Mesto Turčiansky Svätý Martin zakúpilo v roku 1922 pozemky Kozina na južnej strane cesty na Stráne (dnes Hrdinov Slovenského národného povstania) za účelom výstavby kasární. Pre kancelárie bola vybudovaná prízemná murovaná budova, vojenská posádka bola ubytovaná v dočasných drevených barakoch. Prvá budova kasární Ďurka Langsfelda sa začala stavať v roku 1923 (prvá budova od dnešnej Gorkého ulice). Projekt podľa vojenských stavebných predpisov vypracovala vojenská stavebná správa. Stavba bola zadaná cestou verejnej súťaže staviteľom Hlavajovi, Palkovičovi a Uličnému. Vojenský dozor mal na starosti por. Stošek. Murári na stavbe pochádzali z Liptova, robotníci z Turčianskeho Svätého Martina a okolia. remeselnícke práce vykonávali prevažne miestni remeselníci.
V roku 1925 sa začala stavať prízemná budova kuchyne (na severnej strane kasární, vedľa cesty na Stráne). V suteréne budovy sa nachádzali sklady a pivnice. Stavbebné práce vykonal staviteľ Eduard Jančárik s miestnymi robotníkmi, remeselnícke práce zväčša miestni remeselníci. V rovnakom čase začala výstavba ďalšej dvojposchodovej budovy mužstva na južnej strane kasární (vedľa dnešnej ulice Československej armády). Stavbu vyhotovila firma Holan a Kučera z Moravskej Ostravy. Remeselné práce vykonali zväčša miestni remeselníci.
Mesto vykúpilo rozsiahle pozemky od Sihote až po Bukoviny a od Schulzovej tehelne po cestu na Stráne a poskytlo ich ČSR na stavbu vojenských objektov. V rokoch 1936 - 1944 sa postavilo spolu 26 stavieb, niektoré veľké dvojposchodové budovy (Kasárne Milana Hodži). Okrem stavieb boli vybudované veľké plochy cvičišťa a prístupovej komunikácie, cesty a vozovky boli vyhotovené valcovaním, štetovaním a kameňobetónom. Boli postavené aj štyri poschodové domy s dvojizbovými bytmi. Všetky budovy projektovala Vojenská stavebná správa, stavebný dozor vykonávali mjr. Klodner, kpt. Šulcek, por. Pašek, por. Dobrota a iní. Realizácia stavieb bola zadaná cestou verejnej súťaže. Stavebné práce zrealizoval staviteľ Eduard Jančárik (dve skladištné budovy), ostatné budovy realizovali stavitelia Hlavaj, Palkovič a Uličný so svojimi spolupracovníkmi. Časť remeselníckych prác vykonali miestni remeselníci, väčšinu cezpoľní remeselníci. Inštalatérske práce vykonali pražské firmy.
Zdroj: Jozef Hlavaj, Martin. Stavebný obraz mesta (O výstavbe mesta Martin do roku 1960), Spolok architektov Slovenska, 1994, ISBN 80-900483-9-0 Foto: ortofotomapa z roku 1950, https://mapy.tuzvo.sk/HOFM/
Areál kasární Ďurka Langsfelda vyznačený červenou linkou, areál kasární Milana Hodžu vyznačený zelenou linkou. Stav z roku 1950, ortofoto mapa
V roce 1938 byly v TSM troje kasárny: 1) Kasárny Ďurka Langsfelda (severozápadně od nádraží za řekou), pro horskou pěchotu 2) Kasárny Milana Hodži (jižně od 1), pro útočnou vozbu 3) Kasárny Milana Rastislava Štefánika (severovýchodně od středu města) pro telegrafisty. Podle dnešní mapy lemuje objekty 1 a 2 (asi jsou spojeny) ulice Čs. armády a ulice SNP, objekty 3 pak Jilemnického a Tehelná. Snad to k identifikaci stačí.
1 a 2 kasárne (skôr si myslím že šlo o dva útvary) sa dnes nazývaju ľudovo Kasárne Podháj. Sú ohraničené ulicou SNP zo severu, z juhu bývalou ZŤS, zo západu cyklotrasou a z východu parkoviskom )) 3 kasárne sa nazývajú Kasárne Sever.
ďakujem za doplnenie - príspevok J.F. som tu presunul z inej témy, nakoľko odpovedal na moju otázku ohľadne bližšej identifikácie Kasárni Milana Hodžu (z tejto témy som urobil presmerovanie sem). To čo sa ľudovo nazýva "kasárne sever" sú v skutočnosti Kasárne 4. československej brigády s vlastnou témou.
![Martin, Kasárna SNP Podháj [1923- ] - Areál kasární Ďurka Langsfelda vyznačený červenou linkou, areál kasární Milana Hodžu vyznačený zelenou linkou. Stav z roku 1950, ortofoto mapa]()
![Martin, Kasárna SNP Podháj [1923- ] - Areál kasární Ďurka Langsfelda vyznačený červenou linkou, areál kasární Milana Hodžu vyznačený zelenou linkou. Stav z roku 1950, ortofoto mapa](/attachments/6928/Kas__rne_Podh__j.jpg)
))