Padli za Konfederáciu VII.

Autor : Radoslav Turik 🕔02.04.2011 📕6.831

V máji 1864 po krvavej, ale bezvýslednej bitke o Wilderness, nemienil hlavný unionistický veliteľ generál Grant, nechať konfederačnú armádu oddychovať ani chvíľku. Okamžite sa snažil Leeho prinútiť k ďalšej bitke. Obe armády sa do seba pustili pri dôležitej križovatke ciest , na mieste zvanom Spotsylvania Court House. Celých 13 dní od (8. do 21. mája 1864 sa Grant pokúšal preraziť línie konfederačných jednotiek, no neúspešne). Jediným výsledkom tohto stretu bolo obrovské množstvo strát, ktoré presiahol počet 32 tisíc mužov. V tejto krvavej bitke zahynuli aj dvaja brigádni generáli konfederačnej armády.

Prvým z nich bol brigádny generál Abner Perrin. Pochádzal z Južnej Karolíny. Prvé vojenské skúsenosti získal v Americko-Mexickej vojne, kde slúžil v hodnosti poručíka. Po skončení vojny odišiel z armády a živil sa ako právnik. Keď sa začala občianska vojna, tak vstúpil do konfederačnej armády v hodnosti kapitána. Slúžil v 14. juhokarolínskom pešom pluku. Jeho pluk bol zaradený k brigáde brigádneho generála Maxcyho Gregga v „Ľahkej divízii“ generálmajora Hilla. So svojím plukom absolvoval Sedemdňovú bitku, druhú bitku pri Bull Rune, Antietame a Fredericksburgu. Pri Chancellorsville bol zranený brigádny generál Samuel McGovan a Perrin po ňom prevzal velenie brigády. Pri Gettysburgu sa jeho brigáda zúčastnila útoku na Seminár Ridge. Po tejto bitke bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.


Abner Monroe Perrin

Po návrate generála McGowana prevzal alabamskú brigádu v divízii Richarda Andersona. Perrin sa vyznamenal v bitke o Wilderness. Pred osudovou bitkou pri Spotsylvanii prehlásil, že sa vráti, ako živý generálmajor alebo mŕtvy brigádny generál. Po vytvorení kritickej situácie v postavení divízie generála Edwarda Johnstona, bola Perrinova brigáda spolu s ďalšími jednotkami III. zboru, pripravená hasiť vzniknutú krízu. Perrin viedol brigádu do protiútoku v ťažkej paľbe. Na koni a s mečom v ruke viedol svoju brigádu proti unionistickým pozíciám pri Mule Shoe. Uprostred útoku sa zrútil z koňa zasiahnutý siedmymi guľkami. Brigádny generál Perrin bol na mieste mŕtvy. Je pochovaný na Konfederačnom cintoríne vo Fredericksburgu.

Hrob brigádneho generála perrina

Bitka pri Spotsylvanii Court House bola osudnou aj pre brigádneho generála Juniusa Daniela. Tento generál pochádzal zo Severnej Karolíny. Bol členom vplyvnej plantážnickej rodiny. Vďaka tomu nemal problém s nástupom do West Pointu. Akadémiu ukončil v roku 1851. V roku 1857 opustil armádu a začal sa venovať plantážnictvu. Po vypuknutí secesie sa vrátil do rodného štátu a nastúpil do armády v hodnosti veliteľa pluku. Vzhľadom na jeho schopnosti ho poverili organizovaním jednotiek. V Goldsboro sformoval zo štyroch peších plukov brigádu. Neskôr bol poverený sformovaním ďalších dvoch brigád. V jeseni 1862 bol povýšený na brigádneho generála, ale veľmi dlho sa nedostal k veleniu na bojovom poli.


Po bitke pri Chancellorsville bol pridelený ako veliteľ pešej brigády do divízie generála Rhodesa. V bitke pri Gettysburgu bola jeho brigáde zverená čestná úloha niesť vlajku celého II. zboru. V tejto kampani utrpela brigáda generála Daniela najväčšie straty zo všetkých brigád. Bojové výkony tejto brigády boli vysoko hodnotené. Počas bitky pri Spotsylvanii viedol brigádny generál Daniel odvážny útok na postavenie unionistickej armády na mieste zvanom Mule Shoe. Počas útoku utrpel strelné poranenie brucha. Zomrel na druhý deň v poľnej nemocnici. Jeho telo bolo prevezené do Halifaxu, kde bol pochovaný na starom koloniálnom cintoríne. Súčasníkmi bol pokladaný za jedného z najlepších generálov zo Severnej Karolíny.


