Engel, František

MUDr. František Engel sa narodil do chudobnej židovskej rodiny. Jeho otcom bol maďarský Žid Vojtech Engel, matka Malvína, rodená Hexnerová bola rodáčka z Liptovskej Lúžnej. František pochádzal z mnohodetnej rodiny, mal 8 súrodencov.


Školskú dochádzku najprv absolvoval v obecnej škole s maďarským vyučovacím jazykom v Poprade, v rokoch 1919-1928 vyštudoval na reálnom gymnáziu v Kežmarku s nemeckým vyučovacím jazykom. V máji 1934 úspešne promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Po nej nastúpil na vojenskú prezenčnú službu k Dělostřeleckému pluku 2 v Plzni a zároveň absolvoval Školu na důstojníky zdravotnictví v záloze v Prahe. V útvare slúžil ako lekár oddielu aj počas mobilizácie v roku 1938 už v hodnosti podporučíka v zálohe. Počas prezenčnej služby slúžil aj ako lekár v Telegrafním praporu 4 v Prešove a od novembra 1935 aj ako sekundárny lekár v Posádkovej nemocnici Prešov. Do zálohy odišiel v júli 1936.


Svoju civilnú lekársku prax začal vykonávať ako sekundárny lekár v Berehove. Po jeho okupácii Maďarskom najprv niekoľko týždňov pracoval v Krivej u Chustu, neskôr ako vedúci lekár filiálky Zemskej nemocnice v Rachove.


V apríli 1939 sa mu podarilo utiecť do Poľska, kde sa pridal ku skupine politických utečencov. Spolu s ďalšími odišiel do oblasti Rovna, ktorú o niekoľko mesiacov začala okupovať Červená armáda. Kedže bol nedostatok lekárov, stal sa vedúcim lekárom oblastnej nemocnice v Mizoči, od januára 1940 viedol chirurgické oddelenie v obci Kletskaja na Done. Začiatkom roka 1941 bol premiestnený so svojou manželkou MUDr. Gertrúdou Engelovou, rodenou Frankensteinovou do Srednej Achťuby v Stalingradskej oblasti (dnes Volgogradskej oblasti).


Po tom ako sa obaja dozvedeli o vznikajúcej československej jednotke v Buzuluku, pricestovali tam 10.02.1942. Františkovi bola priznaná prvorepubliková hodnosť podporučíka. Druhý krát sa so svojou manželkou oženil 04.07.1942 (po uzatvorení prvého manželstva si obaja ponechali vlastné priezviská, čo im neskôr spôsobovalo problémy).


František Engel dostal na starosť zdravotnícku službu. Dňa 01.07.1942 ho povýšili do hodnosti poručíka v zálohe a vymenovali ho za veliteľa zdravotníckej čaty. V januári 1943 sa stáva šéflekárom a s 1. čs. polním praporem odchádza na front. Za zásluhy v bojoch pri Sokolove ho v apríli 1943 vyznamenali Radom Vlasteneckej vojny II. st. a Čs. vojnovým krížom 1939. Po reorganizácii československých jednotiek v júni 1943 vedie kurz zdravotníckych poddôstojníkov a zberačov ranených, od júla 1943 sa stáva veliteľom zdravotníckej roty 1. československá samostatnej brigády a vo februári 1944 jej šeflekárom. V lete 1944 je ustanovený do funkcie veliteľa zdravotníckeho páporu 1. československého armádního sboru. Počas bojov v Duklianskom priesmyku vykonával v poľných podmienkach tie najťažšie operácie.


Ku koncu vojny sa stal náčelníkom zdravotnej služby (šéflekárom) 1. čs. armádního sboru. Po skončení vojny zostal v armáde a do mája 1946 slúžil vo funkcii prednostu zdravotnej služby Velitelství tylu pri Velitelství 1. oblasti v Prahe. Po skončení štúdia na Vysoké škole válečné v Prahe bol preradený na Ministerstvo národní obrany do funkcie prednostu liečebného oddelenia Zdravotnického odboru. Odtiaľ bol v auguste 1948 na dva roky vyslaný na štúdium do Vojenskej lekárskej akadémie S. M. Kirova v Leningrade (Veliteľská fakulta).


Po návrate zo štúdia už v hodnosti brigádneho generála sa stal náčelníkom zdravotníckej služby na veliteľstve 1. vojenského okruhu v Prahe. No už v roku 1951 je prepustený z armády a ako údajný triedny nepriateľ zbavený všetkých funkcií. Skutočným dôvodom však boli jeho súkromné styky a priateľstvo s Bedřichom Reicinom, ktoré vznikli ešte z čias, keď pôsobil v Buzuluku.


Po prepustení z armády začal pracovať až do svojej rehabilitácie v roku 1955 ako lekár pri stavbe Slapskej priehrady. Ku 01.07.1955 bol pridelený na odbornú stáž ku Katedre organizácie a taktiky zdravotníckej služby Vojenskej lekárskej akadémie J. E. Purkyně v Hradci Králové. Následne sa stal náčelníkom 4. okruhovej nemocnice v Českých Budějoviciach. Od októbra 1956 pôsobil ako zástupca náčelníka zdravotníckej správy Hlavního týlu MNO. V roku 1959 prebral funkciu náčelníka Ústřední vojenské nemocnice Praha.


Počas okupácie Československa areál nemocnice obsadila Sovietska armáda. Generálporučík Engel preniesol z balkóna veliteľskej budovy prejav proti okupácii ČSSR. Z toho dôvodu bol koncom augusta 1970 prepustený do civilu. Jeho manželka bola prepustená z Komunistickej strany Československa a ich jediný syn bol nútený emigrovať. František Engel po prepustení z armády začal pracovať ako lekár vo vojenskej zotavovni v Měříně, od jari 1972 nastúpil ako závodný lekár Okresného ústavu národného zdravia v Prahe. Po zhoršení jeho zdravotného stavu zomrel 16.07.1972. K jeho rehabilitácii došlo až po roku 1989.

Zdroj:
Klůc, Jiří: Zapomenutí slovenští lékaři v Buzuluku, Vojnová kronika 2018 / 02
Jan Štaigl a kol.: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918-2012, 2. aktualizované vydanie, Magnet Press Slovakia s.r.o. 2012, ISBN 978-80-89169-25-2