Main Menu
User Menu

Bosna a Hercegovina

Bosnia and Herzegovina

Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина

     
Název:
Name:
Bosna a Hercegovina
Originální název:
Original Name:
Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина
Hlavní město:
Capital:
Sarajevo
Státní zřízení:
Government System:
federálni parlamentní republika
Nejvyšší představitelé:
Heads of State:
Prezidium Bosny a Hercegoviny - přehled předsedů / Presidency of Bosnia and Herzegovina - list of Chairmans
Správní členění:
Administrative Structure:
Federace Bosny a Hercegoviny; Republika srbská; Brčko
Úřední jazyky:
Official Languages:
bosenština
chorvatština
srbština
Měna:
Currency:
konvertibilní marka (BAM)
Ozbrojené složky:
Armed Forces:
Ozbrojené sily Bosny a Hercegoviny
Mezinárodní organizace:
International organizations:
BIS, CD, CE, CEI, EAPC, EBRD, FAO, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICC (NGOs), ICCt, ICRM, IDA, IFAD, IFC, IFRCS, ILO, IMF, IMO, IMSO, Interpol, IOC, IOM, IPU, ISO, ITSO, ITU, ITUC (NGOs), MIGA, MINUSMA, MONUSCO, NAM (observer), OAS (observer), OIC (observer), OIF (observer), OPCW, OSCE, PFP, SELEC, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UNWTO, UPU, WCO, WHO, WIPO, WMO, WTO (observer)
Rozloha:
Area:
51197 km2
Reliéf:
Elevation Extremes:
 
Nejvyšší bod:
Highest Point:
2386 m (Maglic)
Nejnižší bod:
Lowest Point:
0 m (Jaderské moře)
Klima:
Climate:
středomorské
Geografická poloha:
Location:
Balkánsky poloostrov
Sousední státy:
Neighbouring Countries:
Chorvatsko, Černá Hora, Srbsko
Vznik:
Independence:
01.03.1992 (vyhlášení nezávislosti)
Počet obyvatel:
Population:
1991: 4 377 000; 2013: 3 791 622
Národnostní složení:
Ethnic Groups:
sčítaní 2013:
Bosňáci (50.11%)
Srbové (30.78%)
Chorvati (15.43%)
iné (2.73%)
Náboženství:
Religions:
islam (51%)
křeťanství (46%)
- srbské pravoslávní (31%)
- římskokatolické (15%)
iné / bez vyznání (3%)
ISO:
ISO:
BIH, BA
Internetová doména:
Internet Country Code:
.ba
Časové pásmo:
Time Zone:
UTC+1
Vlajka:
Banner:
Znak:
Coat of Arms:
Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
www.cia.gov
en.wikipedia.org

URL CZ: https://www.valka.cz/Bosna-a-Hercegovina-t84073#308399Verze : 2
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Bosnia-and-Herzegovina-t84073#308399Version : 0
Osídlenie územia dnešnej Bosny a Hercegoviny siaha do obdobia neolitu. Pôvodné obyvateľstvo bolo koncom doby bronzovej nahradené indoeurópskymi kmeňmi, nazývanými Ilýri. Od roku 229 p.n.l. sa začala rímska kolonizácia územia spojená s vojenskými akciami proti Ilýrskym kmeňom, ktorá bola ukončená až okolo roku 9 n.l. Počas tohto obdobia, ale najmä po úplnom ovládnutí územia sa na území postupne usadzovali kolonisti presídlení zo všetkých častí ríše a tiež aj prepustení legionári, pričom dochadzalo k romanizácii aj pôvodného obyvateľstva.
Po rozdelení Rímskej ríše pripadlo územie Západorímskej ríši, ale už v roku 455 bolo obsadené Ostrogótmi, ktorých vystriedali postupne Alani a Huni. V 6. storočí bola Bosna a Hercegovina1) cisárom Justiniánom včlená do Byzantskej ríše a na územie postupne začali prenikať slovanskí obyvatelia (v niekoľkých vlnách).

