
http://en.wikipedia.org/wiki/J.E.B._Stuart
http://www.civilwarhome.com/stuartbi.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Patrick_Cleburne
http://www.civilwarhome.com/clebunbi.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/John_Pegram_%28general%29
http://en.wikipedia.org/wiki/William_H.T._Walker
http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_E._Rodes
http://www.us-civilwar.com/ramseur.htm
Autor : Radoslav Turik 🕔24.12.2010 📕12.266

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře