URL : https://www.valka.cz/Botjan-Alexej-Nikolajevic-t231714#642581
Verze : 0
Reklama
Alexej Nikolajevič Botjan, učiteľ, poľský vojak, rozviedčik a partizán, sovietsky plukovník štátnej bezpečnosti.
Pôvodom Bielorus Аляксей Мікалаевіч Бацян, vyštudovaný poľský učiteľ a poddôstojník protivzdušnej obrany Poľskej armády Aleksiej Nikołajewicz Botian a nakoniec bojovník proti nacizmu a imperializmu a Hrdina Ruskej federácie Алексей Николаевич Ботян.
Narodil sa 10.02.1917 (podľa vtedajšieho Juliánskeho kalendára 28.01.1917) vo Vilniuskej gubernii Ruského impéria, v malej roľníckej dedine Čartavičy. Toto územie v minulosti patrilo Litve, v roku 1920 bolo obsadené Poľskom a Rižským mierom sa stalo oficiálne súčasťou Poľskej republiky. Vyštudoval miestnu základnú školu a následne pokračoval na pedagogickej škole (odbornosť učiteľ 1. stupňa ZŠ). V roku 1935 začal pracovať ako učiteľ. Ako 22 ročný nastúpil na vojenskú službu, absolvoval poddôstojnícku školu protivzdušnej obrany, získal hodnosť desiatnik a velenie protilietadlovému delu (40 mm Bofors vz. 36) u 3. oddielu protilietadlového delostrelectva vo Vilniuse (dnes Litva). Počas nacistickej invázie v septembri 1939 bol bojovo nasadený a pri Poznani sa podieľal na zostrelení troch nemeckých bombardérov. Spolu s jednotkou ustupoval do Rumunska, ale po 17.09.1939 bol zajatý Červenou armádou. Po niekoľkých dňoch utiekol a vrátil sa domov. Jeho rodičia vlastnili hospodárstvo a po návrate uvažoval zapojiť sa do jeho zveľaďovania, nakoniec sa ale rozhodol poobzerať sa po práci v meste. Narazil na náborárov hľadajúcich novú "sovietsku" inteligenciu a keďže mal pedagogické vzdelanie, tak sa prihlásil. Vzali ho, vstúpil do Komsomolu a do polovice roku 1940 učil. V máji 1940 (podľa jeho vlastných slov potom, ako sa so svojimi zverencami predviedol takmer vojenským pochodom na prvomájovej manifestáci) bol pozvaný na viacero besied, vrátane republikovej pobočky NKVD v Minsku. Po sedení na NKVD prešiel lekárskymi prehliadkami, niekoľkými pohovormi a bol vyslaný späť do rodného kraja s upozornením, aby sa o predchádzajúcom dianí s nikým nerozprával (stal sa súčasťou personálnych rezerv NKVD). Popri tom si diaľkovo rozširoval vzdelanie a po ukončení príslušných kurzov sa v auguste 1940 stal riaditeľom základnej školy v dedine Rovkoviči, kde pôsobil až do mája 1941, kedy bol vyslaný na štúdium vo Vyššej strednej školy Ľudového komisára štátnej bezpečnosti ZSSR do Moskvy.
V júli 1941 bol zaradený k Samostatnej motorizovanej brigáde špeciálneho určenia NKVD podriadenej 4. riaditeľstvu NKVD (náčelník Pavel A. Sudoplatov (Павел А. Судоплатов)). V novembri 1941 bol ako veliteľ prieskumno-diverznej skupin vyslaný za bojové línie a zúčastnil sa obrany Moskvy.
V januári 1943 nasledovalo vyslanie do hlbokého tyla nacistami okupovanej Západnej Ukrajiny a Západného Bieloruska. Tu pôsobil samostatne, aj v zostave partizánskych uskupení, kde mal na starosti prieskumné a spravodajské operácie (napr. v partizánskej jednotke pod vedením Hrdinu Sovietskeho zväzu Viktora Karaseva). Medzi jeho prácu patrí napr. bombový atentát na nemecký komisariát v meste Ovruč 09.09.1943 počas vykonávanej inšpekcie, pri ktorom zahynulo 80 nemeckých dôstojníkov (za uvedenú akciu bol na neho spracovaný návrh na udelenie titulu Hrdina Sovietskeho zväzu, ale nebol realizovaný). V máji 1944 sa so skupinou 28 spolubojovníkov presunul do Poľska, kde začal organizovať prieskum rozmiestnenia a činností okupačných síl v okolí Krakowa. Vzhľadom k svojej výbornej znalosti poľštiny a rovnako aj poľskej kultúry a svojim organizačným schopnostiam dokázal využívať nielen miestny prosovietsky odboj (Armia Ludowa), ale aj spolupracovať odbojovými organizáciami Armia Krajowa a Bataliony Chłopskie. Práve z tejto spolupráce vzniklo oslobodenie zadržiavaných poľských vlastencov a získanie veľkého množstva výzbroje a vybavenia v meste Ilža.
