Mexiko (MEX)

Články

Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika I

Táto časť pojednáva o počiatkoch hnutia za nezávislosť Mexica, sociálno ekonimických podmienkach v Novom Španielsku. Hnutie za nezávislosť sa zrodilo zo spiknutí a hlavne zo spiknutia v  Querétaro. Po jeho odhalení kňaz Hidalgo začína spolu zo svojimi spolubojovníkmi boj za nezávislosť. Po čase je tento aj spolu s prvými vodcami hnutia zajatý a popravený, ale hnutie pokračuje a boj trvá.

Cesta k rozpadu Nového Španělska a válka za nezávislost Mexika II

Po poprave prvých vodcov hnutia za nezávislosť nastupujú noví bojovníci a boj za nezávislosť pokračuje, stáva sa postupne partizánskym, až kým sa k hnutiu z osobných pohnútok nepridá A.Iturbide, ktorý spolu s V Guerrerom vypracujú plan z Iguala a tri garancie. Následne sa k boju pridávajú skoro všetky strany a s trochou šťastia je podpísaná v Mexico D.F. nezávislosť a vzniká I Mexické Impérium.

Druhá Francúzska intervencia

2. Francúzska intervencia bola vlastne voľným pokračovaním Vojny za reformu, počas ktorej sa Mexické konzervatívne kruhy chopili svojej druhej šance. Vyvrcholením bolo na krátku dobu pokus o ustanovanie druhého cisárstva, ktoré však po stiahnutí sa intervenčných vojsk rýchlo skončilo porážkou a popravou vedúcichčiniteľov monarchie.

I. Mexické Impérium a pokusy o znovudobití Mexica

Mexické Impérium je vytvorené ihneď po osamostatnení novej krajiny a tervá relatívne veľmi krátko od 1821 do 1823, kedy je na základe Planu Casa Mata rozpusetené a cisár prinútený odísť do exilu v Európe. Následne je vytvorená republika.

Mexická revolúcia I - Koniec Porfiriátu

Mexická revolúcia bol ozbrojený konflikt, ktorý začal z dôvodu potreby sociálno politických reforiem v Mexicu, ako aj kôli nepretržitej viac ako 30 ročnej vláde Porfírio Díaza, ktorá bola príčinou tejto situácie. Bola prvou veľkou sociálnou revolúciou v latinskej amerike. Revolúcia začala u P. Díaza a skončila pôsobením L. Cárdenasa. Počas nej sa vystriedalo mnoho prezidentov, prijalo sa mnoho reforiem a bola prijatá ústava.

Mexická revolúcia II - Konšticuionalisti

Druhá časť revolúcie sa začína keď v krajine nastáva štátny prvrat uskutočnený armádnymi zložkami a gen. Huertom. Guvernér Carranza vyhlasuje neposlušnosť, formuje armádu a nakoniec sa mu podarí Huertu zvrhnúť, zvolať kongresa schváliť ústavu. Postupne dochádza k pacifikácii krajiny a inšticiunalizácii revolučných myšlienok.

Mexicko - Guatemalský konflikt

Konflikt  Mexico-Guatemala sa začal  31.12.1958, kedy boli mexické rybárske lode napadnuté letectvom Guatemlay, nakoľko vykonávali rybolov v teritorálnych vodých Guatemaly.
Výsledkom bolo 4 rybári mrtvi a 14 zranení. 10 preživších rybárov bolo zadržaných a vypočúvaných Guatemalskou armádou. Táto udalosť mala za následok prerušenie diplomatických a obchodných stykov, aktiváciu ozbrojených zložiek oboch krajín a zničenie hraničného mostu medzi oboma krajinami.

Potomci Aztéků proti U-Bootům

Mezi polozapomenuté epizody 2. světové války se řadí akce mexického vojenského letectva proti německým U-Bootům. Do protiponorkové kampaně se v rámci Fuerza Aérea Mexičana zapojily především původně cvičné americké letouny North American AT-6 Texan.

Prvá Francúzska intervencia - zákusková vojna

Prvá Francúzska intervencia v Mexicu, je známa taktiež ako vojna zákusková alebo tortová, je problém pomenovať nakoľko v orginále sa prezýva ako Guerra de los pasteles. Tento konflikt sa odohral v čase od 16.4.1838 do 9.3.1839 a bol prvým ozbrojeným konfliktom medzi týmito dvoma krajinami.

Vojna za reformu - trojročná vojna

Vojna za reformu bola konfliktom liberálnych a konzervatívnych síl v Mexickej spoločnosti. Vojna trvala približne tri roky a na jej konci bolo výťazstvo liberálnych síl, avšak aj vyčerpanie síl a zdrojov krajiny.

„Que viva México“

Ať žije Mexiko,“ prohlásil ve 30. letech nedokončeným celuloidovým pásmem geniální filmař Sergej Ejznštejn. Totéž, co bolševismu dobře sloužící génius, světu zopakovaly (i když leckdy asi s nechtěnou ironií) zástupy soudobých Mexičanů. Spojené státy mexické, kterak se oficiálně nazývá jejich otčina, připomněly totiž sobě i ostatním, že dávno je tomu, kdy byly závislým územím jedné z nejstarších evropských koloniálních „vlastí“, Španělska.

Témata

Podkategorie

Státy

Města a obce

Průmysl

Vojenské objekty

Pevnostní stavby

Muzea

banner 1 top banner 5 top banner 6 top

Rozpočet

Rozpočet valka.cz 2019 : 85.000,- Kč
Příjmy doposud : 64.741,- Kč

♡ Chci přispět

HLEDÁME NOVÉ KOLEGY

Server valka.cz neustále hledá nové kolegy, kteří jsou ochotni pomoci s rozvojem a doplňováním obsahu, koordinací a kontrolou práce, moderováním příspěvků a další činností. Neváhejte a zapojte se do tvorby valka.cz v duchu hesla Čtenáři sobě :)

Přidejte se k nám!