Čatloš, Ferdinand

Ferdinand Čatloš

(7. 10. 1895 Liptovský Svätý Peter - 16. 10. 1972 Martin)


Československý dôstojník, slovenský generál a politik.


Ferdinand Čatloš bojoval za 1. svetovej vojny v rakúsko-uhorskej armáde na ruskej fronte. V septembri 1915 bol zajatý a ako aktivista slovenského hnutia patril v zajateckých táboroch k propagátorom myšlienky Československa. V roku 1917 sa prihlásil do legií, nastúpil k 7. Tatranskému pluku a absolvoval dôstojnický kurz v Borispole. Rýchle postupoval a od veliteľa čaty sa stal v septembri 1919 už veliteľom III. práporu 12. československého streleckého pluku M. R. Štefánika. Patril medzi nadaných a skúsených dôstojníkov.


Po návrate domov odišiel študovať Vysokú školu vojnovú vo Francúzsku a potom prešiel radou veliteľských a štábnych funkcií. V marci 1939 (vtedy bol v hodnosti podplukovníka generálneho štábu) bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a zároveň sa stal ministrom národnej obrany. Naplno sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a mal zásluhu aj na vyslaní slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal tiež silné politické ambície, v rokoch 1939-40 se pridal k Vojtechovi Tukovi, ale neskôr dal prednosť Jozefovi Tisovi.


Od väčšiny predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval cirkevnou príslušnosťou - bol totiž protestant.


Roku 1944 sa už snažil kontaktovať odboj, o jeho rozsahu však nemal tušenie. Zato odboj o ňom vedel svoje. Bolo známe, že s nemeckými vojenskými kruhmi nevychádzal nejlepšie a začiatkom roku 1944 hlásila odbojová skupina Jána Goliana, Mikuláša Ferjenčíka a Mirka Vesela do Londýna, že Čatloš je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii.


Čatloš skutočne pripravoval spiknutie proti vláde, ktorej bol členom, a v budove ministerstva obrany sa tajne chystala akcia (tzv. Čatlošovo memorandum). A keď sa koncom júla 1944 nemecká generalita začala pokúšať o začlenenie slovenskej armády pod vedením Augustína Malára pod právomoc skupiny armád Severná Ukrajina, pochopil Čatloš nutnosť realizovať svoj plán. Okrem kontaktu na Malára, ktorý mal veliteľstvo v Prešove, mal k dispozícii na ministerstve aj plk. Viliama Talského. Rozhodol sa nadviazať kontakt so sovietskou stranou a domnieval sa, že má nielen primát, ale vystupuje s prevratnou iniciatívou - o existencii vojenského ústredia, ilegálnej Slovenskej národnej rade a jej kontaktoch na Londýn a Moskvu nemal totiž ani tušenie.


Lietadlo do Moskvy odletelo 4. augusta 1944 - hlavným organizátorom vlastnej akcie bol Mikuláš Ferjenčík. Dňa 6. augusta pristáli v Moskve, ale tu ich strážilo NKVD a až 2.septembra sa mohol Ferjenčík stretnúť s Heliodorom Píkom. To už bolo povstanie v plnom prúde. Sám Čatloš po jeho zahájení prebehol na povstalecké územie, ale na ňom bol ihneď internovaný a nebolo mu dovolené vykonávať žiadnu vojenskú, ani politickú činnosť.


Po oslobodení bol v rámci retribučného dekrétu postavený pred súd a v rokoch 1945-48 uväznený. Potom pracoval ako úradník v Martine a skonal v súkromí.


Pochovaný je spolu s manželkou na Národnom cintoríne v Martine, sektor F, hrob 188 49°03'35.63"N 18°55'34.01"E.

sk.wikipedia.org

Ferdinand Čatloš

V literatúre , ktorá sa zaoberá problematikou SNP som čítal, že gen. Čatloš padol do rúk povstalcom v B. Bystrici.Nedávno sa mi dostala do rúk monografia obce Uhrovec v ktorej sa uvádza cit. - 2. septembra 1944 v ranných hodinách prišiel do Uhrovca minister národnej obrany arm. gen. Ferdinand Čatloš so svojim sprievodom. Na Námestí Ľudovíta Štúra sa bez odporu vzdal do rúk miestnych partizánov a odovzdal svoju zbraň poručíkovi Sergejovi Panfilovovi a Michalovi Masarykovi. Na základe ďalšieho rozhodnutia bol eskortovaný do Banskej Bystrice. - koniec citátu
Je to pravda, alebo dohady?
Nehľaďte na zlé označenie hodnosti.

Portrétní fotografie




Zdroj: http://dusan.idealnypartner.sk/sk/1939-45/