Texas

Texas, TX
     
Název:
Name:
Texas Texas
Originální název:
Original Name:
State of Texas
Stát:
Country:
USA
Nižší územní celky:
Lower Territorial Units:
Okresy:
Anderson, Andrews, Angelina, Aransas, Archer, Armstrong, Atascosa, Austin,
Bailey, Bandera, Bastrop, Baylor, Bee, Bell, Bexar, Blanco, Borden, Bosque, Bowie, Brazoria, Brazos, Brewster, Briscoe, Brooks, Brown, Burleson, Burnet
Caldwell, Calhoun, Callahan, Cameron, Camp, Carson, Cass, Castro, Chambers, Cherokee, Childress, Clay, Cochran, Coke, Coleman, Collin, Collingsworth, Colorado, Comal, Comanche, Concho, Cooke, Coryell, Cottle, Crane, Crockett, Crosby, Culberson
Dallam, Dallas, Dawson, Deaf Smith, Delta, Denton, DeWitt, Dickens, Dimmit, Donley, Duval
Eastland, Ector, Edwards, El Paso, Ellis, Erath
Falls, Fannin, Fayette, Fisher, Floyd, Foard, Fort Bend, Franklin, Freestone, Frio
Gaines, Galveston, Garza, Gillespie, Glasscock, Goliad, Gonzales, Gray, Grayson, Gregg, Grimes, Guadalupe
Hale, Hall, Hamilton, Hansford, Hardeman, Hardin, Harris, Harrison, Hartley, Haskell, Hays, Hemphill, Henderson, Hidalgo, Hill, Hockley, Hood, Hopkins, Houston, Howard, Hudspeth, Hunt, Hutchinson
Irion
Jack, Jackson, Jasper, Jeff Davis, Jefferson, Jim Hogg, Jim Wells, Johnson, Jones
Karnes, Kaufman, Kendall, Kenedy, Kent, Kerr, Kimble, King, Kinney, Kleberg, Knox
La Salle, Lamar, Lamb, Lampasas, Lavaca, Lee, Leon, Liberty, Limestone, Lipscomb, Live Oak, Llano, Loving, Lubbock, Lynn
Madison, Marion, Martin, Mason, Matagorda, Maverick, McCulloch, McLennan, McMullen, Medina, Menard, Midland, Milam, Mills, Mitchell, Montague, Montgomery, Moore, Morris, Motley
Nacogdoches, Navarro, Newton, Nolan, Nueces
Ochiltree, Oldham, Orange
Palo Pinto, Panola, Parker, Parmer, Pecos, Polk, Potter, Presidio
Rains, Randall, Reagan, Real, Red River, Reeves, Refugio, Roberts, Robertson, Rockwall, Runnels, Rusk
Sabine, San Augustine, San Jacinto, San Patricio, San Saba, Schleicher, Scurry, Shackelford, Shelby, Sherman, Smith, Somervell, Starr, Stephens, Sterling, Stonewall, Sutton, Swisher
Tarrant, Taylor, Terrell, Terry, Throckmorton, Titus, Tom Green, Travis, Trinity, Tyler
Upshur, Upton, Uvalde
Val Verde, Van Zandt, Victoria
Walker, Waller, Ward, Washington, Webb, Wharton, Wheeler, Wichita, Wilbarger, Willacy, Williamson, Wilson, Winkler, Wise, Wood
Yoakum, Young
Zapata, Zavala
Counties:
Anderson, Andrews, Angelina, Aransas, Archer, Armstrong, Atascosa, Austin,
Bailey, Bandera, Bastrop, Baylor, Bee, Bell, Bexar, Blanco, Borden, Bosque, Bowie, Brazoria, Brazos, Brewster, Briscoe, Brooks, Brown, Burleson, Burnet
Caldwell, Calhoun, Callahan, Cameron, Camp, Carson, Cass, Castro, Chambers, Cherokee, Childress, Clay, Cochran, Coke, Coleman, Collin, Collingsworth, Colorado, Comal, Comanche, Concho, Cooke, Coryell, Cottle, Crane, Crockett, Crosby, Culberson
Dallam, Dallas, Dawson, Deaf Smith, Delta, Denton, DeWitt, Dickens, Dimmit, Donley, Duval
Eastland, Ector, Edwards, El Paso, Ellis, Erath
Falls, Fannin, Fayette, Fisher, Floyd, Foard, Fort Bend, Franklin, Freestone, Frio
Gaines, Galveston, Garza, Gillespie, Glasscock, Goliad, Gonzales, Gray, Grayson, Gregg, Grimes, Guadalupe
Hale, Hall, Hamilton, Hansford, Hardeman, Hardin, Harris, Harrison, Hartley, Haskell, Hays, Hemphill, Henderson, Hidalgo, Hill, Hockley, Hood, Hopkins, Houston, Howard, Hudspeth, Hunt, Hutchinson
Irion
Jack, Jackson, Jasper, Jeff Davis, Jefferson, Jim Hogg, Jim Wells, Johnson, Jones
Karnes, Kaufman, Kendall, Kenedy, Kent, Kerr, Kimble, King, Kinney, Kleberg, Knox
La Salle, Lamar, Lamb, Lampasas, Lavaca, Lee, Leon, Liberty, Limestone, Lipscomb, Live Oak, Llano, Loving, Lubbock, Lynn
Madison, Marion, Martin, Mason, Matagorda, Maverick, McCulloch, McLennan, McMullen, Medina, Menard, Midland, Milam, Mills, Mitchell, Montague, Montgomery, Moore, Morris, Motley
Nacogdoches, Navarro, Newton, Nolan, Nueces
Ochiltree, Oldham, Orange
Palo Pinto, Panola, Parker, Parmer, Pecos, Polk, Potter, Presidio
Rains, Randall, Reagan, Real, Red River, Reeves, Refugio, Roberts, Robertson, Rockwall, Runnels, Rusk
Sabine, San Augustine, San Jacinto, San Patricio, San Saba, Schleicher, Scurry, Shackelford, Shelby, Sherman, Smith, Somervell, Starr, Stephens, Sterling, Stonewall, Sutton, Swisher
Tarrant, Taylor, Terrell, Terry, Throckmorton, Titus, Tom Green, Travis, Trinity, Tyler
Upshur, Upton, Uvalde
Val Verde, Van Zandt, Victoria
Walker, Waller, Ward, Washington, Webb, Wharton, Wheeler, Wichita, Wilbarger, Willacy, Williamson, Wilson, Winkler, Wise, Wood
Yoakum, Young
Zapata, Zavala
Sídlo:
Capital:
Austin Austin
Počet měst a obcí:
Density of Cities and Municipalities:
-
Rozloha:
Area:
696241 km2 268820.15 mi2
Reliéf:
Elevation Extremes:
 
