Main Menu
User Menu

Dončuk, Vasilij Ivanovič

Vasiliy Ivanovich Donchuk

Василий Иванович Дончук

     
Příjmení:
Surname:
Dončuk
Jméno:
Given Name:
Vasilij Ivanovič
Jméno v originále:
Original Name:
Василий Иванович Дончук
Fotografie či obrázek:
Photograph or Picture:
Hodnost:
Rank:
gardový major
Akademický či vědecký titul:
Academic or Scientific Title:
-
Šlechtický titul:
Hereditary Title:
-
Datum, místo narození:
Date and Place of Birth:
11.12.1910 Kyjev /
Datum, místo úmrtí:
Date and Place of Decease:
21.10.1944 Kirkenes /
Nejvýznamnější funkce:
(maximálně tři)
Most Important Appointments:
(up to three)
- veliteľ 108. samostatnej prieskumnej letky
Jiné významné skutečnosti:
(maximálně tři)
Other Notable Facts:
(up to three)
- Hrdina Sovietskeho zväzu

- nevrátil sa z bojového letu
Související články:
Related Articles:

Zdroje:
Sources:
https://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=912
https://project-nomad.ru/?m=201603
URL : https://www.valka.cz/Doncuk-Vasilij-Ivanovic-t208235#589335Verze : 0
MOD
     
Příjmení:
Surname:
Dončuk
Jméno:
Given Name:
Vasilij Ivanovič
Jméno v originále:
Original Name:
Василий Иванович Дончук
Všeobecné vzdělání:
General Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vojenské vzdělání:
Military Education:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Důstojnické hodnosti:
Officer Ranks:
DD.MM.RRRR
Průběh vojenské služby:
Military Career:
Automaticky vyplněné položky:
03.05.1944-21.10.1944 Velitel : 108. samostatná průzkumná letka

Ručně vyplněné položky:
Vyznamenání:
Awards:

31.05.1942

Řád rudé hvězdy
Order of the Red Star
Opден Красная Звезда
-

03.01.1943

Řád vlastenecké války 2. stupně /1942-1943/
Order of the Patriotic War, 2nd Class /1942-1943/
Орден Отечественной войны 2-й степени
-

13.04.1944

Řád rudého praporu /1943-1991/
Order of the Red Banner /1943-1991/
Орден Красного Знамени
-

02.07.1944

Řád rudého praporu /1943-1991/
Order of the Red Banner /1943-1991/
Орден Красного Знамени
-

02.11.1944

Titul Hrdiny Sovětského svazu a medaile Zlaté hvězdy
Title Hero of the Soviet Union and Gold Star Medal
Звание Героя Советского Союза и медаль "Золотая Звезда"
-

02.11.1944

Leninův řád /1943-1956/
Order of Lenin /1943-1956/
Opден Ленина
-

DD.MM.1944

Medaile Partyzánu Vlastenecké války - 1. stupeň
Partisan Medal 1st class
Медаль Партизану Отечественной войны I степени
-

Poznámka:
Note:
-
Zdroje:
Sources:
https://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=912
https://project-nomad.ru/?m=201603
URL : https://www.valka.cz/Doncuk-Vasilij-Ivanovic-t208235#589336Verze : 0
MOD

gardový major Vasilij Ivanovič Dončuk



O sovietskych stíhacích pilotoch bolo počas druhej svetovej vojny, ale najmä po nej, napísaných množstvo oslavných článkov. A niet sa čo čudovať. Ich hrdinské vzdušné súboje, množstvo zostrelených nepriateľov, či zázračné úniky zo zdanlivo bezvýchodiskových situácií oprávnene vzbudzovali, vzbudzujú a budú vzbudzovať záujem laickej i odbornej verejnosti. Rovnakú pozornosť vzbudzovali aj bombardovací letci či piloti bitevníkov, ktorí statočne v paľbe flaku bombardovali nepriateľské pozície a mnohokrát hrdinsky nasmerovali svoje horiace stroje na nepriateľské vojská.

Kto však pozná čo i len jedného sovietskeho prieskumného pilota? Určite sa pár odborníkov nájde, ale mnoho ich asi nebude. Predsa len letci, pilotujúci osamelo letiace stroje prenikajúce cez PVO protivníka, fotografujúci nepriateľské pozície a vracajúci sa s prestrieľanými strojmi na svoje základne nevzbudzujú taký záujem ako piloti stíhacieho či bitevného letectva. Mnohí z pilotov prieskumníkov by sa pritom určite s chuťou pustili do boja s nepriateľskými lietadlami, či ostreľovali nepriateľské kolóny. Prieskumníci však mali prísny zákaz bojovať s nepriateľskými stíhačmi či inými, na pohľad lákavými, cieľmi. Veď ich hlavnou úlohou bolo dopraviť bezpečne fotografické snímky nepriateľských bojových zoskupení. Asi aj preto bolo počas Veľkej vlasteneckej vojny odmenených udelením najvyššieho vyznamenania - titulu Hrdina Sovietskeho zväzu so súčasným udelením Leninovho radu len 86 leteckých prieskumníkov. Pre porovnanie letcov bitevníkov bolo vyznamenaných 860, stíhačov 836. A pritom práve od činnosti prieskumného letectva mnohokrát záviseli životy desiatok tisícov vojakov, zakopaných v špine a blate či zavretých v opancierovaných korbách bojových vozidiel.

Jedným z uvedeného mála pilotov prieskumníkov, ktorému bolo udelené najvyššie sovietske vyznamenanie, bol aj gardový major Vasilij Ivanovič Dončuk. Výnimočný človek, brilantný pilot, výborný veliteľ.

Budúci hrdina Sovietskeho zväzu sa narodil 11. decembra 1910 v Kyjeve. Ide o dátum potvrdený jeho blízkymi príbuznými, keďže v oficiálnej sovietskej literatúre sa často objavuje nesprávny dátum 10.12.1910. Narodil sa do rodiny Volyňského roľníka a varšavskej meštianky. Jeho detstvo bolo značne turbolentné. Ako dieťa mal problémy so správaním a bol nezvládnuteľný až do tej miery, že ho rodičia museli v dvanástich rokoch umiestniť do polepšovne. Dnes takéto zariadenia nazývame reedukačným domovom. Je zrejmé, že pobyt v tomto zariadení mu prospel, pretože v roku 1927 vstúpil do mládežníckej komunistickej organizácie Komsomol a v roku 1928 do robotníckeho učilišťa, kde sa vyučil za sústružníka kovov. Popri práci študoval na večernej strednej technickej škole. Iniciatívneho mladíka za krátky čas preložili do Stalingradu, kde sa v tom čase budoval veľký traktorový závod. Vďaka zodpovednému prístupu k práci a nadšeniu sa zo sústružníka vypracoval až na nastavovača amerických obrábacích strojov.

