Poľsko-švédska vojna v rokoch 1621-1629 sa začala 19.08.1621 vylodením švédskej armády pri meste Pernov. jednou z príčin konfliktu bolspor o to, kto je právoplatným vládcom Švédska - či poľský kráľ Žigmunt III., alebo jeho bratranec Gustav II. Adolf.
Konflikt je vo všeobecnosti delený do dvoch fáz. V prvá fáze prebiehala v rokoch 1621-1625 v oblasti Litovského veľkokniežatstva, druhá fáza v rokoch 1626-1629 v Prusku.
V roku 1621 boli spojené Poľsko-litovské sily kvôli prebiehajúcemu konfliktu s Osmanmi sústredené na juhu krajiny, takže invázna armáda pomerne rýchlo postupovala - 29.08.1621 začalo obliehanie Rigy (mesto kapitulovalo 25.09.1621), 02.10.1621 padla pevnosť Dunamunde a obratným manévrovaním a využitím terénu čoskoro získali bez boja aj Jelgavu
Litovskému vedeniu sa medzitým podarilo posilniť svoje sily a 07.01.1621 dobyli Jelgavu späť. Pre nedostotok delostrelectva sa ale litovskému hajtmanovi kniežaťu Radzivillovi nepodarilo dobyť aj Jelgasvky´hrad, ktorého posádka kapitulovala až 06.07.1622. Už koncom júla ale k Jelgave dorazilo švédske vojsko. Nakoľko ani jedna strana nemala dostatok síl, aby počas nasledujúcich dní porazila druhú stranu, 10.08.1622 bolo podpísané medzi bojujúcimi stranami (Švédsko a Litovské veľkokniežatsvo) prímerie, ktoré sa v ďalšom roku predĺžilo až do marca 1625.
Prímerie medzui bojujúcimi stranami problémy nevyriešilo - Žigmund III. sa odmietal vzdať nárokov na švédsky trón výmenou za vrátenie švédmi obsadených území a naopak - pripravoval invázne sily, ktorými by mohol prekonať Baltické more a boje presunúť do Švédska. Ako reakciu na tieto plány sa Gustav II. Adolf pokúsil vytvoriť protipoľskú koalícou s Ruskom a Osmanmi a súbežne sa pokúsil vyvolať konflikt medzi Záporožskými kozákmi a Osmanskou ríšou - kedže kozáci boli poddaní poľskej koruny.
Prímerie skončilo bez dosiahnutia reálnej dohody. Keďže diplomacia zlyhala, nastal čas na jej vyšší level - 27.06.1625 sa v Livónsku vylodila švédska armáda a jej hlavné sily vyrazili poprie rieke Daugava ku Koknese, ktorý po 16 dňoch obliehania padol. 27.08.1625 Švédi dobyli Tartu a čoskoro nato aj Jelgavu. V septembri sa boje presunuli priamo na územie Litovského veľkokniežactva a 07.09.1925 dobyli Biržai, čím preuršili spojenie s unijnými jednotkami zostávajúcimi v Livónsku. 27.09.1625 padla pevnosť Bauska.
V nasledujúcich mesiacoch sa litovským silám podarilo získať späť niekoľko hradov, odraziť niekoľko švédskych útokov a narušovať zásobovacie trasy švédskych síl, ale pre vnútorné rozpory medzi litovským vedením (Radzivill - Sapieha) pôsobili litovské sily roztrieštene. Túto situáciu švédi využili a v januári 1626 sa sústredili na Sapiehove jednotky táboriace v južnom Lotyšsku a 17.01.1626 ich v bitke pri Wallhof porazili.
Upevnením kontroly nad nad Livonskom sa skončila prvá fáza vojny a boje sa presunuli na západ do Pruska. 06.07.1626 sa švédske sily vylodili pri Pilave (dnešný Baltijsk), ktorý bez boja obsadili. Po vylodení a skonslidovaní začali postupovať smerom ku Gdaňsku, pričom obsadili niekoľko ďalších pruských miest (Puck, Elbląg, Tczew, Gniew, Głowa Gdańska). Na prelome septembra a októbra sa švédska a poľská armáda stretli v bitke pri Mewe - poliaci znemožnili švédom ďalší postup na Gdaňsk, ale švédi ubránili pre nich dôelžité mesto Gniew. V auguste prebehla nerozhodná bitka pri
Na jar 1627 začali poľské sily protiofenzívu. 02.04.1627 dobyli Puck a v polovici apríla obkľičili švédske sily v Czarne, ktoré sa po trojdňovom obliehaní vzdali. V augiste prebehla nerozhodná bitka v močiaroch pri rieke Motlawa a koncom novembra 1627 porazila malá poľská flotila švédske sily v námornej bitke pri Oliwe (Gdańsk).