Koncom 10. storočia skončil vplyv Byzantsklej ríše na územie a postupne bol nahradený chorvátskym vplyvom. Bosna sa postupne stala súčasťou Chorvátskeho kráľovstva (okrem východnej časti územia, ktorá bola pod kontrolou srbského štátu Raška), ktoré kontrolovalo územie Bosny až do roku 1074. Následne sa územie Bosny dostávalo pod vplyv Diokleciánskeho kniežatstva (neskôr kráľovstva), ktoré v roku 1082 územie vojensky obsadilo. Po smrti kráľa Bodina v roku 1101 došlo v Bosne k povstaniu, ktoré viedlo k úplnému zrušeniu byzantského vplyvu v Bosne.
Pokusy miestnych vládcov spojiť Bosnu so Srbskom stroskotali a v roku 1102 sa veľká časť Bosny dostáva opäť pod kontrolu Chorvátskeho kráľovstva a tým aj Uhorska, s ktorým bolo Chorvátske kráľovstvo spojené personálnou úniou. Okolo roku 1166 sa územie stalo dočasne opäť súčasťou Byzantskej ríše, ale už v roku 1183 Byzantská ríša Bosnu definitíven stratila. Na území Bosny bola v rámci Uhorska vytvorená Bosenská bánovina, v ktorej v mene Uhorského kráľa vládol ním vymenovaný bán z radov miestnej šľachty. Za vlády bána Tvrtka I., k 26.10.1377 došlo k osamostatneniu Bosnianskej bánoviny od Uhorska a k vytvoreniu Bosnianskeho kráľovstva. Nové kráľovstvo si čoskoro podmanilo aj časti susedných území - do roku 1390 sa Bosnianske kráľovstvo rozšírilo o časť územia Dalmátskeho a Chorvátskeho kráľovstva. Rozmach Bosnianskeho kráľovstva sa zastavil po nečakanej smrti Tvrtka I. 10.03.1391. V nasledujúcom období sa kráľovstvo dostalo pod tlak nového hráča na geopolitickej scéne balkánu - Osmanskému emirátu.
V roku 1463, za vlády kráľa Štefana Tomaševiča (Stjepan Tomašević) došlo k porážke bosenského vojska osmanskou armádou u mesta Bobovac. Utekajúceho kráľa zajali osmanské vojská v meste Ključ a následne ho 05.06.1464 popravili sťatím pri meste Jajce. V roku 1482 bola do Osmanskej ríše oficiálne včlenená aj Hercegovina, obsadením poslednej vzdorujúcej pevnosti Herceg Novi (niektoré oblasti vzdorujú osmanskému vplyvu ešte dlhšie, napr. Bihač bol vojensky dobytý až v roku 1592).
Za osmanskej vlády sa začala postupná islamizácia obyvateľstva, spojená s výhodami pre konvertitov (muslimov). Táto situácia trvá až do 19. storočia.

Časť územia na severovýchode Bosny pri Srbských hraniciach je v období 06.09.1689-10.09.1691 a 22.08.1717-04.09.1739 okupovaná Rakúskom (spolu so Srbským územím).

Vojenské porážky Osmanskej ríše na európskom kontinente, spojené s prebiehajúcou priemyselnou revolúciou priniesli mierny pokles moslimského obyvateľstva a sťahovanie kresťanov do miest, čo bolo spojené s postupným zrovnoprávňovaním vyznavačov inej viery s muslimami. V Bosne sa zároveň prejavovali udalosti v susedných krajinách - u katolíckeho obyvateľstva dianie v Rakúsku (Uhorsku) a u pravoslávneho povstanie v Srbsku s následným vznikom samostatného srbského štátu. Od 14.10.1831 do 04.06.1832 získava krajina autonómiu v rámci Osmanskej ríše, ale následne sa Bosna a Hercegovina postupne dostáva do politického chaosu, ktorú zavŕšilo povstanie v roku 1875 s centrom v Hercegovine. Osmanská ríša nebola schopná zabezpečiť územnú integritu svojho územia a preto padlo na Berlínskom kongrese v roku 1878 rozhodnutie o okupácii Bosny a Hercegoviny a vytvorení protektorátu v správe Rakúsko-Uhorska. Hlavnou úlohou protektorátnej správy bolo obnovenie mieru a poriadku v krajine, pričom formálne zostávala krajina súčasťou Osmanskej ríše a po splnení mandátu sa územie malo vrátiť pod osmanskú správu. K tomu ale nedošlo, nakoľko v roku 1908 Rakúsko-Uhorsko územie Bosny a Hercegoviny formálne anektovalo, aj napriek protestom Srbska, Ruska a Osmanskej ríše. V roku 1910 vznikla bosnianska ústava, nasledovaná parlamentom, aj keď s obmedezenými právomocami.

