Kalifornie

California, CA
     
Název:
Name:
Kalifornie California
Originální název:
Original Name:
California
Stát:
Country:
USA
Nižší územní celky:
Lower Territorial Units:
Okresy:


Alameda, Alpine, Amador,
Butte,
Calaveras, Colusa, Contra Costa,
Del Norte,
El Dorado,
Fresno,
Glenn,
Humboldt,
Imperial, Inyo,
Kern, Kings,
Lake, Lassen, Los Angeles,
Madera, Marin, Mariposa, Mendocino, Merced, Modoc, Mono, Monterey,
Napa, Nevada,
Orange,
Placer, Plumas,
Riverside,
Sacramento, San Benito, San Bernardino, San Diego, San Francisco, San Joaquin, San Luis Obispo, San Mateo, Santa Barbara, Santa Clara, Santa Cruz, Shasta, Sierra, Siskiyou, Solano, Sonoma, Stanislaus, Sutter,
Tehama, Trinity, Tulare, Tuolumne,
Ventura,
Yolo, Yuba
Counties:

Alameda, Alpine, Amador,
Butte,
Calaveras, Colusa, Contra Costa,
Del Norte,
El Dorado,
Fresno,
Glenn,
Humboldt,
Imperial, Inyo,
Kern, Kings,
Lake, Lassen, Los Angeles,
Madera, Marin, Mariposa, Mendocino, Merced, Modoc, Mono, Monterey,
Napa, Nevada,
Orange,
Placer, Plumas,
Riverside,
Sacramento, San Benito, San Bernardino, San Diego, San Francisco, San Joaquin, San Luis Obispo, San Mateo, Santa Barbara, Santa Clara, Santa Cruz, Shasta, Sierra, Siskiyou, Solano, Sonoma, Stanislaus, Sutter,
Tehama, Trinity, Tulare, Tuolumne,
Ventura,
Yolo, Yuba
Sídlo:
Capital:
Sacramento Sacramento
Počet měst a obcí:
Density of Cities and Municipalities:
?
Rozloha:
Area:
423970.69 km2 163696 mi2
Reliéf:
Elevation Extremes:
 
Nejvyšší bod:
Highest Point:
Mount Whitney - 4421 m Mount Whitney - 14505 ft
Nejnižší bod:
Lowest Point:
Badwater Basin - -86 m Badwater Basin - -282 ft
Sousední územní celky:
Neighbouring Territorial Units:
Oregon
Nevada
Arizona
Baja California
Oregon
Nevada
Arizona
Baja California
Vlajka:
Flag:
Znak:
Coat of Arms:
Poznámka:
Note:
- -
Zdroje:
Sources:
http://en.wikipedia.org/wiki/California
Mapa:
Map:
URL : https://www.valka.cz/Kalifornie-t88828#330899 Verze : 2

Kalifornia - od príchodu európanov k USA


Prví známi európania, ktorí skúmali pobrežie Kalifornie severne od dnešnej Ruskej rieky bola španielska expedícia vedená portugalským kapitánom Juanom Rodriguezom Cabrillom v roku 1542. O 37 rokov neskôr, v roku 1579 oblasť skúmal a v mene anglickej kráľovnej "zabral" Francis Drake. Nedobrovoľný prieskum jednotlivých oblastí kalifornského pobrežia od roku 1565 vykonávali aj mnohí kapitáni španielskych obchodných lodí, ktorí sa vracali z Filipín späť do Acapulca a k pobrežiu ich zavialo nepriaznivé počasie.
V roku 1587 je zdokumentovaný aj prvý príchod obyvateľov z Ázie do Kalifornie - išlo o filipínskych námorníkov z paluby španielskej galeóny Nuestra Señora de Esperanza. Kontakt s pevnimnou sa ale neskončil dobre - v dnešnom Morro Bay zahynul jeden z týchto námorníkov v potýčke s miestnymi indiánmi.
V roku 1602 pobrežie preskúmal a podrobnejšie zmapoval španielsky prieskumník a diplomat Sebastián Vizcaíno a pobrežie súčasne zabral pre Nové Španielsko. V tomto období stále prevládal názor, že Kalifornia je ostrov.


Až v druhej polovici 18. storočia začína dochádzať ku kolonizácii územia európskymi osadníkmi. Ako prví to boli španielski misionári, ktorí počínajúc rokom 1769 začali na pobreží budovať svoje misie s cieľom pokresťančiť pôvodne domorodé kmene. Jednou z prvých misí bola misa v dnešnom San Diegu, do roku 1833 zriadili celkom 21 misií.
Okrem misionárov prenikali na územie Kalifornie aj spanielske vojenské jednotky, ktoré na ochranu územia vybudovali niekoľko pevností a založili 3 mestečká - dve z nich prerástli do dnešných Los Angeles a San José.


Zatiaľ čo Španieli prenikali do Kalifornie z juhu, jej severnú časť začali objavovať Rusi. V rokoch 1808-1812 zorganizovali 3 expedície s cieľom nájsť vhodné miesto pre založenie obchodnej stanice a v roku 1812 založili Rossovu pevnosť (Fort Ross, Крепость Росс - 38°30'51.44"N 123°14'33.75"W). Pevnosť sa zachovala do dnešných dní a je súčasťou historického dedičstva Spojených štátov. Rossova pevnosť bola najjužnejšou Ruskou kolóniou na severoamerickom kontinente a bola zameraná na obchodovanie s kožušinami a poľnohospodárstvo. V roku 1841, z dôvodu dlhodobých ekonomických strát bola kolónia predaná. Z dôvodu nezáujmu mexickej vlády Kalifornie kolóniu kúpil americký občan švajčiarskeho pôvodu John Sutter.


Okolo roku 1820 začali od severu do dnešnej Kalifornie prenikať vo väčšom mmnožstve aj lovci kožušín a osadníci z Kanady a Spojených štátov.


V roku 1821 došlo k zániku Nového Španielska a Španielmi kontrolované oblasti sa stali súčasťou Mexika ako najsevernejšia provincia (Alta California - zahŕňala aj územia dnešného Utahu a Nevady a časť Arizony, Wyomingu, Colorada a Nového Mexika).


V rokoch 1831-1836 došlo k niekoľkým povstaniam proti Mexickej vláde, ktorév yvrcholili v roku 1836 povstaním pod vedením Juana Bautista Alvarada a yvhláseník nezávislosti Kalifornie. Povstanie bolo nakoniec ukončené zmierom, Alta California získala štatút Mexického štátu a Alvarado bol menovaný jej guvernérom. Aj keď na úspechu povstania mali veľký podiel britskí a americkí osadníci, postupne dochádzalo k rozkolom a rozkol vyvrcholil v roku 1840 zatknutím a uväznením viac ako 100 osadníkov bez platných dokladov. probléma s Mexickými súdmai mali aj osadníci s platnými dokladmi - najmä veľkí rančeri, snažiaci sa zo svojich pozemkov súdnymi príkazmi vystrnadiť prisťahovalcov z južných častí Mexika, ktorí nelegálne obsadzovali ich pôdu. Nakoľko Mexické súdy často rozhodli v prospech squatterov, americkí osadníci začali kampaň za pričlenenie Kalifornie k Spojeným štátom a súčasne začali organizovať príchod imigrantov z USA do Kalifornie.


V roku 1846 začala Americko-mexická vojna. Americkí osadníci využili situáciu, povstali a 14.06.1846 vyhlásili v Sonore nezávislosť Kalifornskej republiky (alebo Republic of Bear Flag). Nezávislosť ale nemala dlhé trvanie, už nasledujúci mesiac sa v Monterey objavila americká eskadra pod vedením Komodora Johna Sloata a je príslušníci začali s okupáciou krajiny. Vláda republiky kapitulovala. V priebehu mesiaca kapituloval aj zvyšok severnej časti Kalifornie, najmä vďaka tomu, že k jednotkám USA sa pripojili aj pôvodní povstalci. Do januára 1847 v sérii víťazných bitiek porazili Mexické sily aj na juhu Kalifornie. V dôsledku týchto udalostí nakoniec Mexiko v roku 1848 postúpilo celú Alta California Spojeným štátom Americkým.



Zdroj: Kohn, George C.: velká encyklopedie válek; JOTA Military 1997; ISBN 80-7217-010-4
https://en.wikipedia.org/wiki/California
en.wikipedia.org
URL : https://www.valka.cz/Kalifornie-t88828#563447 Verze : 3
Diskusní příspěvek Faktografický příspěvek
Přílohy

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více