Ďumbala, Ondrej

Major letectva Ondrej Ďumbala


Veliteľ 1. garnitúry Letky 13, veliteľ výcviku preškoľovania pilotov na Messerschmitt Bf 109, účastník Slovenského národného povstania, počas neho vykonával funkciu zástupcu veliteľa leteckej skupiny 1. československej armády. Všeobecne uznávaná autorita v dejinách slovenského letectva.


Ondrej Ďumbala sa narodil 25. novembra 1912 v Hybe. V roku 1932 začal navštevovať Vyššiu priemyselnú školu strojnícku v Košiciach. V roku 1934 absolvoval Školu na dôstojníkov pechoty v zálohe a v roku 1936 Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Začiatkom roka 1939 získal kvalifikáciu stíhacieho letca a slúžil v stíhacej Letke 37 Leteckého pluku 3. Po vzniku Slovenského štátu (14.03.1939) sa stal veliteľom spomínanej Letky 37 z Perute III Leteckého pluku.


Keď 23.03.1939 napadli maďarské vojská východoslovenské hranice, bola letka pod Ďumbalovým velením okamžite odvelená na východ. Na druhý deň, 24.03.1939, pristáli jej stroje Avia B-534 v ranných hodinách, na letisku Spišská Nová Ves.


Ďumbala sa zúčastnil tiež útoku na Poľsko v septembri 1939. Následne prevzal velenie Letky 13, ktorá sa od 04.01.1940 do 01.03.1940 zúčastnila stíhacieho výcviku v leteckej škole Schlessheim - "A" Schule Klagenfurt.


V hodnosti stotníka viedol Letku 13 tiež počas preškoľovania na lietadlá Messerschmitt Bf 109 E v dánskej leteckej základni Karup-Grove. Výcviku sa zúčastnilo 19 pilotov a 87 príslušníkov pozemného personálu slovenského letectva. Ten prebiehal 25.02.1942 do 01.07.1942 (dátum oficiálneho ukončenia kurzu) a piloti v ňom absolvovali lety na Arado Ar 96 B (priemerne 12 až 18 letov), Bf 109 B/D (9 až 15 letov) a napokon Bf 109 E (9 až 15 letov). Presun pilotov aj s ich lietadlami Bf 109 E prebiehal po etapách s medzipristátiami na dotankovanie. Prelet 10 strojov začal 2. júla 1942 pod vedením nemeckého inštruktora Oblt. Reinwalda a do svojho cieľa na letisko Piešťany, dorazili 3. júla 1942. O dva dni sa z technických dôvodov za skupinou oneskorili piloti Štefan Martiš a Ďumbala.


Po príchode na Slovensko letka pokračovala v nácviku frontových úkonov, skupinových letov a simulovaných bojov.


27. októbra 1942 sa z Piešťan začal presun Letky 13 na východný front. Skupina 7 Bf 109 E a jedného Praga E-241 dorazila do Majkopu 4. novembra 1942. Slovenskí letci tu slúžili ako súčasť II. skupiny JG 52 (13. slow.Staffel/JG 52). V zostave JG 52 vystriedali Slováci chorvátsku 15. letku, ktorá bola stiahnutá za účelom prezbrojenia na typ Bf 109 G.


V januári 1943 sa piloti presunuli na letisko Krasnodar. Práve v januári 1943 zostrelil Ďumbala sovietsku stíhačku, podľa nemeckých prameňov šlo o I-16. V polovici februára 1943 sa letka presunula na Krym, presnejšie na letisko Tamaň. Tu sa letka prezbrojila na Bf 109 G "Gustav". Pri oslavách 50. zostrelu (ktorý dosiahol Ján Gerthofer 21. marca 1943) zaslal Ďumbalovi ríšsky maršál Luftwaffe Hermann Göring, v ktorom vyslovil uznanie slovenským stíhačom.


1. apríla 1943 sa Letka presunula do Anapy,kde bola prestriedaná 2. garnitúrou. V tento deň bol Ďumbala povýšený na majora letectva. S výmenou garnitúr bol Ďumbala 20. apríla vystriedaný stotníkom letectva Jozefom Páleníčkom. Počas svojho pobytu na východnom fornte podnikol 14 bojových vzletov.


Po príchode z východu bol Ďumbala poverený rôznymi funkciami týkajúcimi sa výcvikom slovenských pilotov od veliteľa výcviku na lietadlách Bf 109 až po veliteľa piešťanského letiska. Okrem toho si sám zvyšoval svoju leteckú odbornosť na rôznych typoch lietadiel.


Ďumbala však sympatizoval s protifašisitckým postojom a podporoval prípravy na povstanie. Počas povstania zastával funkciu zástupcu veliteľa leteckej skupiny 1. československej armády. Od novembra 1944 pôsobil v horách, avšak pre podlomené zdravie sa musel skrývať v Liptovskom Mikuláši. Aj tu pokračoval v podpore povstaleckých jednotiek až do svojho zatknutia Gestapom 10. januára 1945. Po sérii vypočúvaní bol poslaný na neznáme miesto a 28. marca 1945 bol úradne vyhlásaný za mŕtveho, pričom aj miesto úmrtia je neznáme. Najpravdepodobnejšie však ním bol koncentračný tábor Mauthausen.


Počas svojho pobytu na východnom fronte podnikol 14 bojových vzletov.


Vyznamenania:
1939 - Eisernkreuz 2.Kl.
1943 - Eisernkreuz 1.Kl.
1943 - Frontová letecká spona pre stíhačov v bronze
1943 - Pamätná medaila so štítkom
1943 - vyznamenanie Za hrdinstvo 2.stupňa
1943 - Vojenný víťazný kríž IV. triedy
1944 - Rad koruny Kráľa Zvonimíra 2.stupňa s mečmi
1944 - Virtutea aeronautica - Chevalier
1945 - Čs. vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa


Zdroj:
Vojenské osobnosti čs. odboja; Praha 2005; ISBN 80-7278-233-9
Letka 13 v dokumentoch a obrazoch - Bystrický, Šumichrast; Magnet Press Slovakia 2004, ISBN 80-89169-02-3
Slovenští letci/Slovak airmen 1939-1945 - Rajlich, Sehnal; 1991