Main Menu
User Menu

Hidalgo y Costilla, Miguel

Hidalgo y Costilla, Miguel

     
Příjmení:
Surname:
Hidalgo y Costilla
Jméno:
Given Name:
Miguel
Jméno v originále:
Original Name:
Miguel Gregorio Antonio Ignacio Hidalgo y Costilla y Gallaga Mandarte Villaseñor
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
generalísimo Ameriky
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
08.05.1753 Pénjamo (Hacienda de Corralejo) /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
30.07.1811 Chihuahua /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
veliteľ povstaleckej armády
otec nezávislosti Méxica
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
-
Související články:
Related Articles:
Zdroje:
Sources:
www.educacion.yucatan.gob.mx
www.redescolar.ilce.edu.mx
banxico.org.mx
URL : https://www.valka.cz/Hidalgo-y-Costilla-Miguel-t85164#325448Verze : 0
MOD
Miguel Gregorio Antonio Ignacio Hidalgo y Costilla y Gallaga Mondarte Villasenor

*8.5.1753 Pénjamo (Hacienda de Corralejo)
+30.7.1811 Chihuahua

Narodil sa ako druhý syn Cristóbala Hidalgo y Costilla, správcu haciendy San Diego Corralejo a Any Maríe de Gallaga a svoje prvé roky prežil na zmienenej haciende. Vo svojich 12 rokoch odišiel do mesta Valladolid (dnešná Morelia), kde vyštudoval kolégio San Nicolás. 30.03.1770 obdrží svoj titul bakalára umení na univerzite v hlavnom meste Mexico na tamojšej univerzite (Universidad de México).

Školné roky a kňažské pôsobenie
Roku 1773 ukončil štúdiá filozofie a teológie a už roku 1781 sa účastní mnohých verejných podujatí ako učitel flizofie. V 1785 dostáva miesto ako učiteľ skolastickej teológie na kolégiu San Nicolás (Real y Primitivo Colegio de San Nicolás Obispo), v 1787 je vicerektorom a 1788 je menovaný rektorom tohto kolégia. Roku 1778 je vysvetený za kňaza, pričom 02.02.1792 definitívne opúšťa vzdelávaciu inštitúciu aby sa venoval svojemu pastierskemu poslaniu. Sprvoti vykonáva svoju činnosť v Colime, následne San Felipe de Torresmochas kde je poslaný biskupským úradom vzhľadom na jeho organizačné schopnosti. Formálne preberá úrad ko vikár a církevný sudca 24.01.1793.

Na tejto farnosti sa zoznámi s Josefou Dionisio Quintana s ktorou má dve dcery. Dozvediac sa túto informáciu inkvizícia, okamžite je mu nariadené aby deti opustil a je preložený do farnosti v Dolores. Sem prichádza 30.09.1803 pričom sa ubytuje v dome svojeho brata Joaquína. Práve v jeho dom sa stáva miestom kde sa vedú debaty o najrozličnejších sociálnych a politických témach.

Spiknutie
Roku 1808 je napadnuté Španielsko napoleónskym vojskom. A proti kráľovi Fernandovi VII vzniká veľká opozícia v Amerike ako aj v samotnom Španielsku. V Amerike na viacerých miestach sa začínajú indipendentistické pohyby, lebo tamojšie národy si chcú vládnuť samy. Nové Španielsko neni výnimkou a miestokráľ Iturrigaray je uveznený.

Hidlago sa pri svojich študijných cestách do Guanajuato zoznamuje s významnými osobnosťami ilegálneho hnutia za nezávislosť ako sudca Miguelom Domínguez a jeho manželkou Josefou Ortiz; kapitánmi Ignacio Allendem a Juanom Aldamou; presbyterom José María Sánchez, advokátmi Laso de la Vega, Altamirano a iními významnýimi osobami mesta. Títo presvedčia Hidalga aby sa k ich veci pridal.

Ich zámyslom bolo aby Nové Španielsko si spravovavlo svoje veci samostatne v mene kráľa Fernanda VII, ktorý v tom čase je vezňom Napoleóna a v najkrajnejšom prípade ak toto nebude možné tak vyhlásiť nezávislosť.

Spiklenci mali za úmyslom pozdvihnúť zbrane proti vicekráľovi Nového Španielska, Hidalgo navrhoval 1. decdember, na deň panny San Juan de los Lagos kedy bude mnoho Španielov pohromade blízko mesta Querétaro kde konali trhy, Allende z vojenských dôvodov navrhoval 2. október.

Prvý septembrový týždeň prichádza do Veracruzu nový miestokrál Francisco Xavier Venegas, ktorý dostáva imformáciu o spknutí. Ihňeď nariaďuje intendatovi Guanajuata, Juana Antonia Riaño aby túto informáciu preveril. 11.09 je zorganizovaný záťah pričom sa podarí zadržať iba Epigmenia Gonzáleza (ktorý je uveznený, poslaný do vyhnanstva na Filipíny a do krajiny sa vráti v zabudnutí až po podpise dohody so Španielskom a strastiplnej cesty bez prostriedkov v roku 1838).

Hidalgo a niektorí ďalší jeho spolupracovníci sa včas mohli zachrániť vďaka Josefe Ortiz de Domínguez ktorá varuje spiklencov ktorí následne prchajú do štátu Querétaro, a Hidalgo do svojej farnosti v Dolores.

Pokrik z Dolores
15.09. sú za pomoci zopár Hidalgových stúpencov vyslobodení všetci politickí vezni v Dolores a využijúc toho že je nedela, oznamuje veriacim začiatok rebélie. V ranných hodinách 16.09.1810 sem prichádza aj Ignacio Allende. Hidalgo po prebudení diskutuje o situáci a rozvahe sa rozhodnú obaja že je treba bezodkladne začať s povstaním nakolko omeškanie by mohlo spôsobiť prekazenie plánov zo strany vlády. Okolo 05,00 hod. Hidlago vystupuje do zvonice a zvoní na zvon zvolávajúc na omšu pričom zakričí heslá, pričom tento akt bude známy ako Grito de Dolores.

Nakolko nebolo mnoho svedkov pri tomto akte o obsahu jeho pokriku sa vedú polemiky, ale najpravdepodobnešie bolo:

Viva naša svetá matka Guadalupe! Viva Fernando VII a smrť zlej vláde! ("¡Viva nuestra madre santísima de Guadalupe!, ¡viva Fernando VII y muera el mal gobierno!")

respektíve

Viva Amerika! Viva Fernando VII! Viva náboženstvo a nech zomrú španieli!
("¡Viva la América!, ¡viva Fernando VII!, ¡viva la religión y mueran los gachupines!")


Jeho výkrik z Dolores je považovaný za začiatok revolty ako aj vojny za nezávisloť Mexika ako aj ostatných budúcich amerických krajín ktoré v tom období tvorili Nové Španielsko.

Nasledovného dňa užmôže počítať s okolo 5000 stúpencami odhodlaními nasledovať ho a dá zhotoviť štandardu s obrazom St. Guadalupe (patrónka Mexica) na ktorú dá vyšiť text: "Viva náboženstvo. Viva naša matka St. Guadalupe. Viva Fernando VII. Viva América a smrť zlej vláde"

Sú zadržaní mnohí španielsky prisťahovalci a funkcionári. Hidalgo sa so svojimi stúpencami vydá do blízkeho an Miguel el Grande kde španieli dozvediac sa správy z Dolores zorganizovali obranu. Jednotky sú vedené Allende a Aldana prichádzajú velmi rýchlo do obce a občania ich vítajú, pričom aj dev roty Regimiento de la Reina de San Miguel sa pridávajú na povstaleckú stranu. Ostatní španieli sú zadržaní a uveznení.


21.9. amrnáda vedená Hidalgom a Allendem dobila Celayu, a tu bol Hidalgo menovaný generálnym kapitánom Oslobodzovacej armády a Allende generálom. Následne boli dobité mestá Salamanca, Irapuato a Silao, až prišli do Guanajuato.

17.11 Hidalgo sa vydal do Guadalajara so svojou armádou zle vyzbrojenou a toto mesto dobil 26.11. ale nedostal sa až do hlavného mesta. V Guadalajara, Hidalgo vydal vyhlásenie nezávislosti a sformoval dočasnú vládu, ďalej medzi iným vydal dekrét o zrušení otroctva, zrušenie tribútov korune a navrátenie zemí zabratých haciendami. Koncom roku znovu stratil Guanajuato ako aj Valladolid.


Vojenská kampaň armády pod velením Hidalga

11.1.1811 bol porazený blízko mesta Guadalajara kráľovskou armádou a ušiel do štátov Aguascalientes a Zacatecas, s úmyslom ujsť a ukryť sa v USA aby tam hľadal podporu pre svoj boj, ale bol zradený Ignaciom Elizondom a zajatý v Norias de Acatita de Baján 21.5.1811.

Bol prevezený do mesta Chihuahua, v rovnomennom štáte a bol súdený vojnovým tribunálom a odsúdený k smrti. Bol zbavený postavenia kňaza a zastrelený ráno 30.7.1811. Jeho hlava spolu s Allendeho a ďalších povstalcov bola verejne vystavená v meste Guanajuato.

Odkaz
Po vzniku Mexickej republiky, respektíve v roku 1824 bol uznaný Hidalgo ako prvý povstalec a otec vlasti. Taktiež jeho meno nesie jeden zo štátov krajiny od roku 1868 a obec Dolores bolo pomenované Dolores Hidalgo na jeho počesť. 16. september kedy vyhlásil svoju rebéliu je štátnym sviatkom a dňom nezávislosti. Jeho pozostatky boli prenesené z miesta kde bol pochovaný do Metropolitnej katedrály roku 1821 a od roku 1925 spočívajú v stĺpe nezávislosti v Mexico D.F.

Na počesť jeho výkriku z Dolores sa každoročne slávi 16. september ako deň nezávilosti v Mexiku a o 23,00 po celej krajine zvonia starostovia na zvonice a v hlavnom meste prezident republiky, pričom kričia na slávu už dnes upravené vety.




zdroj:
www.educacion.yucatan.gob.mx
www.redescolar.ilce.edu.mx
es.wikipedia.org
dbe.rah.es

Hidalgo y Costilla, Miguel - Nástěnná malba ve vládním paláci v Chihuahua zobrazující popravu Hidalga. Nachází se hned vedle místa popravy.

Nástěnná malba ve vládním paláci v Chihuahua zobrazující popravu Hidalga. Nachází se hned vedle místa popravy.
URL : https://www.valka.cz/Hidalgo-y-Costilla-Miguel-t85164#314593Verze : 18
MOD