Šľachta na našom území v 9. - 13. storočí

Autor : Radoslav Turik 🕔17.05.2007 📕17.692

Ak sa chceme zaoberať problémom šľachty na našom území, musíme si najprv vyjasniť zmysel termínu šľachta. Môže byť chápaný v dvojakom zmysle:

1. Tento termín označuje poprednú vrstvu spoločnosti, ktorej pomenovanie je odvodené od slova šľachetný, nezištný, ochotný pomáhať.

2. V užšom zmysle slova je šľachta presne definovanou spoločenskou skupinou s mnohými jej prislúchajúcimi atribútmi.

Šľachta je jav sociálny, jestvujúci v ľudskej spoločnosti v základnej podobe už v predfeudálnej spoločnosti. Tvorili ju ľudia, ktorí po celé stáročia vo veľkej miere riadili stav veci verejných, ale tiež veci politických, hospodárskych a kultúrnych. Teda tvorili sociálnu skupinu, ktorú dnes nazývame elita.

Doklady o štruktúre spoločnosti v 9. storočí nemáme a preto môžeme iba predpokladať ako bola spoločnosť štrukturovaná. V prvej tretine 9. storočia za vlády kniežaťa Pribinu predpokladáme existenciu starých rodových štruktúr. Na ich čele stáli volení alebo delegovaní jednotlivci. Dôležitý bol ich vzťah k vladárovi. Ak bol kladný, udržali si svoje postavenie. Za čias Pribinu teda šľachtu tvorili príslušníci jeho kniežacieho dvora, regionálni predstavitelia a Pribinová družina.

Po vyhnaní pribinu z Nitry a vytvoreniu Veľkej Moravy zostala základná štruktúra nezmenená. S Pribinom odišli jeho najbližší spolupracovníci a časť družiny(asi 500 ľudí). Stavy šľachty doplnili šľachtici z Moravy, ktorí spravovali centrálne hradisko v Nitre. Existovala dvojstupňová regionálna správa. V menšom regionálnom rámci starešinovia a vo väčšom regionálnom rámci vladykovia alebo tzv. vladári(lat. comites).

Po príchode starých Maďarov sa vedúca vrstva skladala z vladykov pôsobiacich na dvore, vladykov pôsobiacich v sídle údelného vojvodu(Nitra) regionálnych správcov, starešinov a družiny.Vedúca vrstva starých Maďarov pozostávala z pánov (úr) a bojovníkov (iobagionov). Nepredpokladá sa výrazne zapojenie domácej šľachty medzi vedúce vrstvy tvoriacej sa uhorskej spoločnosti. Zaujímavym faktom, však zostáva, že u dvoch druhov hodnostárov sa vyskytujú pomenovania slovanského pôvodu a to vojvoda a župan. Tá časť veľkomoravskej šľachty, ktorá si udržala svoje postavenie sa čoskoro jazykovo asimilovala.

V druhej polovici 10. storočia smeroval vývoj k posilneniu centrálnej moci kniežaťa z rodu Arpádovcov. Pri tomto procese jasne vystupuje služobnostný charakter vedúcej vrstvy. Došlo k vyvlastneniu dvoch tretín územia. Tretina pripadla štátu, tretina Arpádovcom a zvyšok vlastnila šľachta. Odporcovia z radov šľachty boli v mocenskom boji vyradení z vedúcej vrstvy a nahradení loajálnymi náhradnikmi. Zo starej vedúcej vrstvy sa dostali do novej len tí, ktorí podporovali panovníka.

Od začiatku 11. storočia, keď vzniklo kráľovstvo tvorili šľachtu príslušnici starých maďarských rodov, členovia ozbrojených družín, príslušníci strednej vrstvy povýšený za zásluhy a cudzích rytierov v službách panovníka. V priebehu 11. - 12- storočia sa stretávame s dvojakýmií iobagionmi:

1. Hradní iobagioni – do tejto skupiny sa dostali v priebehu 11. - 12 storočia.

2. Kráľovskí servienti – ich predkovia boli súčasťou tejto vrstvy už za kráľa Štefana I.

Iobagioni boli spolu rytiermi (milites) nižšími vojenskými veliteľmi a správnymi úradnikmi. Hoci v tom čase už išlo o dedičné zatriedenie, nemožno, ešte hovoriť o uzavretej spoločenskej triede. Užívanie prepožičaného majetku sa jasne viaže na preukázané služby.Uzavretou a jasne definovanou sa stala vedúca vrstva v priebehu 13. storočia. Odvtedy možno hovoriť o šľachte v tom zmysle, v akom sa chápala po celé stáročia. Nižšia vrstva sa stále nazývala servienti. Vyššia zložka sa označovala najmä termínom nobiles, hoci sa pre ňu používal aj termín barones.

Po tatarskom vpáde sa stretávame v prameňoch s označením nobilis serviens ( vyššia šľachta) a nobilis iobagio (nižšia šľachta) Už Zlatá bula Ondreja II. Z roku 1222 právne zrovnoprávnila nižšiu šľachtu. Nižšia šľachta sa pravidelne dopĺňala prijímaním, či povyšovaním príslušníkov nižších vrstiev prevažne za vojenské zásluhy. V 13. storočí sa teda dovŕšil proces vývoja šľachty ako spoločenskej vrstvy zo všetkými k nej patriacími atribútmi. V súvislosti s touto problematikou sa môžeme zamyslieť nad otázkou, či existovala v tomto období slovenská šľachta.

Do 10. storočia sa dá predpokladať veľkomoravská šľachta, tam kde bezprostredne nezasahovala maďarská nadvláda. Potvrdzje to príklad archeologických vykopávok v Ducovom, v ktorom dokázateľne stál slovanský zemepánsky dvorec aj s kostolom až do tretej štvrtiny 10. storočia. Predpokladá sa slovanský pôvod uhorského rodu Hont-Poznaň a niektorých ďalších. Aj keby to bola pravda, tak celkom určite už v 13. storočí sa slovanské rody asimilovali s Maďarmi ak sa chceli udržať vo vládnucej vrstve. Slovenský pôvod sa predpokladá napr. u rodov Diviackovcov a Ludanickovcov.

Do nižšej šľachty sa počas trvania Uhorského kráľovstva dostalo nemálo ľudí slovenského pôvodu. Obvykle sa rychlo prispôsobila väčšinovému maďarskému živlu. Slováci boli súčasťou štátu, kde vládnucú vrstvu tvorili Maďari. Slováci sa síce mohli prepracovať medzi spoločenskú elitu, ale ak sa tam chceli udržať, obvykle podliehali rýchlej maďarizácii. V priebehu 18 storočia dosiahla maďarizácia šľachty vrchol. Aj preto mohli príslušníci inteligencie v národnom obrodení o šľachte povedať „že je suchou ratolesťou národa“.

Zdroje:
Marsina, R.: Štruktúra šľachty na Slovensku, Bratislava 1994
Najstaršie rody na Slovensku – zborník Slovenskej genealogickej spoločnosti, 1994
Dvořaková, D.: Najstaršie rody na Slovensku. In Historický časopis, r. 41, 1993, č. 5-6, s. 759.
Kohútová, M.: Privilegovaní po boku kráľa. In: Historická revue, r. IX, 1999, č.8, s. 6-7
Autor : Radoslav Turik 🕔17.05.2007 📕17.692

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře