nar.: 4.12.1881, Breslau (dnes Wroclaw/Poľsko) zomr.: 8.8.1944, Berlin-Plötzensee (obesený)
Erwin von Witzleben, narodený v rodine s vojenskou tradíciou, navštevuje od roku 1889 vojenskú školu vo Wahlstatte a neskôr v Lichterfelde pri Berlíne. Po jej skončení je v roku 1901 povýšený do hodnosti Leutnant a slúži v jednom zo západo-pruských Grenadier-Regiment. Počas prvej svetovej vojny je dôstojníkom generálneho štábu.
Rok po skončení vojny v hodnosti Hauptmann vstupuje do reichswehru, kde je príslušníkom rôznych jednotiek a štábov.
V roku 1935 sa Witzleben angažuje v národno-konzervatívnych kruhoch vo vnútri Wehrmachtu, ktoré chcú zachovať tradície armády, pretože zásadne odmietal politiku prispôsobovania sa armády vládnucemu nacionálno-socialistickému režimu, ktorú presadzovali Walter von Reichenau a Werner von Blomberg. Jeho odstup od národného socializmu však nemá vplyv na jeho vojenskú kariéru, nakoľko disponuje dostatočnou podporou zo strany armády. Hľadá kontakt na hnutie odporu vo Wehrmachte a podarí sa mu nadviazať kontakt s ďalšími podobne zmýšľajúcimi združených okolo Carla Friedricha Goerdelera. Patrili sem najmä General d. Inf. Georg Thomas, šéf výzbrojného a výstrojného úradu na OKH, Johannes Popitz a Ulrich von Hassel.
V septembri/září 1938 patrí k blízkemu okruhu okolo náčelníka generálneho štábu armády Ludwiga Becka, ktorý počas sudetskej krízy kritizuje Hitlerov plán vojny proti Československu.
Witzleben sa zúčastňuje na septembrovom sprisahaní Beckovho nástupcu Franza Haldera, ktorý plánuje Hitlerove zosadenie. Jeho úlohou, ako veliaceho generála (Kommandierender General) III. Armeekorps a vojenského veliteľa mesta Berlín malo byť zatknutie Hitlera a následné riadenie zodpovedajúcich vojenských operácií. Atentát na Hitlera Witzleben odmieta z náboženských dôvodov. Po podpísaní mníchovských zmlúv však plán sprisahania stráca na opodstatnení.
Od augusta/srpna 1939 je Witzleben vrchným veliteľom (Oberbefehlshaber) 1. Armee. Zúčastňuje sa aj prepadnutia Poľska a dňa 24.6.1940 je v hodnosti Generaloberst vyznamenaný Rytierskam krížom (Ritterkreuz).
Po francúzskom ťažení v roku 1940 je Hitlerom povýšený do hodnosti Generalfeldmarschall a súčasne vymenovaný do funkcie vrchného veliteľa Heeresgruppe D. Napriek takejto Hitlerovej priazni si gróf (Graf) Schwerin von Schwanenfeld, v tom čase Witzlebenov blízky dôverník, do svojho denníku poznamenal, že v roku 1940 sa Witzleben pohráva s myšlienkou zatknúť Hitlera počas vojenskej prehliadky v Paríži a postaviť ho pred súd.
Od 1.5.1941 je Witzleben vrchným veliteľom Západ (Oberbefehlshaber West). Dňa 15.3.1942 na základe podozrenia, že je napojený na opozičné kruhy v armáde, je Hitlerom osobne preložený do zálohy (Führerreserve).
Po prepustení z aktívnej služby Witzleben ešte viac zintenzívňuje kontakty s Beckom a jeho okolím a pripája sa k centru hnutia odporu vo wehrmachte. Aj napriek náboženským pochybnostiam súhlasí nakoniec s atentátom na Hitlera a súhlasí aj s plánom sprisahancov, že po úspešnom atentáte prevezme funkciu vrchného veliteľa wehrmachtu.
Dňa 20.7.1944, počas operácie "Walküre", posiela Witzleben okolo desiatej hodiny dopoludnia z Berlína prvé rozkazy veliteľom armád na fronte. Po krachu atentátu sa mu ešte podarí z Bendlerblocku (sídlo OKH) ujsť, ale už na druhý deň je zatknutý a 4.8.1944 je oficiálne prepustený z armády. Národným tribunálom (Volksgerichtshof) pod predsedníctvom Rolanda Freislera je 8.8.1944 odsúdený na trest smrti, ktorý trest je vykonaný toho istého dňa vo väznici v Berlíne-Plötzensee.
Ešte štíhly Erwin von Witzleben (uprostred) v hodnosti generálporučík odchádza z plaveckého štadióna počas XI. Olympijských hier konaných v Berlíne v roku 1936. Vľavo ríšsky kancelár Adolf Hitler, vpravo SS-Obergruppenführer Joseph "Sepp" Dietrich, Berlín, Nemecko, 05.08.1936.
![Bavorské království [1806-1918] / Kingdom of Bavaria [1806-1918]](http://www.valka.cz/images10/color_7.png "Bavorské království [1806-1918] / Kingdom of Bavaria [1806-1918]")
