Jiné významné skutečnosti: (maximálně tři) Other Notable Facts: (up to three)
- zo služby uvoľnený zo zdravotných dôvodov
- released from service for health reasons
Související články: Related Articles:
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
01.04.1919-DD.MM.RRRR vstup do Červenej armády 15.01.1946-DD.MM.RRRR v zálohe
01.04.1919-DD.MM.RRRR join the Red Army 15.01.1946-DD.MM.RRRR retired
Vyznamenání: Awards:
Poznámka: Note:
-
-
Zdroje: Sources:
Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Panickin-Jakov-Afanasievic-t274521#745404
Verze : 0
Reklama
general-major Jakov Afanasievič Paničkin
Jakov Afanasievič Paničkin sa narodil 16.10.1899 v Petrohrade.
Počas prvej svetovej vojny pracoval ako sústružník v Schmidtových dielňach a tiež v kovovýrobe v Petrohrade. V máji 1916 bol za účasť v revolučnom hnutí a ako člen bojovej skupiny vyhostený z Petrohradu (za rozširovanie ilegálnej literatúry o ozbrojenom prvomájovom hnutí a pokus o vraždu náčelníka žandárskeho oddelenia grófa Radiščeva). Po februárovej revolúcii v roku 1917 sa vrátil do Petrohradu a opäť si našiel prácu v petrohradských kovopriemyselných závodoch, zároveň bol členom oddielu Červenej gardy v továrni. Zúčastnil sa na boľševickej októbrovej revolúcii a na útoku na Zimný palác.
Po októbrovej revolúcii sa pridal k petrohradskému učiteľskému oddielu Červenej gardy, potom 7. decembra 1917 odišiel s jedným z oddielov na južný front potlačiť protisovietske povstanie v Donskej oblasti. Tu bol v oddieloch Vasilieva, Polubanova, A. V. Mokrousova a I. F. Fedka. Zúčastnil sa bojov s bielogvardejskými oddielmi generálov L. G. Kornilova a A. M. Kaledina. V januári 1918 pri Taganrogu bol zranený do nohy, po návrate z nemocnice až do mája 1918 bol radovým vojakom v oddieloch I. F. Fedka a A. V. Mokrousova na Kryme. Po kapitulácii Kerču sa nemohol evakuovať a zostal v meste (skrýval sa pred Nemcami, petľurovcami a bielogvardejcami na Kryme, ako aj v oblasti Melitopolu, Alexandrovska a Pavlogradu).
V auguste 1918 J. A. Paničkin vstúpil do povstaleckého oddielu N. I. Machna a bol v ňom radovým vojakom a mladším veliteľom. Od januára 1919 slúžil ako mladší veliteľ a veliteľ čaty v 1. novospasovskom pluku 3. zadneprovskej brigády N. I. Machna (v tomto čase "machnovci" prebehli k Červenej armáde). Zúčastnil sa bojov proti rakúsko-nemeckým útočníkom, bielogvardejským jednotkám generálov A. I. Denikina a A. G. Škura pri Taganrogu a Mariupole. Dvakrát bol pritom zranený. Liečil sa v nemocniciach v Nikopole, Čerkasse a Kyjeve. Po vyliečení bol zaradený do kurzu nižších veliteľov pri veliteľstve 12. armády (od októbra 1919 - škola červených veliteľov). V apríli 1920 bol vymenovaný za náčelníka pešieho prieskumu v 3. medzinárodnom pluku 58. streleckej divízie. V máji až júni 1920 sa s touto divíziou zúčastnil bojov s poľskou armádou na juhozápadnom fronte. Pri Kyjeve bol zranený a evakuovaný do nemocnice, po uzdravení od augusta 1920 pôsobil ako zástupca veliteľa a veliteľ roty v 11. záložnom prápore v Poltave. V septembri s pochodovou rotou odišiel na Južný front bojovať proti vojskám generála P. N. Wrangela. V 78. streleckom pluku 9. streleckej divízie sa ako veliteľ roty zúčastnil bojov s Wrangelovými vojskami na Kryme. Vo februári 1921 sa s tou istou 9. streleckou divíziou zúčastnil na Tifliskej operácii s cieľom zvrhnúť vládu Gruzínskej demokratickej republiky a nastoliť sovietsku moc. Na jeseň 1921 bol odoslaný na výcvik do kurzov "Vystrel". V auguste 1923 bol vymenovaný za veliteľa čaty v 9. sumských pechotných kurzoch pomenovaných po N. A. Ščorsovi. V máji 1924 bol prevelený k 67. streleckému pluku 23. streleckej divízie, kde pôsobil ako zástupca veliteľa roty, vedúci sapérskeho výcviku, veliteľ roty, zástupca veliteľa práporu, veliteľ roty mladšieho štábu. V decembri 1929 bol prevelený na veliteľstvo tej istej 23. streleckejdivízie, kde pôsobil ako náčelník 1. a 2. časti.
