Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
-
-
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
01.11.1920-DD.09.1940 služba v litovskej armáde DD.09.1940-DD.MM.RRRR prechod do Červenej armády 31.10.1961-DD.MM.RRRR v zálohe
01.11.1920-DD.09.1940 service in the Lithuanian army DD.09.1940-DD.MM.RRRR transfer to the Red Army 31.10.1961-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Urbsas-Adolfas-Ionovic-t274574#745492
Verze : 0
Reklama
general-major Adolfas Ionovič URBŠAS
Adolfas Urbšas sa narodil 20. augusta 1900 v dedine Kirdonys, farnosť Pandelis, provincia Kovno v Litve.
Pred nátupom na vojenskú službu A. Urbšas študoval od roku 1912 na súkromnom gymnáziu Sacharova v Dvinsku, potom počas prvej svetovej vojny a okupácie Kovenskej gubernie. - v 3. varšavskom gymnáziu v Moskve a v štátnom gymnáziu v Režici. Na jar 1918, po návrate do vlasti, nastúpil do 6. triedy litovského gymnázia v Panevezyse. V novembri 1920 A. Urbšas nastúpil do vojenskej školy v Kaunase, od tohto momentu sa začala jeho služba v litovskej armáde. V decembri 1921 školu ukončil, bol povýšený na podporučíka a pridelený k 4. pešiemu pluku 1. pešej divízie, kde pôsobil ako veliteľ čaty a plukovný adjutant. Od októbra 1924 do júla 1925 sa vzdelával vo vyšších dôstojníckych kurzoch. V januári 1926 bol prevelený do Vojenskej školy v Kaunase, kde bol povýšený do hodnosti kapitána a neskôr majora, pôsobil ako veliteľ kurzu a veliteľ roty kadetov. V júli 1931 bol prijatý za poslucháča Akadémie generálneho štábu v Kaunase a po jej ukončení v máji 1934 bol vymenovaný za náčelníka operačného oddelenia 3. pešej divízie. Od augusta 1935 bol zástupcom veliteľa 3. pešieho pluku 1. pešej divízie. V septembri 1937 bol vymenovaný za náčelníka štábu 3. pešej divízie. V auguste 1940 prevzal velenie 7. pešieho pluku 1. pešej divízie.
V septembri 1940, po začlenení pobaltských republík do ZSSR, sa A. Urbšas spolu s plukom pripojil k Červenej armáde. Pluk bol premenovaný na 297. strelecký pluk ako súčasť 184. teritoriálnej divízie. V máji 1941 bol polkovnik Urbšas vymenovaný za náčelníka štábu 179. streleckej divízie29. streleckého zboru a začiatkom júna bol vyslaný na preškolenie do Akadémie generálneho štábu Červenej armády. Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny pokračoval v štúdiu na akadémii. Po jej ukončení v decembri 1941 bol vymenovaný za staršieho lektora taktických kurzov "Vystrel". Vo februári 1942 bol vyslaný na formovanie 16. streleckej divízie, po príchode bol vymenovaný za veliteľa 167. streleckého pluku (rozkaz ministerstva obrany z 19.3.1942). Formovanie sa uskutočnilo v Balachne v Gorkovskej oblasti. V máji 1942 bol polkovnik Urbšas opäť vymenovaný za staršieho inštruktora taktických kurzov "Vystrel" (kurz pre veliteľov plukov).
