Mexiko (MEX)

Táto časť pojednáva o počiatkoch hnutia za nezávislosť Mexica, sociálno ekonimických podmienkach v Novom Španielsku. Hnutie za nezávislosť sa zrodilo zo spiknutí a hlavne zo spiknutia v  Querétaro. Po jeho odhalení kňaz Hidalgo začína spolu zo svojimi spolubojovníkmi boj za nezávislosť. Po čase je tento aj spolu s prvými vodcami hnutia zajatý a popravený, ale hnutie pokračuje a boj trvá.

Po poprave prvých vodcov hnutia za nezávislosť nastupujú noví bojovníci a boj za nezávislosť pokračuje, stáva sa postupne partizánskym, až kým sa k hnutiu z osobných pohnútok nepridá A.Iturbide, ktorý spolu s V Guerrerom vypracujú plan z Iguala a tri garancie. Následne sa k boju pridávajú skoro všetky strany a s trochou šťastia je podpísaná v Mexico D.F. nezávislosť a vzniká I Mexické Impérium.

2. Francúzska intervencia bola vlastne voľným pokračovaním Vojny za reformu, počas ktorej sa Mexické konzervatívne kruhy chopili svojej druhej šance. Vyvrcholením bolo na krátku dobu pokus o ustanovanie druhého cisárstva, ktoré však po stiahnutí sa intervenčných vojsk rýchlo skončilo porážkou a popravou vedúcichčiniteľov monarchie.

Mexické Impérium je vytvorené ihneď po osamostatnení novej krajiny a tervá relatívne veľmi krátko od 1821 do 1823, kedy je na základe Planu Casa Mata rozpusetené a cisár prinútený odísť do exilu v Európe. Následne je vytvorená republika.

Mexická revolúcia bol ozbrojený konflikt, ktorý začal z dôvodu potreby sociálno politických reforiem v Mexicu, ako aj kôli nepretržitej viac ako 30 ročnej vláde Porfírio Díaza, ktorá bola príčinou tejto situácie. Bola prvou veľkou sociálnou revolúciou v latinskej amerike. Revolúcia začala u P. Díaza a skončila pôsobením L. Cárdenasa. Počas nej sa vystriedalo mnoho prezidentov, prijalo sa mnoho reforiem a bola prijatá ústava.

Druhá časť revolúcie sa začína keď v krajine nastáva štátny prvrat uskutočnený armádnymi zložkami a gen. Huertom. Guvernér Carranza vyhlasuje neposlušnosť, formuje armádu a nakoniec sa mu podarí Huertu zvrhnúť, zvolať kongresa schváliť ústavu. Postupne dochádza k pacifikácii krajiny a inšticiunalizácii revolučných myšlienok.

Konflikt  Mexico-Guatemala sa začal  31.12.1958, kedy boli mexické rybárske lode napadnuté letectvom Guatemlay, nakoľko vykonávali rybolov v teritorálnych vodých Guatemaly.
Výsledkom bolo 4 rybári mrtvi a 14 zranení. 10 preživších rybárov bolo zadržaných a vypočúvaných Guatemalskou armádou. Táto udalosť mala za následok prerušenie diplomatických a obchodných stykov, aktiváciu ozbrojených zložiek oboch krajín a zničenie hraničného mostu medzi oboma krajinami.

Mezi polozapomenuté epizody 2. světové války se řadí akce mexického vojenského letectva proti německým U-Bootům. Do protiponorkové kampaně se v rámci Fuerza Aérea Mexičana zapojily především původně cvičné americké letouny North American AT-6 Texan.

Prvá Francúzska intervencia v Mexicu, je známa taktiež ako vojna zákusková alebo tortová, je problém pomenovať nakoľko v orginále sa prezýva ako Guerra de los pasteles. Tento konflikt sa odohral v čase od 16.4.1838 do 9.3.1839 a bol prvým ozbrojeným konfliktom medzi týmito dvoma krajinami.

Vojna za reformu bola konfliktom liberálnych a konzervatívnych síl v Mexickej spoločnosti. Vojna trvala približne tri roky a na jej konci bolo výťazstvo liberálnych síl, avšak aj vyčerpanie síl a zdrojov krajiny.

„Ať žije Mexiko,“ prohlásil ve 30. letech nedokončeným celuloidovým pásmem geniální filmař Sergej Ejznštejn. Totéž, co bolševismu dobře sloužící génius, světu zopakovaly (i když leckdy asi s nechtěnou ironií) zástupy soudobých Mexičanů. Spojené státy mexické, kterak se oficiálně nazývá jejich otčina, připomněly totiž sobě i ostatním, že dávno je tomu, kdy byly závislým územím jedné z nejstarších evropských koloniálních „vlastí“, Španělska.