15500 m (UO-365)5) 15650 m (UO-365K)6) 950 m (UBR-365)7) 900 m (UBR-365K)7) 1100 m (UBR-367PK)7) 2000 m (UBR-367P)7)
15500 m (UO-365)5) 15650 m (UO-365K)6) 950 m (UBR-365)7) 900 m (UBR-365K)7) 1100 m (UBR-367PK)7) 2000 m (UBR-367P)7)
Rychlost střelby: Rate of Fire:
20
20
Úsťová rychlost: Muzzle Velocity:
800 m/s (UO-365, UBR-365, UBR-365K) 793 m/s (UO-365K) 1050 m/s (UBR-367PK) 1024 m (UBR-367P)
800 m/s (UO-365, UBR-365, UBR-365K) 793 m/s (UO-365K) 1050 m/s (UBR-367PK) 1024 m (UBR-367P)
Uživatelské státy: User States:
Poznámka: Note:
1) na podvozku ZU-8 bez ochranného štítu, 4600 kg na podvozku ZU-13 bez ochranného štítu a 4900 kg na podvozku ZU-13 s ochranným štítom 2) L/55,2 3) v palebnom postavení 4750 mm 4) pri námere 82° 5530 mm 5) účinný dostrel 9000 m 6) 800 m pri priamej streľbe na pozemný cieľ vysoký 2 m 7) priama streľba na pozemný cieľ vysoký 2 m
1) chassis ZU-8 withouth front shield, 10141 lb on chassis ZU-13 withouth front shield and 10803 lb on chassis ZU-13 with front shield 2) L/55,2 3) in fire position 4750 mm 4) in elevation 82° 18ft 1,71in 5) effective range 9000 m 6) 800 m in direct fire to ground target 2 m hight 7) direct fire to ground target 2 m hight
Zdroje: Sources:
Aleksandr Širokorad: Enciklopedija otečestvennoj artillerii, vyd. Charvest, Moskva 2000, ISBN 985-433-703-0
85mm protilietadlový kanón KS-12 (do armády pôvodne zavedený ako vz. 1943, od roku 1945 ako KS-12) vznikol modernizáciou 85mm PL kanóna vz. 1939 (továrenské značenie 52-K) v konštrukčnej kancelárii Kalininovho Závodu č. 8 vo Sverdlovsku v roku 1943. Modernizovaný kanón mal zmenený systém poloautomatického nabíjania (z inerciálneho na vedeny), automatickú reguláciu rýchlosti sledovania cieľa a zjednodušené jednotlivé súčasti (z hľadiska obsluhy, údržby, ale aj výroby). Po úspešných skúškach na prelome rokov 1943-1944 sa jeho sériová výroba (s továrenským označením KS-12) začala vo februári 1944. Hlaveň kanóna tvorená monoblokom bola vybavená úsťovou brzdou, ktorá pohlcovala zhruba 30 % energie záklzu (časť kanónov nebola vybavená úsťovou brzdou), zbraň mala vertikálny klinový záver. Hlaveň nebola zameniteľná s hlavňou PL kanónu vz. 1939.
Do výzbroje sovietskej armády boli kanóny zaradené spočiatku ako 85mm protilietadlový kanón vz. 1943. Sériová výroba prebiehala od februára 1944 (cca 1903 ks8)) a v roku 1945 (712 ks). Kanóny vyrobené v roku 1945 sa do armády dodávali už pod uznačením KS-12.
8) zdroj nedefinuje koľko z vyrobených PL kanónov v roku 1944 bolo staršieho typu vz. 1939
Zdroj: Aleksandr Širokorad: Enciklopedija otečestvennoj artillerii, vyd. Charvest, Moskva 2000, ISBN 985-433-703-0 photo.qip.ru