Nejvyšší bod:
Highest Point:
Guadalupe Peak - 2667 m Guadalupe Peak - 8751 ft
Nejnižší bod:
Lowest Point:
Mexický záliv - 0 m Gulf of Mexico - 0 ft
Sousední územní celky:
Neighbouring Territorial Units:
Nové Mexiko
Oklahoma
Arkansas
Louisiana
New Mexico
Oklahoma
Arkansas
Louisiana
Vlajka:
Flag:
Znak:
Coat of Arms:
Poznámka:
Note:
- USS Texas (1892)

- CSS Texas (1863)
- CSS Texas (1865)
- USS Texas (1892)

- CSS Texas (1863)
- CSS Texas (1865)
Zdroje:
Sources:
http://en.wikipedia.org/wiki/Texas
Mapa:
Map:
URL : https://www.valka.cz/Texas-t84068#392697 Verze : 2
Od objavenia po Úniu

Prvá písomná zmienka o Texase (z pohľadu Európskej histórie) je na historickej mape Mexického zálivu z roku 1519, ktorú nakreslil španielsky objaviteľ Alonso Álvarez de Pineda. Prvými európanmi, ktorí preukázateľne navštívili územie dnešného Texasu boli ďalší španieli - moreplavec Álvar Núnez Cabeza de Vaca so svojou posádkou, ktorí na jeho pobreží stroskotali v roku 1528. Nasledujúcich viac ako 100 rokov bol Texas mimo záujmu európskych veľmocí, až v roku 1685 zakladá prvé, historicky podložené európske osídlenie Francúz René Robert Cavelier de La Salle - francúzsku kolóniu v zálive Matagorda (Matagorda Bay) nazvanú Fort Saint Louis (dnes Inez). Kolónia nemala dlhé trvanie, už v roku 1689 bola zničená po útokoch domorodých Indiánov a aj vplyvom nepriaznivých prírodných podmienok.