V rokoch 1930 - 1931 bol na prieskumných kurzoch pri štábe Červenej armády, v rokoch 1933 - 1935 študoval na večernom oddelení Frunzeho vojenskej akadémie Červenej armády pri Charkovskom oblastnom dome Červenej armády. Po zavedení vojenských hodnoszí v Červenej armáde v roku 1935 mu bola priznaná hodnosť major. V máji 1937 bol major J. A. Paničkin vymenovaný za veliteľa samostatného prieskumného práporu tej istej 23. streleckej divízieCharkovského vojenského okruhu, od mája 1938 prevzal velenie 69. streleckého pluku. V tejto funkcii sa zúčastnil na sovietsko-fínskej vojne v rokoch 1939 - 1940, za čo mu bol udelený Rad červenej zástavy (21. 5. 1940). Od mája 1940 velil 225. streleckému pluku 23. streleckej divízie. Dňa 5. júna 1941 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa 16. streleckej divízie.
Začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny bol v rovnakej funkcii na Severozápadnom fronte. Divízia bola súčasťou 27. armády a bola dislokovaná v oblasti Tallinnu (Estónsko). Jej jednotky sa podieľali na krytí pobrežia Baltského mora, bránili mesto Tallinn a južné pobrežie Fínskeho zálivu pred vylodením nepriateľskej námornej pechoty. Od 30. júna 1941 bol dočasne poverený velením 16. streleckej divízie. Od 27. júla 1941 velil 483. streleckému pluku 177. streleckej divízie, ktorý sa v tom čase ako súčasť 41. streleckého zboru Lužskej operačnej skupiny zúčastnil bojov na obrannej línii Luga. V októbri 1941 bolo polkovnikovi J. A. Paničkinovi umožnené veliť 123. streleckej divízii. Jeho jednotky ako súčasť 23. armádyLeningradského frontu bránili severozápadné prístupy k Leningradu v oblasti Lembalovského jazera (juhozápadne od Jeľbovice). Koncom septembra 1942 bola divízia presunutá do oblasti jazera Slove-Jarvi. Dňa 22.12.1942 bol J. A. Paničkin vymenovaný za veliteľa 92. streleckej divízie tej istej armády. V tom čase sa jej jednotky zúčastňovali na obranných bojoch na severných prístupoch k Leningradu od Karelského priesmyku v oblasti Sestrorecku, Belostrova, Černej Rečky. 25.09.1943 bol povýšený do hodnosti general-major.
Za preukázané úspechy pri velení divízii mu bol dňa 14.12.1943 udelený Rad vlasteneckej vojny 1. stupňa. V júni 1944 sa divízia pod jeho velením zúčastnila na Vyborskej útočnej operácii. V decembri 1944 bol general-major J. A. Paničkin zaradený do zálohy najvyššieho velenia a odoslaný na štúdium na Vojenskú akadémiu. Štúdium na akadémii ukončil koncom júna 1945 a do konca septembra bol k dispozícii správy kádrov, potom bol vymenovný za zástupcu veliteľa 23. gardovej streleckej divíziePobaltského vojenského okruhu. O mesiac neskôr bol z funkcie uvoľnený a opäť zaradený do dispozície správy kádrov. Dňa 15. januára 1946 bol zo zdravotných dôvodov prepustený do zálohy.
Zomrel v stredu, 7. februára 1979 v rodnom Leningrade vo veku 79 rokov.
zdroje: Kolektiv avtorov: Velikaja otečestvennaja: Komdivy. Vojennyj biografičeskij slovar, Tom 4, Kučkovo pole, 2015, ISBN 978-5-9950-0602-2 (Коллектив авторов. Великая Отечественная: Комдивы. Военный биографический словарь / В. П. Горемыкин. — М.: Кучково поле, 2015. — Т. 4)
URL : https://www.valka.cz/Panickin-Jakov-Afanasievic-t274521#745429
Verze : 11
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.