Po skončení 1. sv. vojny sa územie Bosny a Hercegoviny stáva súčasťou Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov ( 29.10.1918-01.12.1918) a následne Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov ( 01.12.1918-03.10.1929). V roku 1929 došlo k premenovaniu štátu na Juhoslovanské kráľovstvo ( 03.10.1929-17.04.1941) a zároveň došlo k zmene územnosprávneho členenia. Bosna ako historická krajina v rámci štátu zanikla a jej územie bolo rozdelené medzi niekoľko správnych celkov (bánovín), ktoré nerešpektovali národnostné hranice - išlo o bánoviny Vrbaskú, Drinskú a Prímorskú (neskôr pripojená k Chorvátskej bánovine). Po násilnom zániku Juhoslávie v apríli 1941 sa územie Bosny a Hercegoviny stalo súčasťou Nezávislého štátu Chorvátsko (10.04.1941-08.05.1945), pričom moslimské obyvateľstvo malo spolu s chorvátmi výsadné postavenie, na rozdiel od Srbov (a Židov), ktorí boli označovaní za menejcenných a podrobení genocíde. V krajine sa hneď po rozpade Juhoslávie začalo tvoriť partizánske hnutie. Partizáni združení v protifašistickej Rade národného oslobodenia Juhoslávie tu 25.11.1943 v meste Jajce vyhlásili novú, Demokratickú federatívnu Juholáviu ( 29.11.1943-29.11.1945) a jej rámci aj obnovenú Bosnu a Hercegovinu v hraniaciach z čias Osmanskej ríše. Po skončení vojny, roku 1945 sa štát premenoval na Federativní lidová republika Jugoslávie ( 29.11.1945-07.04.1963) a Bosna a Hercegovina bola od 02.12.1945 až do roku 07.07.1963 Ľudovou republikou Bosna a Hercegovina. V roku 1963 sa Juhoslávia premenovala na Socialistická federativní republika Jugoslávie ( 07.04.1963-28.04.1992) a aj z Bosny a Hercegoviny vznikla Socialistická republika Bosna a Hercegovina. 20.12.1990 z názvu republiky vypadáva prívlastok socialistická.
V roku 1991, po vystúpení Slovinska a Chorvátska z federácie sa Bosna stáva oblasťou, odkiaľ vedú jednotky Juhoslovanksej národnej armády boj na území Chorvátska. Zmenená politická situácia v krajine spôsobuje, že aj parlament Bosny a Hercegoviny schvaľuje suverenitu republiky. Týmto aktom zároveň znemožňuje federálnym orgánom, vrátane juhoslovanskej armády ďalšie oficiálne pôsobenie na území republiky. S týmto stavom ale nesúhlasí srbská časť populácie a v septembri 1991 začína vytvárať srbské autonómne oblasti. V srbských oblastiach zároveň prebieha referendum, na základe ktorého sa 21.12.1991 vytvára Srbská republika ako súčasť Bosny a Hercegoviny a zároveň súčasť federatívnej Juhoslávie. Toto referendum je zo strany centrálnej vlády v Sarajeve odsúdené a neuznané, ale podobnými krokmi reaguje aj chorvátska menšina, ktorá si 18.11.1991 vytvára Chorvátske spoločenstvo Herceg-Bosna (Hrvatska Zajednica Herceg-Bosna). 09.01.1992 vzniká Srbská republika Bosny a Hercegoviny (neskôr zmenená na Republiku Srbskú), 27.01.1992 zas chorvátske spoločenstvo Stredná Bosna. Oba celky, existujúce v hraniciach Bosny a Hercegoviny si začínajú vytvárať vlastné paravojenské jednotky a zároveň sa začína postupný rozpad republikových ozbrojených síl - jednotiek Teritoriálnej obrany. 29.02.1992 a 01.03.1992 sa v republike konalo referendum o nezávislosti. Prevažná väčšina hlasujúcich chorvátov a moslimov nezávislosť na Juhoslávii podporila, srbské oblasti hlasovali proti. Aj napriek tomu bola 03.03.1992 vyhlásená nezávisloť Bosny a Hercegoviny a nový nezávislý štát bol v nasleduúcich dňoch uznaný medzinárodným spoločenstvom.

Vyhlásenie nezávislosti bolo jedným z posledných impulzov na rozpútanie otvoreného národnostného konfliktu medzi tromi stranami - Srbmi, Moslimami a Chorvátmi, pričom prvý rok bojovali Chorváti a Moslimovia ako spojenci proti Srbom. K rozkolu dochádza 28.08.1993, keď chorváti vyhlasujú Chorvátsku republiku Herceg-Bosna (Hrvatska Republika Herceg-Bosna) Na strane Srbov sú nasadzované aj príslušníci Juhoslovanskej národnej armády (na chorvátskej strane zas polovojenské oddiely z chorvátskej republiky) a do krajiny mieria medzinárodné jednotky OSN. Konflikt je po kravvaých udalostiach a etnických čistkách ukončený až v roku 1995, keď všetky strany podpisujú v americkom meste Dayton mierovú dohodu, ktorá je oficiálne potvrdená 14.12.1995 v Paríži. Na základe tejto dohody sa z Bosny a Hercegoviny stáva konfederácia troch národných štátov a jednoho federálneho okresu Brčko. V roku 1998 republika prijíma nové štátne symboly, vychádzajúce z historických tradícií.


1)názov Hercegovina sa pre južnú časť územia začal používať až v 15. storočí

Zdroj:
https://www.worldstatesmen.org/Bosnia.html en.wikipedia.org
URL CZ: https://www.valka.cz/Bosna-a-Hercegovina-t84073#349025Verze : 3
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Bosnia-and-Herzegovina-t84073#349025Version : 0
MOD
Státní útvary Datum Událost


28.3.1945 Jugoslávská armáda zahájila útok na Sarajevo.
URL CZ: https://www.valka.cz/Bosna-a-Hercegovina-t84073#641598Verze : 0
URL EN: https://www.armedconflicts.com/Bosnia-and-Herzegovina-t84073#641598Version : 0
MOD