KS-19 /Type-59 KS 19 je 100mm protiletadlovým dělem zavedeným do armády SSSR koncem 40 let a měl nahradit děla KS-12 ráže 85mm. V dnešní době je vyřazován z výzbroje ruské armády, Čína používa tento kanón pod označením Type-59 . Při převozu je dělo zablokováno v pozici do zadu, kdy je taženo za vozidlem jako přívěs, při střelbě stojí na čtyřech šroubových podpěrách. Zaměřování je prováděno zaměřovačem PUAZO-6/19 a radarem SON-9 (pracuje v pásmu A/B) Dělo střílí municí AP-T nebo APC-T o hmotnosti 16 kg při ústňové rychlosti 900-1000 m/s.
TTD: Počet hlavní 1 Ráže 100 mm Pohon mechanický Rychlost střelby 15 strz/min Výškový dostřel 15000 m Dálkový dostřel 21000 m Senzory Operační dosah 13700 m Zásoba munice 100 ks
Transport Model / Typ přívěs Posádka 15 Bojová hmotnost 9550 kg Celková délka 9,45 m Šířka 2,35 m Výška 2,201 m Délka podvozku 4,65 m Rozchod podvozku 2,165 m
100 mm protilietadlový kanón KS-19 100 мм пушка обр. 1947г (КС-19)
História vývoja V septembri 1947 bola v Závode č. 8 dokončená prototypová séria 4 ks PLK KS-19 a ešte v tom istom mesiaci bola podrobená továrenským skúškam. Nakoľko armáda požadovala mobilitu PLK, bol jeden prototoyp PLK KS-19 umiestnený na podvozku ZU-17 (ЗУ-17) a v novembri 1947 bol podrobený skúškam. V rámci skúšok sa testovali manévrovacie a palebné možnosti nového kanóna a na základe pripomienok komisie boli vykonané určité úpravy na podvozku. Upravený podvozok dostal označenie KZU-16 (КЗУ-16), výrobu zabezpečoval Závod č. 13. V decembri 1947 boli 4 prototypy, umiestnené už na podvozkoch KZU-16 podrobené vojskovým skúškam, pričom vystrieľali 3653 výstrelov a najazdili 1506 km (jazdy absolvoval jeden kanón). Bol odstránený rad menších problémov lafety, ale celkový výsledok znel že KS-19 je prijatý do výzbroje Sovietskej armády s oficiálnym názvom 100 mm puška obr. 1947g (KS-19), dekrétom Sovietu Ministrov č. 2886-1184 zo dňa 02.03.1948 a nariadením Ministerstva obranného priemyslu zo dňa 22.03.1948.
Následne bola v Závode č. 8 vyprodukovaná prvá sériová batéria PLK a dodaná pre potreby Sovietskej armády.
Modernizácia Na základe rozhodnutia Ministerstva obrany a Hlavného veliteľstva delostrelectva sa v roku 1950 začala modernizácia uvedeného kanónu s označením KS-19M (КС-19М). Modernizáciu zabezpečoval výrobca, Závod č. 8. Modernizácia prebehla do konca roku 1950 a od januára do júna 1951 prebiehali skúšky modernizovaného kanóna na polygóne. V rámci skúšok bolo vystrieľaných 520 vystrelov (z toho 216 použitím munície s väčšou prachovou náplňou) a kanón najazdil v závese za vozidlom Studebacker 1500 km, prevažne po komunikáciách so štrkovým povrchom. Priemerná rýchlosť streľby na pohyblivý cieľ dosahovala 14-16 výstrelov za minútu.Skúšky, vrátane strelieb a presunov boli vykonané pri použití modernizovaného podvozku KZU-16MU (КЗУ-16МУ), pričom 172 výstrelov zosilnenou muníciou bolo vykonaných pri umiestnenení kanóna na betónovej ploche, s námerom 70° a v odmere medzi jednotlivými oporami. Výsledkom skúšok bolo konštatovanie, že hlaveň a ďalšie súčasti modernizovaného PLK priamo používané na streľbu zabezpečujú splnenie požadovaných noriem, problémovou oblasťou zostáva podvozok, ktorého jednotlivé súčasti nevydržali záťaž, ktorá sa na prenášala pri výstrele.