V roku 1690 založili niekoľko misií v dnešnom východnom Texase španielski misionári, ale po odpore miestnych kmeňov ich po niekoľkých rokoch opustili a vrátili sa do Mexika. Opätovný záujem o Texas prejavilo Španielsko až po Francúzskom uchytení sa v dnešnej Louisiane. Aby zabránili Francúzskej expanzii smerom k Mexiku, v roku 1716 znovu vyslali do východného Texasu svojich misionárov a obnovili misijnú činnosť. Už o 2 roky, v roku 1718 vzniklo prvé španielske civilné osídlenie v Texase - mesto San António. Nasledujúcich 30 rokov prebiehali neustále boje medzi osídlencami podporovanými španielkou armádou a domorodými kmeňmi Lipanských Apačov. Mier medzi Španielmi a Lipanmi bol uzatvorený v roku 1749, ale pokračovali boje s ďalšími kmeňmi (napr. Komančovia). Neustále šarvátky spôsobili, že Španielsko nepodporovalo osídľovanie Texasu svojimi osadníkmi a snažilo sa civilné obyvateľstvo presťahovať späť do Mexika. Situácia sa zmenila až v roku 1785, po uzatvorení mieru s Komančami, s ktorými neskôr španieli vytlačili ďalšie kmene (vrátane Lipanov) mimo svoje záujmové územie. Toto, spolu s pokračujúcou misijnou činnosťou spôsobilo, že na konci 18. storočia bola väčšina preživšieho domorodého obyvateľstva usadená a pokresťančená a lovom a kočovaním sa živil iba malý počet domorodcov, nepredstavujúci veľkú hrozbu pre osadníkov.

Koncom 18. storočia začali o územie Texasu prejavovať záujem aj USA. Svoj záujem ešte zvýšili potom, čo odkúpili od Francúzska územie Louisiany. Nakoľko neboli vyjasnené hranice medzi Španielskym Texasom a Francúzskou Louisianou, robili si USA nárok aj na územie Texasu východne od pohoria Rocky Mountains a severne od rieky Rio Grande. Spor bol ukončený až v roku 1819, keď Španielsko odpredalu USA územie Floridy, pričom predmetom obchodu bolo aj stanoveni hranice medzi Texasom a USA na rieke Sabine.

V roku 1810 vypukla v Mexiku revolúcia, ktorá sa preniesla aj na územie Texasu. Aj keď Španielsko nakoniec opätovne získalo nad Texasom kontrolu, v roku 1821 sa z Texasu po prehratej vojne s Mexickými povstalcami stiahli, čo bol koniec španielskej vlády v Texase.

Po úspešnej víťaznej vojne za nezávislosť vzniklo samostatné Mexiko, ktoré ovládalo aj Texas (Texas sa stal súčasťou mexického štátu Coahuila y Tejas (Coahila a Texas). V roku 1829 zrušili v Mexiku otroctvo a podľa plánov vlády mali byť všetci otroci oslobodení do roku 1830. To narazilo na odpor amerických imigrantov z USA, z ktorých veľká časť vlastnila veľké množstvo otrokov. Aby vláda zabránila ďalšiemu prenikaniu imigrantov z USA, začala prísnejšie kontrolovať hranice, čo vyvolalo ďalšie negatívne ohlasy u časti obyvateľstva, ktoré vyvrcholil požiadavkou na osamostatnenie Texasu v rámci Mexika. S týmto nesúhlasila centrálna mexická vláda a medzi oboma stranami vypukol ozbrojený konflikt. Boje medzi centrálnou vlásou a Texaskými povstalcami sa skončli v roku 1836, keď najskôr 02.03.1836 vyhlásil Texas nezávislosť (Texaská deklarácia nezávislosti) a následne 21.04.1836 bol v bitke pri San Jacinto skupinou texaských povstalcov zajatý bývalý mexický prezident a odporca Texaskej nezávislosti generál Santa Anna. Ajnapriek porážke, Mexiko nikdy neuznalo Texaskú nezávislosť.