Od apríla 1943 bol zastupujúcim náčelníkom štábu 16. streleckej divízie, ktorá bola súčasťou 48. armádyStredného frontu a bola v druhom slede obrany. V bitke pri Kursku, keď nemecké vojská prešli do ofenzívy, jeho jednotky úporne bránili spojnicu medzi 48. a 13. armádou (severovýchodne od Ponyri) a nedovolili nepriateľovi preraziť hlavnú obrannú líniu. Príslušníci divízie preukázali výnimočnú odvahu, nezlomnosť, odhodlanie a statočnosť. Počas prvých dvoch dní bolo zničených až 2 500 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, 5 tankov, 6 vozidiel, 5 diel, 16 guľometov, zostrelených 12 nepriateľských lietadiel. Rozkazom vojsk Stredného frontu z 15.7.1943 bol polkovnik Urbšas za tieto boje vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Od 23. júla 1943 divízia, ako súčasť armády, prešla do ofenzívy, prekročila rieky Oka a Kroma, vybojovala vyše 120 km a oslobodila asi 60 miest. Počas útočných bojov jej jednotky zničili viac ako 5 tisíc vojakov a dôstojníkov nepriateľa, veľké množstvo vojenskej techniky a materiálu. V auguste bola divízia stiahnutá do zálohy Stredného frontu, potom do zálohy STAVK-y (na doplnenie v oblasti Tuly). Koncom septembra 1943 divízia opäť odišla na front a bola podriadená 4. údernej armáde. V rámci vojsk Kalininského (od 20. októbra 1943 - 1. pobaltského) frontu sa zúčastnila na útočných operáciách pri Duchovščine-Demidovskom, Smolensku, Neveľsku a Gorodku. V októbri až decembri 1943 jej jednotky útočili na nepriateľské zoskupenie v oblasti Gorodku (divízia bojovala z frontu na juh v priestore Palkino-Lobok, zabezpečovala krídlo obchádzajúcich jednotiek a odrážala protiútoky troch nemeckých divízií). Od decembra 1943 do júna 1944 bola v defenzíve v oblasti Gorodok (severne od Vitebska), potom sa zúčastnila na Polotskej útočnej operácii. Za tieto boje bol polkovnik Urbšas vyznamenaný Radom vlasteneckej vojny I. stupňa (29.7.1944).
Dňa 12. júla bola divízia stiahnutá z bojov a premiestnená do priestoru Šiauliai k 43. armáde1. pobaltského frontu. Tu v auguste jej jednotky zvádzali ťažké obranné boje, odrážali protiútoky Nemcov, ktorí sa pokúšali prerušiť cestnú a železničnú trať medzi Šiauliai a Rigou. Rozkazom frontových vojsk zo 7. 9. 1944 bol polkovnik Urbšas vymenovaný za veliteľa tej istej 16. streleckej divízie (vo funkcii bol potvrdený rozkazom Ľudového komisariátu obrany z 20.4.1945). V septembri - novembri 1944 sa jej jednotky ako súčasť 2. gardovej armády zúčastnili na ofenzívnych operáciách v Pobaltí, Rige a Memeli. Výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 31.10.1944 bol divízii udelený Rad Červenej zástavy za vzorné plnenie úloh velenia v bojoch pri prelomení nepriateľskej obrany v priestore Šiauliai. Rovnaký rad bol veliteľovi divízie polkovnikovi Urbšasovi udelený rozkazom 1. pobaltského frontu z 26.10.1944. Krátko na to, 2.11.1944 bol Urbšas povýšený do hodnosti general-major. V decembri 1944 - januári 1945 sa divízia pod jeho velením v rámci 4. údernej armády zúčastnila na porážke kurlandského zoskupenia nepriateľa, potom sa zúčastnila na dobytí Memelu (Klajpeda).
Po dobytí Memelu bol general-major A. I. Urbšas vymenovaný za veliteľa posádky mesta. Rozkazom z 5.4.1945 bol divízii udelený čestný názov "Klaipedská". Od februára 1945 až do konca vojny jej jednotky ako súčasť 6. gardovej armády2. pobaltského a potom Leningradského frontu zvádzali ťažké obranné a útočné boje s úporne sa brániacim nepriateľom na libavskom smere v Kurónsku. Pri kapitulácii kurlandského zoskupenia nepriateľa (8. mája 1945) sa podieľal na odzbrojení dvoch peších divízií Nemcov. Po skončení vojny bol general-major A. I. Urbšas od júna 1945 k dispozícii hlavnej správy kádrov, potom bol v januári 1946 prevelený na pedagogickú prácu v kurzoch "Vystrel". Bol zastupujúcim starším lektorom taktiky a zástupcom vedúceho taktického cyklu. Od septembra 1955 bol vedúcim vojenskej katedry Litovskej veterinárnej akadémie (Kaunas). Dňa 31. októbra 1961 bol preradený do zálohy.
Adolfas Urbšas zomrel 19. mája 1973 v Kaunase vo veku 72 rokov.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 5, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0457-8 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 5)
URL : https://www.valka.cz/Urbsas-Adolfas-Ionovic-t274574#745496
Verze : 12
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.