Koncom roku 1944 mali sovietski rozviedčici vybudovanú v okolí Krakova rozsiahlu sieť informátorov a ďalších spolupracovníkov. V rámci ich aktivít sa im podarilo zadržať príslušníka Wehrmachtu a poľského inžiniera Zigmunda Ogareka, ktorý im poskytol cenné informácie o výbušninách uskladnených v zámku v meste Nowy Sącz, ktoré mali byť použité buď na zničenie historického centra Krakowa, hrádze Rožnovského jazera či mostov cez Dunajec. S využitím siete svojich spolupracovníkov sa skupine podarilo inštalovať k výbušninám vlastné výbušniny a následne celý sklad 18.01.1945 explóziou zničiť. Za túto akciu obdržal Botjan v roku 2007 ocenenie Hrdina Ruskej federácie a označuje sa za záchrancu Krakova pred zničením.
Viaceré súčasné poľské zdroje jeho prínos k záchrane mesta spochybňujú. Jedným z argumentov je, že záplavová vlna zo zničenej priehrady (ak by boli výbušniny použité na zničenie hrádze Rožnovského jazera na Dunajci) by nemohla poškodiť mesto vzdialené takmer 100 km a tiež poukazujú na fakt, že samotné umiestnenie "mín" v zámku urobili príslušníci odbojovej skupiny Bataliony Chłopskie.
Posledné mesiace vojny pôsobila skupina pod Botjanovým vedením na okupovanom území Československa a následne sa Botjan vrátil do oblasti svojho pôsobenia v Poľsku, tentoraz už nie ako rozviedčik za nepriateľkou líniou, ale ako agent pre boj s vnútroným nepriateľom. Botjanova skupina v okupovanom Poľsku totiž neviedla len boj s nacistami. Pripravovala aj aktivity, ktoré mali zabezpečiť likvidáciu prozápadných odbojových skupín po vstupe Sovietskej armády. Botjan a jeho ľudia na jednej strane využívali informácie získané príslušníkmi Armii Krajowej či Batalionov Chlopskych, na strane druhej aktívne pripravovali zničenie týchto skupín. V lete 1945 sa ho ako jednoho z "inkvizítorov" zodpovedných za perzekúcie príslušníkov týchto odbojových skupínv v oblasti Novy Sacz po solobodení od nacistov pokúsili prozápadní odbojári zlikvidovať, ale neúspešne.
Po skončení vojny zostal Botjan pracovať v tajných službách, konkrétne v oddelení vonkajšej rozviedky. Od roku 1947 pôsobil ako tajný agent v Československu, vydával sa za robotníka českej národnosti a pracoval v oblasti Žatca (pozn.: mohol využiť krytie ako navrátivší sa potomok vysťahovalcov spred 1. svetovej vojny, či príslušník rodiny, ktorá sa do ZSSR vysťahovala v rámci INTERHELPO), študoval na obdobe dnešnej priemyslovky, získal občianstvo a následne pracoval aj v Uránových baniach v Jáchymove. Ako občan Československa sa údajne zúčastnil viacerých aktivít v zahraničí. Nelegálne pôsobil aj v NDR, pričom práca v ČSR a NDR trvala zhruba do konca 50-tych rokov 20. storočia.
V rokoch 1965 a 1974 bol opakovane navrhovaný na udelenie vyznamenania Hrdina Sovietskeho zväzu, ale ani jeden z návrhov nebol realizovaný. Na sklonku svojej kariéry stál pri zrode špeciálnej jednotky Vympel a v roku 1983 v hodnosti plukovník odišiel do dôchodku.
Je čestným občanom poľského mesta Ilža.
Spolu s Hrdinom Ukrajiny E. S. Berezňakom (1914-2013) a spisovateľom O. A. Gorčakovym (1924-2000) sa stal predlohou hlavného hrdinu románu Ju. Semjonova "Major Vichr" a rovnomenného trojdielneho filmu z roku 1967 (režisér E. I. Taškov).
URL : https://www.valka.cz/Botjan-Alexej-Nikolajevic-t231714#661293
Verze : 1
Přidejte se k nám
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady.
Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.