Junius Daniel

Dňa 11. mája 1864 sa odohrala bitka pri Yellow Tavern, v ktorej sa stretli dve jazdecké zoskupenia. Generál Sheridan nespokojný s úlohou svojho jazdectva v kampani pri Wilderness a Spotsylvanii si vynútil voľnosť k uskutočneniu samostatnej akcie. Chcel svojou jazdou narušiť komunikácie za konfederačnou armádou, ale tiež poraziť konfederačné jazdectvo vedené J.E.B. Stuartom. V následnej jazdeckej bitke zahynul brigádny generál James Byron Gordon. Generál Gordon pochádzal zo Severnej Karolíny. Po štúdiách sa vrátil domov a stal sa úspešným podnikateľom a prominentným členom miestnej komunity. Na začiatku občianskej vojny sa prihlásil do domobrany domovského štátu. Netrvalo dlho a v hodnosti kapitána prešiel do konfederačnej armády. Gordon slúžil v kavalérii pod vedením J.E.B Stuarta. Začiatkom roka 1863 bol povýšený na plukovníka. Počas ústupu od Virginie porazil unionistické jednotky pri Hagerstowne, čim prispel k zdarnému ústupu konfederačných síl do Virginie. V septembri 1863 sa stal brigádnym generálom a prevzal velenie severokarolínskej brigády kavalerie. Jeho brigáda si úspešne viedla v bitke pri Culpeper Court House, ale generál Gordon bol vážne zranený.


James Byron Gordon

V máji 1864 sa vrátil k armáde. Väčšina jazdy bola sústredená pod vedením generála Stuarta. Južanská jazda mala zastaviť postup Sheridanovej kavalérie na Richmond. Bol to zúfalý pokus, pretože unionistická jazda mala veľkú presilu a skvelú výzbroj. V bitke pri Yellow Tavern bola južanská kavaléria rozdrvená a Stuart padol. General Gordon prevzal zvyšky rozbitej jazdy a zodpovednosť za obranu Richmondu. Jeho jednotky sa snažili získať čas, kým prídu posily. Pri obrane Meadow Bridge bol smrteľne zranený. Sheridanova jazda sa stiahla, ale generál Gordon sa z toho už tešiť nestihol. Do týždňa zomrel na následky svojho zranenia. Brigádny generál Gordon bol pochovaný zo všetkými poctami na cintoríne pri kostole Sv. Pavla v meste Wilkesboro, v Severnej Karolíne.


Začiatkom júna zúrila pri Cold Harbore ďalšia z Grantových ofenzív, ktorá predstavovala jeden z posledných stretov Overlandskej kampane. Unionistické sily utrpeli porážku s ťažkými stratami. Straty sa však nevyhli ani konfederačnej armáde. Medzi padlými v tejto bitke zostal aj brigádny generál George Pierce Doles. Pochádzal z Georgie. Živil sa ako úspešný obchodník a pôsobil tiež v miestnej domobrane v hodnosti kapitána. Na začiatku občianskej vojny vstupuje do konfederačnej armády. Slúžil v hodnosti kapitána v 4. pešom georgijskom pluku. V máji 1862 bol povýšený do hodnosti plukovníka. V bitke pri Malvern Hill utrpel zranenie. Po návrate k armáde absolvoval kampaň v Marylande. Po zranení brigádneho generála Ripleyho v bitke pri Antietame prevzal velenie brigády. V novembri 1862 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a stal sa riadnym veliteľom brigády. So svojou brigádou absolvoval bitky pri Fredericksburgu a Chancellorsvile. V januári 1863 prebehla reorganizácia armády. Pluky boli do brigád zaradené podľa príslušnosti k štátu. Doles velil brigáde zloženej z plukov z Georgie.


George Pierce Doles

Spolu so svojou brigádou sa zúčastnil bitky pri Gettysburgu. Brigáda si viedla úspešne, avšak utrpela ťažké straty. V roku 1864 absolvoval celú Overlandskú kampaň. V bitkách vo Wilderness a Spotsylvanii jeho brigáda absolvovala zúrivé obranné boje, ktoré priniesli obrovské straty. V jednom z bojov bola časť jeho brigády zaskočená unionistickým útokom. Doles ušiel zajatiu len tak, že hral mŕtveho a v noci sa mu podarilo prebiť naspäť ku konfederačným silám. Bojové šťastie ho opustilo počas bitky pri Cold Harbore. Pri kontrole pozícii svojej oslabenej brigády neďaleko Bethesda Church, ho do hrude zasiahol unionistický ostreľovač. Brigádny generál Doles bol na mieste mŕtvy. Pochovaný je na cintoríne Memory Hill v Milledgeville v Georgii.


