5.IV. Žigmund a viera

Na základe toho, čo som doteraz predložil o Žigmundovi a jeho postoji k cirkvi, či o mytológi, ktorá ho ovplyvňovala je na čase, aby sme uzavreli otázku Žigmundovej viery. Ukázali sme si, že Žigmund rozhodne veriacim bol. Nakoniec: „V stredoveku nikto nespochybňoval, že Boh existuje. Bolo to mimo možností ľudského uvažovania. Pri tom nešlo o otázku strachu, ale také bolo individuálne vedomie ľudí.“ ³⁵Takže Žigmund v každom prípade bol veriacim.

Žigmund tiež o mnohom uvažoval: diskutoval so svojimi dvoranmi o teologických a filozofických otázkach, zaujímalo ho, či je duša človeka smrteľná, alebo nesmrteľná, materiálna, alebo nemateriálna.

Ako sme si už načrtli problematický bol jeho postoj k pápežovi, ku ktorému nadobudol dosť pragmatický vzťah, pravdepodobne najmä v dôsledku schizmy, ale už dávnejšie neboli panovníci vždy v súlade s pápežom, nakoľko sa taktiež považovali za hlavu a to za hlavu rovnocennú i s pápežom.

V Žigmundovej viere a mystike môžeme tiež hľadať zdroj obrazov a symbolov, pre nás najmä symbol draka. Ide o fenomén: „... medzi bezprostredným vnímaním zmyslov a usudzovaním zasahuje pamäť a obrazotvornosť..., sú dôležitejšie ako zmysly. Prenášajú obrazy podľa zákonov asociácie, ale sú rovnako závislé na mysli ako i na srdci.“ ³⁶ Takto zasahovali symboly i Žigmunda.

³⁵ VALENT, Tomáš
³⁶ ŠPINDLÍK, Tomáš: Modlitba. Velehrad: Refugium Velehrad-Roma, 1.vydanie, 1999, s.185.