Jaderné zbraně
Články
V rámci československého poválečného opevnění byly kromě palebných objektů a pozorovatelen stavěny také nejrůznější úkryty pro živou sílu. Tento příspěvek si klade za cíl představit dva typy úkrytů ČSLA sestavených ze železobetonových rámů.
V Pákistánu byl nedávno vyhlášen výjimečný stav. Svět se opět o něco intenzivněji zabývá otázkou, co bude s pákistánským jaderným arzenálem. Kudy vedla cesta jeho vzniku ?
Článek se věnuje stručnému hodnocení čtyř nejvýznamnějších strategických koncepcí západních mocností (hromadná odveta, pružná reakce, MAD a SDI).
Vztahy a konflikty Indie a Pákistánu mají z mezinárodního hlediska nesmírně důležitou váhu. Jedná se totiž o region, kde v současnosti existuje nejreálnější riziko možnosti válečného konfliktu dvou jaderných mocností. Následující studie si klade za cíl prozkoumat jaderné zbraně Pákistánu a Indie a porovnání jejich vývoje, možností nasazení i jaderných doktrín v širším strategickém kontextu.
Atómová energia sa v súčasnom svete zhmotňuje do dvoch podôb. V jadrových reaktoroch sa z nej vyrába elektrická energia a je teda jej neopomenuteľným alternatívnym zdrojom, no rovnako tak sa asociuje aj s existenciou jadrových zbraní. V nukleárnych debatách a sporoch na pôde svetovej politiky je to v prvom rade práve problematika jadrového arzenálu, ktorá rozdeľuje jej aktérov na dva znepriatelené tábory. Na jednej strane sú nenukleárne štáty a medzinárodné organizácie bojujúce za koniec jadrovej proliferácie a úplne odzbrojenie a na strane druhej sa im vzpiera ilegálne sa rozširujúci klub štátov disponujúcich jadrovým arzenálom.
I) Možná realita svetovej politiky ako sféry bez atómových zbraní
Od zostrojenia jadrovej bomby síce neuplynulo viac ako sedemdesiat rokov, no napriek tomu označujeme súčasnosť už obdobím „druhého jadrového veku“. Etape, keď jadrové zbrane predstavujú živú problematiku medzinárodných vzťahov však jasne predchádzalo dlhé obdobie, kedy jadrová hrozba neexistovala. Návrat k svetu bez jadrových zbraní podľa niektorých možný je. Dokonca pre ich nehumánnosť a eventuálne škody na prírodnom bohatstve by mal byť priamo on spomínanou nutnosťou. Nasledujúca kapitola sa bude zaoberať práve obhajcami týchto myšlienok a ukáže ich praktickú realizáciu.
Stanoviská a kroky aktérov globálnej politiky sú podnecované z veľkej časti bezpečnostnými hrozbami, ktorým čelia. Ibaže aj jadrové zbrane predstavujú v súčasnosti jednu z hlavných bezpečnostných výziev pre medzinárodné spoločenstvo. Z tohto následne vyplýva, že sú a budú nevyhnutnou súčasťou svetovej politiky až dovtedy, pokiaľ nedôjde k ich úplnej eliminácii. Navyše celosvetovému jadrovému odzbrojeniu ešte predchádza úloha zastaviť šírenie jadrových zbraní. V nasledujúcej kapitole poukážeme na faktory, ktoré stanovujú úplnú demilitarizáciu ako veľmi nepravdepodobnú.
Alternatívne nástroje medzinárodnej politiky
Vo svetovej politike jestvuje celá škála nástrojov, ktoré umožňujú ovplyvňovať jej dianie. K použitiu daných nástrojov, a teda k manifestácii ich moci sa medzinárodní aktéri uchyľujú pri snahe dosiahnuť naplnenie ich zámerov a ideí. Avšak rovnako ako sa permanentne menia pomery vo vnútri štátov a v ich vonkajších vzťahoch, či ako napríklad klesá resp. stúpa relevantnosť jednotlivých nevládnych aktérov, tak aj zdroje moci sa menia. Zatiaľ čo v minulosti mohol byť smerodajným ukazovateľom sily počet obyvateľov štátu, jeho geografické podmienky, výkonnosť hospodárstva, armáda či diplomacia, v súčasnom informačnom svete ním môže byť ekonomická a technologická vyspelosť a zabezpečenie toku informácii.
Atómová energia sa v súčasnom svete zhmotňuje do dvoch podôb. V jadrových reaktoroch sa z nej vyrába elektrická energia a je teda jej neopomenuteľným alternatívnym zdrojom, no rovnako tak sa asociuje aj s existenciou jadrových zbraní. V nukleárnych debatách a sporoch na pôde svetovej politiky je to v prvom rade práve problematika jadrového arzenálu, ktorá rozdeľuje jej aktérov na dva znepriatelené tábory. Na jednej strane sú nenukleárne štáty a medzinárodné organizácie bojujúce za koniec jadrovej proliferácie a úplne odzbrojenie a na strane druhej sa im vzpiera ilegálne sa rozširujúci klub štátov disponujúcich jadrovým arzenálom.
Záver
Zastávam presvedčenie, že celosvetová eliminácia jadrových zbraní je možná len v teoretickej rovine. Prijímanie najrôznejších medzinárodných zmlúv, podpora politicky angažovaných zoskupení, boj za vzatie do úvahy nemorálnosti jadrových zbraní či uvedomenie si už viac nefungujúceho princípu odstrašovania ako jedného z najsilnejších argumentov pri zachovávaní jadrových zbraní v štátnych vojenských arzenáloch sa totiž politickým lídrom darí v zásade vždy len slávnostne proklamovať, avšak praktická aplikácia už výrazne zaostáva. Navyše pokiaľ aj prichádza pozitívna odozva a toľko očakávané nastolenie praxe, jedná sa buď to o krok unilaterálny ako v prípade Brazílie či Juhoafrickej republiky, alebo vzťahujúci sa len k hŕstke štátov vynímajúc tých najväčších svetových hráčov ako je tomu v rámci Zón bez jadrových zbraní.
Zoznam literatúry a ostatných prameňov
K největším speciálním akcím norského zahraničního odboje patřil útok na továrnu Vemork, vyrábějící těžkou vodu.
Nejdůležitější data jaderného věku.
V pátek 2. listopadu 2007 oznámila ruská prezidentská kancelář, že Vladimír Putin posmrtně udělil titul hrdiny Ruska George Kovalskému, jedinému sovětskému zpravodajskému důstojníkovi, který za druhé světové války pronikl do projektu Manhattan. Všichni ostatní sovětští atomoví špioni totiž byli američtí, britští a němečtí komunisté. Tím odtajnil nelegála „Dmitrije Delmara“, o němž psal v roce 2002 Vladimir Lota v knize GRU i atomnaja bomba (GRU a atomová bomba). Ani před pěti lety totiž nechtěl „Delmar“ prozradit svou totožnost.
V pondělí 12. listopadu 2007 otiskl o tomto vyzvědači podrobnosti deník New York Times.
Novinář a bývalý příslušník KGB Alexandr Vasiljev zveřejnil další dosud neznámá jména sovětských vyzvědačů.
Severní Korea začala již poněkolikáté harašit zbraněmi. Tentokrát však zašla poněkud daleko. Kromě vyhlášení bojové pohotovosti raketovým vojskům vstoupila znovu do válečného stavu se svými jižními sousedy. Navíc dostala severokorejská armáda povolení k úderu na Spojené státy. Ale jaké má vlastně Kim Čong-un respektive jeho armáda možnosti?
Rádiologická zbraň - čo to je a v čom spočíva jej nebezpečenstvo?
Protiraketová obrana (Ballistic Missile Defense - BMD) v mnoha různých variantách je stále znovu se opakující myšlenka amerických politiků od konce 50. let 20.století, kdy Sovětský svaz odpálil svou první mezikontinentální balistickou raketu
(Inter-Continental Ballistic Missile - ICBM). Mezikontinentální balistické rakety, které mohou nést jaderné hlavice a jiné zbraně hromadného ničení, jsou schopné zasáhnout území států oddělených oceány či kontinenty během několika desítek minut. Protiraketové systémy budou navrženy tak, aby sestřelily balistické rakety během jejich krátkého letu a tak chránily před útokem těchto raket.
Témata
Podkategorie
Reklama
Prémiový účet
Podpořte náš web a zároveň se zbavte reklam. Použijte prémiový učet!
Rusko-ukrajinský konflikt. Aktualizováno průběžně.
Zobrazit článek