Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
- padol v boji
- killed in action (KIA)
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
DD.05.1915-DD.10.1917 služba v ruskej cárskej armáde DD.02.1918-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády
DD.05.1915-DD.10.1917 service in the Imperial Russian Army DD.02.1918-DD.MM.RRRR join the Red Army
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Pavlov-Vasilij-Fedotovic-t276256#749229
Verze : 0
Reklama
general-major Vasilij Fedotovič PAVLOV
Vasilij Fedotovič Pavlov sa narodil 30. decembra 1895 v Logu, Lužského okresu, Petrohradskej gubernie, Rusko.
V prvej svetovej vojne bol V. F. Pavlov vojenským náčelníkom Lužského okresupovolaný na vojenskú službu a zaradený ako slobodník do Kexholmského pluku osobnej gardy. V auguste absolvoval výcvik veliteľov a bol povýšený do poddôstojníckej hodnosti a vymenovaný za samostatného veliteľa. Od 12. decembra 1915 do októbra 1917 sa ako príslušník tohto pluku 3. gardovej pešej divízie zúčastnil bojov na severnom, severozápadnom a juhozápadnom fronte. V roku 1916 bol povýšený na mladšieho a staršieho poddôstojníka, v roku 1917 bol povýšený do hodnosti feldvébl a 15. septembra 1917 do hodnosti desiatnik. Dočasná vláda A. F. Kerenského ho 5. júla 1917 zatkla za vystúpenie proti vojne.
V septembri 1917, keď bol 2. gardový zbor stiahnutý z frontu a poslaný do Petrohradu, postavil sa na čelo vzbury. V októbri 1917. V. F. Pavlov vytvoril z dobrovoľníkov pluku oddiel (do 800 mužov), ktorý sa potom (po októbrovej revolúcii) preformoval na 1. revolučný kexholmský pluk. Od 26. októbra pôsobil ako náčelník revolučného poľného výboru. V rámci tohto pluku (oddielu) sa ako veliteľ stotiny zúčastnil bojov proti vojskám Ústrednej rady hejtmana Ukrajiny generálporučíka P. P. Skoropadského v oblasti Vinnice a Kyjeva. Vo februári 1918 s plukom uskutočnil prielom ku Kyjevu a spolu s oddielom Muravjova sa podieľal na dobytí mesta. Potom v tom istom pluku pôsobil ako náčelník plukovnej školy, veliteľ práporu a zástupca veliteľa pluku.
V apríli 1918 pluk odišiel na front, kde bojoval proti nemeckým jednotkám v rámci Južného úseku závesných jednotiek. Dňa 2. decembra 1918 ho veliteľstvo Južného úseku závesných jednotiek vymenovalo za veliteľa 1. revolučného kexholmského pluku. Začiatkom januára 1919 sa pripojil k 12. streleckej divízii a bol premenovaný na 101. strelecký pluk. Od konca mesiaca súčasne vykonával funkciu náčelníka Chrenovskej bojovej oblasti. Vo februári - máji 1919 pluk pod jeho velením ako súčasť divízie operoval na železničnom úseku Millerovo - Lichaja - Lugansk. Dňa 5. marca 1919 v boji s bielymi kozákmi pri Kamensku bol V. F. Pavlov zranený. V máji - septembri 1919 pluk bojoval v obranných bojoch na rieke Don, potom sa zúčastnil na Voronežsko-kastornskej a Donbaskej operácii, začiatkom roka 1920 v rámci údernej skupiny S. M. Buďonného bojoval proti Bielym kozákom. V apríli 1920 bol pluk s divíziou prevelený na západný front a v rámci 15. a 4. armády sa zúčastnil na bojoch s Poliakmi v oblasti Polocka, Vilna, Grodna, Augustova, Graeva, Cechanova, Mlavy, Soldau, Strasburgu. Bol dvakrát zranený (4. júna 1920 pri Jatsku do nohy a v auguste pri Strasburgu do ruky). V októbri 1920 odišiel s plukom na južný front bojovať proti vojskám generála P. N. Wrangela. Po skončení bojov na Kryme bol pluk opäť prevelený do Podolskej gubernie, kde bojoval proti banditským skupinám a Petľurovcom. V januári 1921 bol vymenovaný za predsedu Mimoriadnej trojky na boj proti banditizmu v Olgopolskom okrese. Dňa 17. februára 1921 bol počas likvidácie Zabolotnevovej bandy zranený. Po skončení občianskej vojny, v marci 1921, počas reorganizácie divízie, bol vymenovaný za veliteľa 184. samostatného hraničiarskeho práporu a v apríli s ním odišiel k Tiraspolu chrániť rusko-rumunské hranice. Vo februári 1922 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 3. samostatného železničného pluku vojsk VČK. O mesiac neskôr prešiel do dispozície veliteľa vojsk Ukrajinského vojenského okruhu, potom bol pridelený k 24. samarsko-simburskej železničnej streleckej divízii. V jej radoch zastával funkcie zástupcu veliteľa 214. streleckého pluku, zástupcu veliteľa a zástupcu veliteľa 215. streleckého pluku. Keď bola 72. brigáda v júli 1922 preformovaná na 72. strelecký pluk, bol vymenovaný za veliteľa jedného z jeho práporov.
Dňa 14. októbra bol vymenovaný za predsedu Mimoriadnej trojky pre likvidáciu banditizmu v Podolskej gubernii. V októbri 1922 - marci 1923 v rámci oddielu Mimoriadnej trojky bojoval proti Golčevského bandám v oblasti Letičeva, Litina, Mogileva-Podolska. Od marca 1923 pôsobil ako zástupca veliteľa 70. streleckého pluku, od novembra velil 71. streleckému pluku 24. streleckej divízie. V júni 1924 bol pluk premenovaný na 287. strelecký pluk ako súčasť 96. streleckej divízie. V decembri 1924 bol V. F. Pavlov prevelený ako veliteľ práporu k 68. achtyrskému streleckému pluku 23. streleckej divízie.
Od 25. októbra 1926 do 27. augusta 1927 bol na kurze "Vystrel", potom sa vrátil k pluku na svoju pôvodnú funkciu. Od decembra 1928 pôsobil ako zástupca veliteľa 240. streleckého pluku. V júli 1929 sa vrátil k 68. achtyrskému streleckému pluku ako zástupca veliteľa pluku v poli, od marca 1931 prevzal velenie pluku. Od júna 1937 pôsobil ako zástupca veliteľa a od 11. júla 1937 ako veliteľ 23. streleckej divízie.
So začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny sa divízia pod velením general-majora V. F. Pavlova pripojila k 11. armádeSeverozápadného frontu a zúčastnila sa na pohraničných bojoch v Litve. Jej jednotky bojovali v krvavých bitkách juhozápadne od Kaunasu a Vilniusu. Dňa 25. júna 1941 pri vedení protiútoku pri meste Ionava general-major V. F. Pavlov padol.
zdroje:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4) pamyat-naroda.ru
URL : https://www.valka.cz/Pavlov-Vasilij-Fedotovic-t276256#749230
Verze : 7
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.