Rok 1628 sa začal švédskymi úspechmi (dobytie miest Nowy a Brodnica) a poľské sily boli až do konca roka v defenzíve. Obe strany sa stretli v množstve malých konfliktov, pričom najmä švédom spôsobovali väčšie straty choroby ako samotná bojová činnosť.
02.02.1629 boli poľské sily porazené v bitke pri Górzne a následne opustili niekoľko strategicxkých pevností v strednom Prusku. V dôsledku tetjo porážky ale súhlasil poľský sejm s vojenskou pomocou Svätej rímskej ríše - zboru cisárskych vojsk pod vedením poľného maršala Hansa Georga von Arnim-Boitzenburga. Okrem toho pôsobil v Pomoransku ďalší cisársky zbor pod velením Albrechta z Valdštejna. S podporou cisárskeho zboru poľného maršala von Arnim-Boitzenburga sa poliakom podarilo poraziť švédske sily 27.06.1629 v bitke pri Honigfelde (Trzciany).
Hoci sa vojnová šťastena začala obracať v prospech poliakov, na diplomatickom poli to vyzeralo inak. 26.09.1629 bolo v Starom Targu (Altmark) uzatvorené prímerie, na zákalde ktorého stratila Únia Livónska spolu s dôležitým prístavom Riga, Švédi získali právo daniť poľsky obchod na Baltickom mori a udržali si kontorlu nad viacerými mestami v Prusku (okrem iných Pilava, Memel a Elbląg). Poľsko prišlo aj o svoje zostávajúce námorné vojnové lode. Slabou náplasťou bolo, že Gdaňsk a niektoré ďalšie prístavy sa do švédskych rúk nedostali. Prímerie tiež nevyriešilo spor o to, kto je právoplatný švédsky kráľ. V roku 1635 bolo Altmarské prímerie modifikované Stuhmsdorfskou zmluvou, ktoré modifikovalo niektoré pre Úniu nevýhodné ustanovenia (danenei obchodu, vrátenie niekoľkých pobalstkých prístavov a pod.).
Zdroje: en.wikipedia.org
Konflikt je vo všeobecnosti delený do dvoch fáz. V prvá fáze prebiehala v rokoch 1621-1625 v oblasti Litovského veľkokniežatstva, druhá fáza v rokoch 1626-1629 v Prusku.
V roku 1621 boli spojené Poľsko-litovské sily kvôli prebiehajúcemu konfliktu s Osmanmi sústredené na juhu krajiny, takže invázna armáda pomerne rýchlo postupovala - 29.08.1621 začalo obliehanie Rigy (mesto kapitulovalo 25.09.1621), 02.10.1621 padla pevnosť Dunamunde a obratným manévrovaním a využitím terénu čoskoro získali bez boja aj Jelgavu
Litovskému vedeniu sa medzitým podarilo posilniť svoje sily a 07.01.1621 dobyli Jelgavu späť. Pre nedostotok delostrelectva sa ale litovskému hajtmanovi kniežaťu Radzivillovi nepodarilo dobyť aj Jelgasvky´hrad, ktorého posádka kapitulovala až 06.07.1622. Už koncom júla ale k Jelgave dorazilo švédske vojsko. Nakoľko ani jedna strana nemala dostatok síl, aby počas nasledujúcich dní porazila druhú stranu, 10.08.1622 bolo podpísané medzi bojujúcimi stranami (Švédsko a Litovské veľkokniežatsvo) prímerie, ktoré sa v ďalšom roku predĺžilo až do marca 1625.
Prímerie medzui bojujúcimi stranami problémy nevyriešilo - Žigmund III. sa odmietal vzdať nárokov na švédsky trón výmenou za vrátenie švédmi obsadených území a naopak - pripravoval invázne sily, ktorými by mohol prekonať Baltické more a boje presunúť do Švédska. Ako reakciu na tieto plány sa Gustav II. Adolf pokúsil vytvoriť protipoľskú koalícou s Ruskom a Osmanmi a súbežne sa pokúsil vyvolať konflikt medzi Záporožskými kozákmi a Osmanskou ríšou - kedže kozáci boli poddaní poľskej koruny.