Hrobka brigádneho generála Dolesa

V júni 1864 sa odohrala aj bitka pri Piedmonte, ktorá bola súčasťou kampane Lynchburg. V tejto bitke padol brigádny generál William Edmondson Jones. Narodil sa vo Virginii. Študoval na West Pointe a po skončení štúdia slúžil ako poručík jazdectva na západe, kde sa zúčastnil mnohých bojov s Indiánmi. V roku 1857 opustil armádu a venoval sa svojej plantáži. Už pred vojnou si vyslúžil prezývku „Grumble Jones“ (reptajúci Jones), pod ktorou bol neskôr známy v celej konfederačnej armáde.
Po začiatku secesie, nastúpil k 1. virginskemu jazdeckému pluku, v hodnosti kapitána. Slúžil pod vedením J.E.B. Stuarta počas prvej bitky pri Bull Rune. V druhej bitke pri Bull Rune bol zranený. Neskôr sa zúčastnil Stuartovho nájazdu za pozície unionistických jednotiek pred Sedemdňovou bitkou. V septembri 1862 bol povýšený na brigádneho generála a stal sa veliteľom jazdeckej brigády v Stuartovej divízii. Počas bitky pri Gettysburgu hlasno kritizoval generála Stuarta a obaja sa dostali do ťažkého konfliktu. Tento konflikt vygradoval, až tým, že Stuart poslal Jonesa pred poľný súd. Napriek vyneseniu viny, nebol Jones odsúdený. Zasiahol samotný generál Lee a poslal Jonesa do západnej Virginie čo najďalej od Stuarta. V máji 1864 prevzal velenie jednotiek, ktoré bránili údolie Shenadoah pred vpádom unionistických jednotiek generála Huntera. Dňa 5. júna 1864 bol brigádny generál Jones zasiahnutý guľkou do hlavy, neďaleko Piedmontu. Bol na mieste mŕtvy. Jones je pochovaný na Cintorine Old Glade Spring Presbyterian Church, v meste Glade Spring, Virginia.


William Edmondson Jones

V júli 1864 sa konfederačné jednotky zúfalo snažili zastaviť postup unionistov na Atlantu. V týchto ťažkých bojoch zahynul aj brigádny generál Clement Hoffman Stevens. Pochádzal z Connecticutu, ale v detstve sa presťahovali na Floridu. Celý život žil na Juhu, takže sa považoval za Južana. Po začiatku secesie vstúpil do konfederačnej armády a slúžil, ako pobočník brigádneho generála Beeho pri Bull Rune. V tejto bitke bol Bee zabitý a Stevens ťažko zranený. Po vyliečení sa stal veliteľom 24. juhokarolínskeho pešieho pluku. V decembri 1862 bol prevelený na západné bojisko. Bojoval pri Vicksburgu, zodpovedal za obranu Jacksomu, zúčastnil sa bitiek pri Chattanooge i Chickamauge. Obzvlášť pri Chickamauge si získal popularitu. Aktívne viedol svoju brigádu v boji a uznanie si získal za osobnú statočnosť. V bitke pod ním zabili dva kone a nakoniec bol ťažko zranený. V januári 1864 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála a prevzal velenie pešej brigády. Padol v jednej z menších bitiek pri Pech Treee Creek, ktoré boli súčasťou kampane pri Atlante. Na bojisku bol ťažko zranený a zomrel o päť dní neskôr. Je pochovaný na cintoríne Saint Paul's Episcopal Church v Pendletone, v Južnej Karolíne.


Clement Hoffman Stevens


Brigádny generál Samuel Benton patril medzi dôstojníkov, ktorí pre vec ktorej verili obetoval aj to najcennejšie čo mal, teda vlastný život. Bol rodákom z Mississippi a v konfederačnej armáde slúžil od začiatku občianskej vojny . V roku 1862 už velil pešiemu pluku. Po bitke pri Shilohu dočasne velil dvom plukom. Väčšinu kariéry strávil na bojisku v Mississippi a Tennessee. Vyznamenal sa najmä v bitke pri Resace, ktorá bola súčasťou Atlantskej kampane. Jeho pluky odolávali dva dni v polkruhovom postavení útokom unionistických jednotiek a zúrivej delostreleckej paľbe. Počas tejto kampane prevzal velenie brigády a bol vymenovaný za brigádneho generála. Stalo sa tak iba dva dni pred jeho smrťou. Brigádny generál Samuel Benton bol smrteľne zranený neďaleko Ezra Church Jeho pozostatky boli prevezené do mesta Holly Springs v Mississippi, kde je pochovaný na cintoríne Hillcrest.


