Jakovlev Jak-28PP [kód NATO: Brewer-E]

Jak-28PP
Lietadlo pre REB. Pre konštrukciu prototypu bol požitý štandartný sériový stroj modelu Jak-28I (v.č. 5941601), z ktorého bola odstránená hlavňová výzbroj, rádiolokátor "Iniciativa", zameriavač a držiaky výzbroje z bombovnice. Do bombovnice bola zabudovaná špeciálna výsuvná platforma, ktorá obsahovala konzoly a napájacie bloky pre inštaláciu systémov REB. Výsuvná platforma bola použitá z dôvodu malej vzdialenosti bombovnice od zeme, ktorá spolu s dvierkami bombovnice sťažovala montáž a demontáž zariadení. Rám platformy, spolu s podpornými blokmi umožňoval montáž prostriedkov REB typového radu "Buket" a "Fasoľ". Okrem nich boli použité aj systémy "Strela" a "Sireň". Okrem umiestnenia systémov REB museli konštruktéri vyriešiť aj problém chladenia elektrónkových blokov, produkujúcich nadmerné množstva tepla. Na chladenie bol použitý kvapalinový chladiaci systém, ktorý preberal teplo vytváraé blokmi a odovzdával ho v chladičoch na bokoch platformy atmosférickému vzduchu, nasávanému v prednej spodnej časti bombovnice. Na spodnej časti bombovnice boli umiestnené aj dielektrické kryty anténnych systémov. Súčasťou konštrukcie je aj doplerovský navigačný systém DISS-3A "Strela". Lietadlo mohlo niesť jednu stanicu aktívneho rušenia Buket" (z celkových 4 typov - SPS-22-28, SPS-33-28, SPS-44-28 a SPS-55-28), podľa predpokladaných RL prostriedkov protivníka. V prípade že súčasne v jednom priestore operovalo viacero rušičov Jak-28PP, každé lietadlo sa vybavovalo iným rušičom typovej rady Buket", aby mohla byť pokryté širšie spektrum frekvencií.


Ďalšou stanicou aktívneho rušenia bola SPS-5 (príp. SPS-5M) "Fasoľ", ktorá zabezpečovala šumové rušenie. Na rozdiel od staníc typovej rady "Buket" nebola SPS-5 automatická, ale je zapínanie a vypínanie zabezpečoval pilot, prípadne navigátor. Použitie stanice bolo plánované vždy pred letom a osádka mala spravidla presne stanovené kedy stanicu zapínať i vypínať.


Pod názvom "Sireň" sa skrývajú stanice aktívneho rušenia SPS-141, SPS-142 a SPS-143, rušiace impulzy streleckých rádiolokátorov. Systém "Sireň" je obranný systém uvádzaný do činnosti v prípade zamerania lietadla streleckým rádiolokátorom. Bloky boli umiestnené v trupe lietadla mimo bombovnicu a jednotlivé druhy boli navzájom zameniteľné.


Z pasívnych systémov rušenia bolo lietadlo vybavené dvojicou blokov UB-16-57UM s 57 mm neriadenými raketami S-5P (PARS-57) s hlaviciou obsahujúcou pokovené sklené vlákna na podkrídelných nosníkoch. Raketa po odpálení vytvárala oblak pasívneho rušenia. Nakoľko ale lietadlo nebolo vybavené žiadnym zameriavačom, piloti nemali veľa možností ako ovplyvniť trajektóriu letu rakety, čo najmä
počas výcviku spôsobovalo škody v prípade, že raketa odpálená v nevhodnom uhle zasiahla povrch zeme skôr, ako došlo k odpáleniu hlavice. Ďalším pasívnym systémom boli pyropatróny s dipólovými odrážačmi (pokovené sklené vlákna) systému KDS-19 "Avtomat-2I" umiestnené pod gondolami motorov, určené na ochranu zadnej polosféry.


Továrenské skúšky prototypu sa začali v roku 1967 a boli ukončené bez negatívnych zsitení. Zástavba systémov nezmenila letové vlastnosti, ktoré sa nelíšili od vlastností Jak-28I a Jak-28L. Ešte v tom istom roku sa začala výroba dvoch predsériových strojov (v.č. 7970101 a 7970102) s továrenským označením Izdelije 7, ktoré boli použité na vojskové skúšky. po ukončení vojskových skúšok boli oba stroje zaradené do výzbroje a v roku 1969 sa začala sériová výroba. Celkom bolo do roku 1971 vyrobených 84 lietadiel (vrátane predsériových strojov) v 11 výrobných sériách - v roku 1969 27 lietadiel v 3 sériách, v roku 1970 45 lietadiel v 5 sériách a v roku 1971 10 lietadile v 2 sériách.


Jak-28PP sa používali v skupinách, pričom každé lietadlo bolo spravidla vybavené inou kombináciou rušiacich systémov, čo zabezpečovalo širokospektrálne skupinové rušenie. Ich používanie ale nebolo bezproblémové. Výkon systémov spoľahlivo zarušil aj vlastné rádiolokátory PVO (P-37, P-18), rádiolokačné zameriavače sprevádzaných bombardérov Su-24, ale aj napr. "zahorizontálne" rádiolokátory raketového vojska. Systém "Buket" rušil aj televízne vysielanie, systém "Fasoľ" zas rádiové vysielanie. Po zapnutí systémov SPS-5 dochádzalo k zarušeniu spojenia medzi lietadlami navzájom, ale aj s pozemným riadením letovej prevádzky.


Jak-28PP boli z výzbroje Obrojených síl Ruskej federácie vyradené v roku 1993, z výzbroje ozbrojených síl Ukrajiny v roku 1994. Z celkom 30 strojov, ktoré prevzala Ukrajina od Sovietskeho letectva sa vyradenia dožilo 22 strojov, z ktorých 2 boli uložené v depozite na letisku Ovruč a zvyšných 20 bolo rozobratých. Časť vyradených Ruských strojov sa niekoľko rokov nachádzala v leteckom opravárenskom závode 26 v este Puškin v Leningradskej oblasti.


Zdroj: http://www.airwar.ru/enc/spy/yak28pp.html
Медведь А.Н.: Семейство самолетов Як-26, Як-27 и Як-28; Авиаколлекция 7/2008
Roman, V.: YAK-28PP REW AIRCRAFT; AVIARETRO Publications Co Kyiv Ukraine 2000; ISBN-966-95807-06