CZK - Škoda Š-IIc (Škoda T-21)

Škoda Š-IIc
Škoda T-21

Práce na tomto strednom tanku boli začaté v septembri 1936. Súbežne pracovala firma Škoda v spolupráci s firmou ČKD na projekte stredného tanku ŠP-IIb.
Projekt a prototyp prekonal tri fázy úprav než konečne spĺňal technické požiadavky a bol spoľahlivý.

1. fáza
Prototyp bol dokončený v máji 1937, no pretože doposiaľ nebol k dispozícii motor určený pre tento tank, ktorý sa vyvíjal v Škodovke Mladá Boleslav, dostal prototyp motor určený pre Škoda Š-III-6. Stroj dostal len maketu výzbroje, veliteľskej vežičky i pozorovacích priezorov. Skúšky prototypu s týmto motorom dopadli katastrofálne. Boli odhalené viaceré technické nedostatky konštrukcie i motora.
V septembri 1937 bol konečne do prototypu namontovaný motor vyvinutý pre tento tank (mal rovnaké označenie ako tank - Š-IIc). Bohužiaľ pri skúškach sa motor zadrel. Bolo rozhodnuté o prevedení viacerých úprav. Tie prebiehali počas celej zimy rokov 1937/38.

2. fáza
Na korbe, veži i podvozku boli vykonané viaceré úpravy, opravený bol motor, nainštalovaná výzbroj. K ďalším skúškam bol odoslaný 2.5.1938. Bohužiaľ ani teraz nebol tank spoľahlivý a vyskytovali sa viaceré prevádzkové problémy. Neskôr pri predvádzaní stroja sovietskej vojenskej komisii sa opäť zadrel motor. Stroj sa mal zúčastniť ďalšieho výberového konania na nový stredný tank, no keďže mal pretrvávajúce technické problémy, ku skúškam nemohol byť odoslaný. Preto bol projekt Škoda T-21 vyradený z výberového konania.

3. fáza
Napriek vyradeniu z výberového konania prebiehali vo firme opravy a úpravy stroja až do konca roka 1938. Vyrobený bol druhý prototyp motora Š-IIc, ktorý nahradil predošlý prvý prototyp. Tieto úpravy zavŕšili projekt T-21 a vznikla jeho konečná podoba.
V pomníchovskej atmosfére vznikol vo vývoji nových tankov útlm. Vojenská komisia navrhla firme Škoda podmienky, za akých by boli ochotní uznať tento tank za typ, ktorý sa podrobil vojenským skúškam a vyhovoval. To by otvorilo ďalšiu cestu eventuálnym objednávkam československej armády, resp. by po uznaní spôsobilosti armádou mal výhodnú pozíciu pre ponuku tanku zahraničným klientom.
Po okupácii bol stroj, ktorý niesol pôvodné označenie Š-IIc preznačený na T-21. Záujem Nemcov o tento stroj nebol nijako zvlášť veľký. Pôvodne ho chceli otestovať na vlastnom polygóne v Kummersdorfe, no tento plán padol. Nemci si však objednali zdokonalenú verziu tohto stroja bez veže a výzbroje. Boli predložené dve alternatívy. Prvá predstavovala upravený T-21, druhá predstavovala nový typ T-22.
Tank T-21 bol ponúkaný i iným záujemcom. Podklady k tomuto typu obdržali Afganistan, Bulharsko, Egypt, Francúzsko, Irák, Irán, Litva, Poľsko, Rumunsko, Grécko, ZSSR a Veľká Británia.
V Rumunsku prebehli porovnávacie testy s konkurenčným typom firmy ČKD Praga V-8-H a zdalo sa, že sa Rumuni rozhodnú pre T-21, no s objednávkou váhali.
Po informácii, že sa pripravuje licenčná výroba tanku T-21 v Maďarsku, Rumuni predbežne objednali 216 kusov tankov T-21. Nemecké orgány však dodávky tankov nepovolili, pretože kapacity továrne sa sústredili na zásobovanie výzbrojou nemeckej armády.
Rovnako i Maďarsko chcelo objednať priame dodávky hotových strojov, no po nemeckom zákaze sa rozhodli o odkúpení licencie a vlastnej výrobe. Prototyp bol otestovaný v Maďarsku v polovici roka 1940 (od 10.6. - 10.7.1940) na polygóne v Hajmáskéri. Počas skúšok bola na prototype vymenená čelná doska veže, v ktorej bol lafetovaný maďarský 40mm kanón 37.M, vymenené guľomety za Gebauer kalibru 8 mm a namontovaná bola maďarská rádiostanica R-4. Po maďarských pripomienkach a plánovaných úpravách bol tank T-21 licenčne vyrábaný a v maďarskej armáde bol známy pod označením Turán. Licenčný stroj sa v maďarských podmienkach ďalej vyvíjal.
Ďalším záujemcom o T-21 bolo Taliansko. Prejavili o tento typ veľký záujem a plánovali buď priame dodávky alebo licenčnú výrobu. Ale až po otestovaní v Taliansku v ich klimatických podmienkach. Testy sa odohrali v polovici roka 1941, ktoré prebehli úspešne s výnimkou odhalenia nedostatočného chladenia motoru. Napriek tomu chceli Taliani pokračovať v jednaní. Nemci však nedali povolenie ani na licenčnú výrobu a talianská strana prerušila jednania.

Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 6, Střední Evropa 1919-1945 I.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2005, ISBN 80-86158-46-2
Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, II. vydanie, Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3