Samuel Benton

Brigádny generál John Randolph Chambliss pochádzal z Virginie. Bol profesionálnym vojakom. Študoval vo West Pointe a promoval v roku 1853. V tom ročníku spolu s ním študovalo ďalších 15 budúcich generálov z obdobia občianskej vojny. Po štúdiu pôsobil ako inštruktor vo vojenskej škole kavalérie v Carlisle. Ešte pred vypuknutím občianskej vojny odišiel z armády a venoval sa plantážnictvu. Zároveň slúžil vo virginskej domobrane v hodnosti plukovníka.


John Randolph Chambliss

Začiatkom občianskej vojny nastúpil do konfederačnej armády. Chambliss velil 13. virginskemu jazdeckému pluku. Do konca roku 1862 slúžil pod velením generála Dilla v oblasti južne od rieky James. Zúčastnil sa kampane v Marylande a obzvlášť sa vyznamenal pri zastavení prieniku jazdeckého zboru unionistickej armády cez rieku Rapphannock v apríli 1863. za túto akciu zožal uznanie od nadriadených generálov J.E.B. Stuarta a generála Roberta Edwarda Leeho. V bitke pri Brandon Station bol zranený generál „Rooney“ Lee. Chambliss po ňom prevzal jazdeckú brigádu. Jeho brigáda bola súčasťou Stuartovho nájazdu do Pennsylvánie a preto sa nestihli včas vrátiť na bojové pole pri Gettysburgu. Zúčastnil sa ešte ťažkého jazdeckého stretu v tretí deň bitky pri Gettysburgu. Po povýšení na brigádneho generála pokračoval Chambliss v rôznych jazdeckých potýčkach pri obrane územia Virginie pred narastajúcim tlakom unionistických jednotiek. V auguste 1864 ho vojnové šťastie opustilo. Brigádny generál Chambliss bol zabitý v čele svojich mužov počas jednej z jazdeckých potýčok, ktoré boli súčasťou druhej bitky pri Deep Bottom. Padol neďaleko Charles City Road na severnej strane rieky James. Pochovaný je v rodinnej hrobke v meste Emporia vo Virginii.


Hrob generála Chamblissa

Pádu konfederácie sa nedožil aj jeden z najmladších generálov John Calhoun Sanders Caldwell. Pochádzal z Alabamy a v čase vypuknutia konfliktu mal len 21 rokov. Do armády vstúpil v hodnosti kapitána. Hoci slúžil od začiatku vojny a zúčastňuje sa úvodných kampaní, do poriadneho bojového stretu sa dostal až v bitke pri Seven Pines. Počas tejto kampane utrpel vážne zranenie a na chvíľu bol vyradený z akcie. Do armády sa vrátil pred druhou bitkou pri Bull Rune. Prevzal velenie pluku a v tejto funkcii absolvoval aj bitku pri Antietame. Až po tejto bitke bol formálne vymenovaný za plukovníka.


John Calhoun Sanders Caldwell

Vyznamenal sa so svojím plukom pri Fredericksburgu, Chancellorsville a Gettysburgu. V tejto bitke utrpel strelné poranenie nohy. V období zotavovania predsedal divíznemu súdu. Na jar 1864 tesne pred bitkou pri Spotsylvanii sa vrátil k pluku. Dočasne prevzal velenie brigády po generálovi Perrinovi, ktorý padol pri útoku na Mule Shoe. Jeho veliteľské schopnosti sa naplno prejavili a vynieslo mu to hodnosť brigádneho generála. Opäť sa vyznamenal počas kampane pri Petersburgu. Významnú úlohu zohral najmä počas bitky o Kráter. V jednom z ďalších stretov tejto kampane ho šťastie opustilo. Počas bitky pri Globe Tavern utrpel strelné poranenie stehna. Guľka mu roztrhala stehennú tepnu. Zomrel o niekoľko minút. Ešte pred smrťou požiadal svojho pobočníka, aby sa postaral o jeho telo. Pôvodne bol pochovaný v Richmonde, ale jeho rodina previezla jeho pozostatky na cintorín Greenwood v meste Montgomery v Alabame.


