Uehara, Júsaku

Uehara Júsaku

Narodil sa ve městě Mijakonodžó, provncia Hjúga (dnešná prefektura Mijazaki). Roku 1879 ukončuje Imperiálnu vojenskú akadémiu. V septembri 1882 sa stáva poručíkom a je vyslaný v rokoch 1881-1885 do Francie, aby tu študoval moderné vojenské umenie.
Po návrate v júny 1885 je menovaný kapitánom, máji 1890 majorom, v septembri 1894 podplukovníkom a napokon v októbri 1897 plukovníkom.
V júly 1900 sa stáva generálmajom a účastní sa bojov Rusko-japonskej vojny, ako štábny dôstojník 4. armády, ktorej velí jeho tchán generál Nozu Mičicura. V júly 1906 sa stáva generálporučíkom a v septembri 1907 je mu propůjčen titul baron.


V decembri 1912 je menovaný Ministrom vojny v druhom kabinete Saionji Kinmochiho. Vo vláde dochádzalo k pnutiam medzi civilnou administráciou a armádou, ktorá sa dožadovala uvolnenia fiśkálnej politiky a uvolneniu zdrojov na vytvorenie dvoch nových divízii. Z tohto dôvodu Uehara rezignuje a zostatok kabinetu učiní to isté, keď armada odmieta dosadiť za neho náhradníka. Toto má za následok pád vlády a obdobie je známe ako "Politická kríza v období Taišó".


V mesiacoch marec až jún 1913, velí 3. divízii a vo februári nasledovného roku je menovaný generálom a náčelníkom Generálneho štábu.
Z tohto postu spolu s generálporučíkom Giičim Tanakou a Ugaki Issei autorizoval Sibírsku intervenciu na podporu Ruskej vlády, priti červenej armáde.
V apríly 1921 dostáva hosnosť generál polní maršál a stáva sa vikomtem. Neskôr zastáva post generálneho inšpektora vojenského výcviku a je zakladatelom Imperiálneho ženijného zboru.


Umiera v 1933 na žalúdočnú infekciu.

Zdroj:
https://ja.wikipedia.org/wiki/上原勇作
www.nichiro-sensou.com
https://en.wikipedia.org/wiki/Uehara_YÅ«saku