Prímerie skončilo bez dosiahnutia reálnej dohody. Keďže diplomacia zlyhala, nastal čas na jej vyšší level - 27.06.1625 sa v Livónsku vylodila švédska armáda a jej hlavné sily vyrazili poprie rieke Daugava ku Koknese, ktorý po 16 dňoch obliehania padol. 27.08.1625 Švédi dobyli Tartu a čoskoro nato aj Jelgavu. V septembri sa boje presunuli priamo na územie Litovského veľkokniežactva a 07.09.1925 dobyli Biržai, čím preuršili spojenie s unijnými jednotkami zostávajúcimi v Livónsku. 27.09.1625 padla pevnosť Bauska.
V nasledujúcich mesiacoch sa litovským silám podarilo získať späť niekoľko hradov, odraziť niekoľko švédskych útokov a narušovať zásobovacie trasy švédskych síl, ale pre vnútorné rozpory medzi litovským vedením (Radzivill - Sapieha) pôsobili litovské sily roztrieštene. Túto situáciu švédi využili a v januári 1626 sa sústredili na Sapiehove jednotky táboriace v južnom Lotyšsku a 17.01.1626 ich v bitke pri Wallhof porazili.
Upevnením kontroly nad nad Livonskom sa skončila prvá fáza vojny a boje sa presunuli na západ do Pruska. 06.07.1626 sa švédske sily vylodili pri Pilave (dnešný Baltijsk), ktorý bez boja obsadili. Po vylodení a skonslidovaní začali postupovať smerom ku Gdaňsku, pričom obsadili niekoľko ďalších pruských miest (Puck, Elbląg, Tczew, Gniew, Głowa Gdańska). Na prelome septembra a októbra sa švédska a poľská armáda stretli v bitke pri Mewe - poliaci znemožnili švédom ďalší postup na Gdaňsk, ale švédi ubránili pre nich dôelžité mesto Gniew. V auguste prebehla nerozhodná bitka pri
Na jar 1627 začali poľské sily protiofenzívu. 02.04.1627 dobyli Puck a v polovici apríla obkľičili švédske sily v Czarne, ktoré sa po trojdňovom obliehaní vzdali. V augiste prebehla nerozhodná bitka v močiaroch pri rieke Motlawa a koncom novembra 1627 porazila malá poľská flotila švédske sily v námornej bitke pri Oliwe (Gdańsk).
Rok 1628 sa začal švédskymi úspechmi (dobytie miest Nowy a Brodnica) a poľské sily boli až do konca roka v defenzíve. Obe strany sa stretli v množstve malých konfliktov, pričom najmä švédom spôsobovali väčšie straty choroby ako samotná bojová činnosť.
02.02.1629 boli poľské sily porazené v bitke pri Górzne a následne opustili niekoľko strategicxkých pevností v strednom Prusku. V dôsledku tetjo porážky ale súhlasil poľský sejm s vojenskou pomocou Svätej rímskej ríše - zboru cisárskych vojsk pod vedením poľného maršala Hansa Georga von Arnim-Boitzenburga. Okrem toho pôsobil v Pomoransku ďalší cisársky zbor pod velením Albrechta z Valdštejna. S podporou cisárskeho zboru poľného maršala von Arnim-Boitzenburga sa poliakom podarilo poraziť švédske sily 27.06.1629 v bitke pri Honigfelde (Trzciany).
Hoci sa vojnová šťastena začala obracať v prospech poliakov, na diplomatickom poli to vyzeralo inak. 26.09.1629 bolo v Starom Targu (Altmark) uzatvorené prímerie, na zákalde ktorého stratila Únia Livónska spolu s dôležitým prístavom Riga, Švédi získali právo daniť poľsky obchod na Baltickom mori a udržali si kontorlu nad viacerými mestami v Prusku (okrem iných Pilava, Memel a Elbląg). Poľsko prišlo aj o svoje zostávajúce námorné vojnové lode. Slabou náplasťou bolo, že Gdaňsk a niektoré ďalšie prístavy sa do švédskych rúk nedostali. Prímerie tiež nevyriešilo spor o to, kto je právoplatný švédsky kráľ. V roku 1635 bolo Altmarské prímerie modifikované Stuhmsdorfskou zmluvou, ktoré modifikovalo niektoré pre Úniu nevýhodné ustanovenia (danenei obchodu, vrátenie niekoľkých pobalstkých prístavov a pod.).