Nový štát sa od začiatku stretával s problémami - aj keď východú hranicu s USA riešila dohoda medzi USA a Španielskom z roku 1819, hranica s Mexikom nebola nikdy určená a obe strany si hranicu určovali po svojom. To viedlo k neustálym sporom, ku ktorým sa pridružili aj povstania časti Komančov, ktorí sa snažili získať späť svoje kmeňové územia stratené v predchádzajúcich rokoch. Situácia vyvrcholila 05.03.1842, keď kontingent mexickej armády v počte 500 mužov pod vedením Rafaela Vásqueza prenikol na Texaské územie pozdĺž rieky Rio Grande a obsadil San António. Rovnaká situácia sa opakovala 11.09.1842, keď San António opäť obsadil oddiel Mexickej armády v počte 1000 pešiakov (pravidelnej armády) a 500 jazdcov (nepravidelná armáda) vedený fancúzskym žoldnierom brigádnym generálom Adrianom Wollom. Texaskí dobrovoľníci zastavili Mexický postup v bitke pri Salado Creek, ale následne boli porazení pri Dawsonovom masakri, spojenými silami mexickej armády a bojovníkmi indiánskeho kmeňa Čerokíi 18.09.1842. (víťazi zmasakrovali streľbou z kanóna 36 vzdávajúcich sa texaských dobrovoľníkov).

Politická situácia v Mexiku neumožňovala dlhodobo udržiavať okupačné jednotky na texaskom území a v oboch prípadoch sa mexickí voajci z obsadeného územia čoskoro stiahli. Krajinu ale zmietali politické nepokoje medzi predstaviteľmi jednotlivých politických frakcií. Naviac už od získania nezávislosti v roku 1836 časť Texaských politikov presadzovala pripojenie Texasu k USA, čo malo podporu aj medzi politikmi USA. 28.02.1845 kongres USA tesnou väčšinou schválil anexiu Texasu a jeho včlenenie do únie ako 28 štát do konca roku 1845. 04.07.1845 schválil vstúpenie Texasu do USA aj Texaský kongres a 29.12.1845 sa Texas stal 28 štátom USA. Tento krok vyvolal konflikt medzi USA a Mexikom, ktorý sa po dvoch rokoch skončil Mexickou porážkou a stanovením definitívnej harnice medzi Texasom a Mexikom.

Ani vstup Texasu do únie ale nepriniesol krajine pokoj. Výmena viac ako 10 000 000 Texaských dolárov za doláre USA spôsobila veľké vnútorné zadĺženie a v krajine dochádzalo k sporom medzi zástancami otroctva a ich odporcami. Podobná situácia bola aj v ďalších štátoch USA, vrátane najvyšších politických predstaviteľov. Situácia bola čiastočne vyriešená v roku 1850, tzv. "Kompromisom z roku 1850", v rámci čoho Texas odstúpil časti územia v prospech federálnej vlády (neskôr sa toto územie stalo súčasťou Nového Mexika, Colorada, Kansasu, Oklahomy a Wyomingu), čím sa rozloha štátu zmenšila z 1 007 935 km2 na 696 241 km2.


Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/French_Texas
http://en.wikipedia.org/wiki/Spanish_Texas
http://en.wikipedia.org/wiki/Texas_Annexation
http://en.wikipedia.org/wiki/Republic_of_Texas
www.sonofthesouth.net
http://en.wikipedia.org/wiki/Compromise_of_1850

Texas - Územie Texaskej republiky (svetlejšie je územie nárokované Mexikom)

Územie Texaskej republiky (svetlejšie je územie nárokované Mexikom)
Texas - Dobová mapa z obdobia Mexiscko-texaskej vojny - na mape je viditeľné územie Texasu, jendotlivých štátov USA a mexika a tiež sporné územie

Dobová mapa z obdobia Mexiscko-texaskej vojny - na mape je viditeľné územie Texasu, jendotlivých štátov USA a mexika a tiež sporné územie
Texas - Územie Texasu v roku 1846, po jeho vstupe do USA

Územie Texasu v roku 1846, po jeho vstupe do USA
URL : https://www.valka.cz/Texas-t84068#308387 Verze : 0
Historické demografické údaje:




Rok
Počet
obyvatel
Rozloha
(km2)
Hostota obyvatelstva
(obyvatel/km2)
1845
cca 70 000
1 007 935
0,069
1980
14 225 513
696 241
20,43
1990
16 986 510
696 241
24,39
2000
20 851 820
696 241
29,94
2006
23 507 783
696 241
33,76
2008
24 326 974
696 241
35,67
URL : https://www.valka.cz/Texas-t84068#309136 Verze : 0
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více