Hrob generála Sandersa

V občianskej vojne padol aj jeden z najznámejších južanských generálov kavalérie John Hunt Morgan. Stal sa známym najmä svojím najsevernejším nájazdom počas občianskej vojny. Generál Morgan pochádzal z Alabamy. Dlho sa chcel dostať do armády, ale nedarilo sa mu to. Po vypuknutí Americko-mexickej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník. Po skončení vojny sa venoval plantážnictvu. V roku 1853 sa jeho manželke narodil mŕtvy syn. Táto tragédia viedla k odcudzeniu oboch manželov. Morgan začal viesť bohémsky život hazardného hráča a sukničkára. Napriek tomu sa vždy zaujímal o vojenskú službu a slúžil v domobrane štátu Kentucky.

Podobne ako väčšina obyvateľov Kentucky, nebol spočiatku Morgan prívržencom secesie. V júli 1861 však odchádza do Tennessee, aby sa prihlásil do konfederačnej armády. Morgan bol veľmi aktívny a čoskoro sformoval druhý jazdecký pluk z Kentucky a stal sa jeho plukovníkom. Bojoval v bitke pri Shilohu, kde sa predviedol v dobrom svetle a pre separatistov z Kentucky sa čoskoro stal vzorom. Svojimi nájazdmi sa stal nočnou morou pre unionistov. Pri prvon nájazde do Kentucky z asi 900 mužmi narobil unionistom obrovské problémy. Ničil ich logistiku, raboval a zajal asi 1200 mužov rozptýlených v menších oporných bodoch v Kentucky. Jeho nájazd spôsobil paniku v Kentucky a množstvo zúfalých prosieb o pomoc adresovaných Bielemu domu. Niektorí odborníci hovoria o tom, že Morganove nájazdy bol oveľa lepšie zorganizované a vedené, ako nájazdy J.E.B. Stuarta.


John Hunt Morgan

Za ďalšie úspešné akcie bol v decembri 1862 povýšený do hodnosti brigádneho generála. V lete 1863 vyrazil s niekoľkými stovkami jazdcov na nájazd známy, ako „Morgan raid“. Prešiel cez rieku Ohio a vpadol cez južnú Indianu do Ohia. Jeho nájazd vydesil obyvateľstvo troch štátov a viazal veľké federálne sily. Jeho vystrájanie zastavili federálne jednotky 19. júla 1863 , ktoré napadli jeho brigádu pri prechode rieky Ohio, pri Buffington Island. Zachránilo sa sotva 200 mužov, ktorých federálne jednotky štvali ešte niekoľko dní, kým brigádu celkom nerozbili. Morgan skončil v zajatí, no za dobrodružných okolností sa mu podarilo ujsť. Hoci jeho nájazd mu získal slávu na oboch stranách, v konečnom dôsledku viedol k rozbitiu a zničeniu jeho brigády, ktorá na západnom bojisku citeľne chýbala.


Trasa slávneho nájazdu „Morgan raid“.

Po jeho návrate zo zajatia opäť velil jazdeckej brigáde, no kvalita vojakov v jeho jednotke sa nedala porovnať s tými, ktorých stratil pri nájazde. Velenie mu znepríjemňovali aj spory s generálom Braggom, ktorý mu vyčítal jeho nájazd na vlastnú päsť. Dokonca sa naňho chystalo obvinenie za trestné činy, ktoré spáchali nedisciplinovaní vojaci pod jeho velením. V tomto období tiež chystal nový nájazd na Knoxville. Nikdy ho už neuskutočnil, pretože ho 4. septembra 1864 prekvapil nájazd unionistickej kavalérie pri Greeneville. Jeho jednotka sa rozpadla a Morgan bol zabitý pri úteku z miesta porážky. Generál Morgan je pochovaný na cintoríne Lexington v rovnomennom meste, v štáte Kentucky.

Zdroj:
Regimental Losses in the American Civil War, 1861-1865" by William F. Fox, Lt. Col. USV
Křížek , L.: Americká občanská válka. Praha: Nakladatelstvi X-Egem, 1994
http://en.wikipedia.org/wiki/George_P._Doles
http://www.civilwarreference.com/people/index.php?peopleID=457
http://www.civilwarreference.com/people/index.php?peopleID=459
http://en.wikipedia.org/wiki/John_R._Chambliss
http://en.wikipedia.org/wiki/John_Hunt_Morgan
http://en.wikipedia.org/wiki/Junius_Daniel
http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=8465686
Autor : Radoslav Turik 🕔02.04.2011 📕6.831

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře