nar.:3.4.1888, Hanover, New Hampshire zomr.:17.11.1972
Thomas Cassin Kinkaid, narodený v námorníckej rodine, ukončil Námornú akadémiu v júni 1908 a službu v námorníctve začal na bitevných lodiach USS Nebraska a USS Minnesota. V 1913 sa začal zaoberať inžinierstvom poľného zbrojného materiálu. V 1917-1918 bol dôstojníkom na bitevnej lodi USS Pennsylvania, neskôr pracoval na britskej admiralite a potom bol streleckým dôstojníkom na USS Arizone. V polovici roka 1919 odišiel pracovať na Úrad pre poľný zbrojný materiál vo Washingtone.
Lieutenant Commander Kinkaid bol zástupcom náčelníka štábu veliteľa amerického námorného oddelenia v tureckých vodách v rokoch 1922-1924. Potom bol veliteľom torpédoborca USS Isherwood a rokoch 1925-1927 slúžil v Naval Gun Factory. Nasledujúce dva roky bol streleckým dôstojníkom flotily a pomocníkom dôstojníka štábu flotily USA. Počas štúdia na Námornej vojenskej akadémii pracoval na sekretariáte Námorného výboru a ako námorný poradca na Ženevskej konferencii o odzbrojení v rokoch 1931-1932. V rokoch 1933-1934 bol výkonným dôstojníkom na bitevnej lodi USS Colorado a do polovice roka 1937 pôsobil na Úrade pre navigáciu. Ako kapitán prevzal velenie ťažkého krížnika USS Indianapolis a v rokoch 1938-1941slúžil ako námorný atašé v Taliansku a Juhoslávii. V rokoch vstupu USA do vojny velil divízii torpédoborcov.
Roku 1942 bol povýšený do hodnosti kontradmirála a prevzal velenie nad pacifickou divíziou torpédoborcov. Počas poslednej polovice roka velil operačnej skupine lietadlovej lode USS Enterprise, zúčastniac sa boja o Šalamúnove ostrovy. V januári 1943 prevzal velenie severopacifickej oblasti a opäť získal pre USA Aleutské ostrovy. V novembri 1943 bol viceadmirál Kinkaid presunutý južnejšie do rovníkovej oblasti a prevzal velenie Siedmej flotily (a tiež zodpovednosť za americký postup v tej oblasti počas nasledujúcich dvoch rokov). Po skončení vojny jeho flotila asistovala pri operáciách na pobrežiach Číny a Kórey.
Admirál Kinkaid bol veliteľom východomorského pohraničia a Atlantickej rezervnej flotily od roku 1946 až do dôchodku v máji 1950. Potom sa však vrátil do aktívnej služby, keď bol v rokoch 1951-1953 členom Národnej bezpečnostnej tréningovej komisie. Taktiež počas pätnástich rokov pracoval v Národnej komisii pre vojnové pamiatky. Admirál Kinkaid zomrel 17. novembra 1972 a neskôr po ňom bola pomenovaná jedna loď: torpédoborec triedy Spruance USS Kinkaid DD-965.
Zarámovaný list s fotografiou od viceadmirála Kinkaida kapitánovi Davidovi H. McClintockovi.
Text:
28 May 1958
Dear McClintock:
I send you an autographed photograph with great pleasure.
You gave us in Leyte Gulf the first positive information of the near approach of Japanese Forces. We had a whole day to make our plans and dispositions.
Your attacks, with Darter and Dace, upon Kurita's columns, after pacing them through the night in Palawan Passage, was a magnificent performance. Not only were two cruisers sunk and a third seriously damaged but Admiral Kurita, whose cruiser flagship was sunk, was forced to shift to a strange ship, the Yamato. In so doing, he was separated from most of his highly trained and experienced staff and communications personnel which were not available to him during the naval actions of 24 and 25 October. Any flag officer who has commanded naval forces in action will readily understand what that means.
The war-time Seventh Fleet owes you a debt of gratitude which I hereby acknowledge.