Modernizácia podvozku V roku 1947 okrem 100 mm kanóna KS-19 prebiehali aj práce na samodvíhajúcom sa podvozku pre 100 mm kanón KS-19, s označením KS-32 (КС-32). Projekt riešil Závod č. 8, pričom ako základ bol použitý pôvodný podvozok KZU-16 (52-U-415). Počas bojovej služby kanónov KS-19 u vojsk sa vyskytol rad nedostatkov tohto podvozku, čím bola znižovaná bojová hodnota tohto kanóna, nakoľko bola ohrozovaná jeho mobilita. Modernizovaný podvozok KZU-16MU, testovaný v roku 1951 nebol schopný splniť náročné požiadavky a preto bol v roku 1953 zadaný vývoj nového podvozku Závodu 13. Nový podvozok mal nahradiť ručný prevod z pochodovej polohy do bojovej polohy (s časom nie dlhším ako 5 minút), ďalej mal odstrániť nadmernú záťaž náprav (špeciálne zadnej), umožniť ťahanie kanónu rýchlosťou min. 40 km/hod, zvýšiť medzný uhol náklonu zbrane (min. 38°) a ďalšie. Technický projekt nového podvozku s označením KZU-26 (КЗУ-26) bol predstavený v roku 1954 hlavným konštruktérom I.I. Plotnikovom. Tento projekt bol zamietnmutý Ministerstvom obranného priemyslu a Vrchným veliteľstvom delostrelectva. V roku 1955 bol predstavený nový projekt s označením KZU-28 (КЗУ-28), ktorý bol 19.02.1955 schválený a bola povolená stavba prototypu. Prototyp KS-19 na podvozku KZU-28 bol podrobený skúškam na polygóne, kde najazdil 2000 km a vystrieľal 1667 bez podstatných závad. Bolo rozhodnuté o zavedení tohto podvozku do výroby a kanóny s podvozkom KZU-28 dostali označenie KS-19M2 (КС-19М2).
Technický popis: PLK KS-19 zabezpečuje boj so vzdušnými cieľmi do rýchlosti 1200 km/hod s výškou letu do 15000 m. Jednotlivé riadiace a palebné prvky batérie sú v palebnom postavení prepojené elektrickým systémom. Navedenie kanónov na cieľ (odmer, námer a parametre nadbehu) sú zabezpečované hydrodynamickým prevodom GSP-100 (ГСП-100) od PUAZO (ПУАЗО), núdzovo je možné použiť ručné ovládanie. PLK KS-19 má mechanizované nasledujúce činnosti: - nastavenie časovania zapaľovača náboja - nabitie - uzamknutie nábojovej komory - výstrel - odomknutie nábojovej komory a vyhodenie nábojnice Príprava jednoho výstrelu začína vložením náboja na podávací stôl automatu časovania zapaľovača. Kanón umožňuje viesť jednorázovú streľbu s kadenciou 13 výstrelov za minútu. Pri dlhodobejšom pôsobení sú limity nasledovné: - 45 výstrelov/5 minút - 110 výstrelov/60 minút - 160 výstrelov/120 minút Doba prenosu paľby (príprava k streľbe na iný cieľ) netrvá viac ako 2,5 minúty.
Modernizované PLK KS-19M2 sú vybavené hydrodynamickým prevodom GSP-100M (ГСП-100М). Tento systém umožňuje automatické diaľkové navedenie kanónu v azimute a odmere max. 8 kanónov KS-19M2, zároveň umožňuje nastavenie časovača zapaľovačov u všetkých kanónov na základe údajov z PUAZO. Okrem automatického navedenia umožňuje aj poloautomatické navedenie (navedenie vykonáva obsluha na základe údajov synchrónneho prenosu). GSP-100 sa okrem vlastných zariadení na kanónoch skladá z prepojovacích káblov, baterijného počítača a centrálnej rozdeľovacej jednotky (ЦРЯ, "batéria stred"). Elektrickú energiu pre pohon GSP-100M zabezpečuje elektrocentrála SPO-30 (СПО-30, 3 x 230/133V, 50 Hz). V palebnom postavení sa všetky prvky PL systému (jednotlivé kanóny, PUAZO a SPO-30) nesmú nachádzať ďalej ako 75 (100) m od centrálnej jednotky.
Z výzbroje niektorej bojujúcej strany v Afganistane... (snímka z roku 2003, alebo 2004 pri odsune ťažkej výzbroje do zberných stredísk novovytvorenej Afganskej armády a koaličných síl).
