Pohotovostní letka [1944-1944]

Pohotovostná letka [1944]


Dňa 20. augusta 1943 vznikol na základe rozkazu VVZ stíhací hotovostný roj, pod velením zvk. rtm. Františka Cypricha, so základňou vo Vajnoroch.
Výzbroj (4 stíhacie Bf 109E) a personál (piloti zástavníci Izidor Kovárik, Ján Režňák, František Brezina, Pavel Zeleňák, Jozef Štauder) už boli v rokoch 1942- 1943 operačne nasadení v rámci letky 13 na východnom fronte. Velenie nad rojom prebral 8. novembra 1943 npor. Vladimír Kriško, keďže zvk. František Cyprich bol preložený do Leteckej školy. K lietajúcemu personálu tiež pribudol rtm. Franišek Melicháč.


31. januára 1944 boli k jednotke pridelení piloti a personál technickej letky 1 a 4 (npor. Juraj Puškár, rtk. rtm. František Hanovec, rtk. Ján Setvák, rtk. Štefan Martiš, rtk. Štefan Ocvirk, rtk. Rudolf Palatický, rtk. Štefan Jambor, rtk. Augustín Kubovič, rtk. Gustáv Lang, čtk. Rudolf Božík, čtk. Karol Geletko), pričom jednotka bola následne reorganizovaná a pretvorená na pohotovostnú letku.


Výzbroj jednotky sa medzitým tiež rozrástla a dosiahla celkový stav 11 Bf 109E rôznych verzií a 3 Avie B-534. V roku 1944 už boli tieto stroje beznádejne zastarené. MNO SR preto začalo rokovať s nemeckou stranou o dodávke nových stíhacích Bf 109G.
Samotná zmluva bola podpísaná 17. januára 1944 a spolu s dodatkom zo 17. februára, predstavovala kontrakt na dodávku 15 Bf 109 G-6 v celkovej hodnote cez 3 300 000 RM. Stroje boli na Slovensko dodané vo februári. Zároveň s prezbrojením bola letka zaradená ku 8. Jagddivision, čiže včlenená do protivzdušnej obrany Ríše.


Piloti letky preto koncom februára absolvovali prednášky týkajúce sa taktiky boja stíhačov proti bombardovacím zväzom. Už od októbra 1943 absolvovali piloti niekoľko pohotovostných vzletov avšak bez nadviazania kontaktu s nepriateľom. Veľmi dramaticky však prebehol let rtk. rtm. Hanovca a rtk. Božíka z 13. apríla 1944. Počas poplašného letu narazili na nemecký Bf 110, ktorého strelec si slovenské Bf 109E pomýlil so spojeneckými stíhačmi a začal streľbu. Božík paľbu opätoval, Bf 110 od II./ZG 1 sa následne zrútil a bol Božíkovi priznaný ako zostrelený Liberator. Tento zostrel bol komunistami neskôr prezentovaný ako úmyselný zostrel (a akt boja proti Nemecku), samotný aktér zostrelu (Božík) aj po rokoch udalosť opisoval ako nešťastnú náhodu.


Trávnaté letisko vo Vajnoroch bolo pre pohotovostné vzlety nevhodné a preto sa 19. 5. 1944 letka presunula na letisko v Piešťanoch. Hoci do mája nedošlo k bojovému stretu s bombardérmi, piloti letky mali neoficiálny zákaz púšťať sa do boja so spojeneckým letectvom. Pasivita stíhačov počas náletu zo 16. júna na továreň Apollo, však vyvolala vlnu nevôle a urážok, adresovaných najmä od nemeckých činiteľov. Chuť zástupcu letky, npor. Juraja Puškára, odčiniť urážky a pozámky o zbabelosti letcov vyústila v bojový stret pohotovostnej letky s bombardovacím zväzom.
26. júna 1944 odštartovalo proti hlásenému bombardovaciemu zväzu 8 lietadiel letky pod Puškárovým velením (zvyšní piloti Ocvirk, Štauder, Jambor, Lang, Geletko, Zeleňák, Božík). Rtk. Langovi sa síce podarilo zostreliť jeden Liberator a rtk. Božík poškodil jeden B-17, avšak pri boji so stíhacou eskortou zahynuli npor. Puškár, rtk. Lang a rtk. Jambor. Zvk. Zeleňák utrpel ťažké poranenia na hlave a rukách a tiež pri núdzovom pristátí. Ťažko poškodené boli 4 lietadlá letky (3 neopraviteľne), pričom jedine čtk. Geletko pristál s nepoškodeným strojom.
Tieto ťažké personálne a materiálne straty fakticky ukončili existenciu Pohotovostnej letky ako bojaschopnej jednotky.





Zdroje:
Rajlich, Sehnal - Slovenští letci/Slovak airmen 1939-1945; 1991
Šumichrast, Klabník - SLOVENSKÉ LETECTVO 1939-1944 (2.diel); Magnet-Press 2000; ISBN 80-968073-6-6
Rajlich - Za Boha a národ; Svět křídel; 2006; ISBN 80-86808-30-0
Rajninec - Skaza pohotovostnej letky; in APKR č. 1
archív autora