Po dovŕšení odvodového veku je povolaný do armády a zaradený k druhu zbrane, ktorý sa mu neskôr stane osudným – k letectvu. Konkrétne absolvuje vojenskú školu námorných letcov a letcov pozorovateľov v Ejsku. Jeho vojenská služba však nemá dlhé trvanie. V roku 1935 je na vlastnú žiadosť uvoľnený z armády a nastupuje ako náčelník letovej prevádzky a súčasne letecký inštruktor v aeroklube v Chabarovsku. Na prvý pohľad zvláštne rozhodnutie. Odísť dobrovoľne z Kyjeva, hlavného mesta Ukrajinskej socialistickej republiky, do takmer 7.000 km vzdialeného Chabarovska. Príčina mohla byť pritom jednoduchá a typická pre vtedajšie pomery sovietskeho Ruska. Práve v roku 1935 bol neprávom odsúdený jeho brat Viktor. A v tých časoch nebolo ničím výnimočným, že následne postihli represie aj členov najbližšej rodiny odsúdeného. Preto Vasilijov „útek“ na Ďaleký východ sa javí byť rozumnou voľbou. Navyše práve tam, v civilnom letectve na „kraji sveta“ doslova našiel sám seba. Ako pilot Kamčatskej akciovej spoločnosti, kde pracuje od roku 1936, získava cenné skúsenosti v navigácii a orientácii pri prevoze cestujúcich a nákladov či vyhľadávaní zablúdených lodí. Lieta najmä na hydroplánoch Berijev MP-1, ale i na amfíbii Šavrov Š-2. Práve tieto skúsenosti sa mu nečakane zídu v roku 1938, kedy je na základe žiadosti velenia vyslaný ako skúsený letec na prieskumný let nad japonské pozície počas bojov pri jazere Chasan. Úspešný let o dĺžke 1.250 kilometrov je po zásluhe ocenený vydaním potvrdenia o tom, že Vasilij Dončuk bol účastníkom bojových operácií a zároveň mu bola vyplatená vysoká finančná prémia. Za tú si Vasilij kúpil vec vo vtedajšom Sovietskom zväze nesmierne cenenú – motocykel. Stalinské Rusko však na konci toho istého roku ukazuje svoju pravú tvár. Vasilij Dončuk je najskôr nepochopiteľne preradený z pilotnej zostavy k mechanikom a 30. decembra 1938 príslušníkmi NKVD zatknutý a uväznený. Takmer osem mesiacov čaká na rozhodnutie v jeho trestnej veci, kde bol obvinený podľa ustanovenia 58-1a, 58-10 a 58-11 Trestného zákonníka RSFSR. Preložené do ľudskej reči: obvinený bol z vlastizrady a protištátnej propagandy. Odsúdený bol 31. júla 1939, no krátko nato bolo trestné stíhanie prerušené a Vasilij Dončuk bol prepustený z väzenia. Hľadať logiku v tejto etape jeho života nemožno, keďže taká bola vtedajšia realita Sovietskeho zväzu. Zo dňa na deň mizli vo väzniciach všemocnej NKVD mocní i bežní občania a to bez akéhokoľvek dôvodu.

Vasilij sa po prepustení na Kamčatku už nevrátil. Bol totiž vymenovaný za veliteľa leteckého oddielu Hlavnej správy táborov výstavby železníc NKVD. Úlohou jeho oddielu bol letecký prieskum územia, cez ktoré pôjde budúca Bajkalsko-amurská magistrála, preprava geológov, zememeračov a zásob.

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu vojskami hitlerovskej koalície sa Vasilij Dončuk snaží dostať na front, no bráni mu v tom priamy zákaz velenia NKVD, ktoré nechce stratiť vynikajúceho pilota. Vasilij sa však nevzdáva a opakovane žiada o prevelenie na front. Po tretej žiadosti prichádza vytúžený rozkaz. V novembri 1941 je prevelený do Zvláštnej karelskej leteckej skupiny, ktorá bola vytvorená na podporu vojsk Karelského frontu. Skupina zabezpečovala zásobovanie partizánskych jednotiek v tyle nepriateľa, ako i výsadky prieskumných a diverzných skupín. Splnenie týchto úloh kládlo na pilotov vysoké nároky, keďže prevažná väčšina letov sa uskutočňovala v noci či za nepriaznivých poveternostných podmienok a pristávalo sa na neznámych poľanách. Tu sa vynikajúco zúročili dovtedajšie Dončukove skúsenosti v civilnom letectve a nečudo, že sa stal lídrom takýchto letov. Už po polroku od prevelenia na front je 31. mája 1942 za 94 bojových letov v trvaní 137 hodín vyznamenaný Radom Červenej hviezdy s povýšený do hodnosti kapitan.

Ďalšie vyznamenanie nasledovalo 3. januára 1943, kedy bol, už vo funkcii veliteľa transportného roja 5. samostatného leteckého pluku Civilného letectva, vyznamenaný za 190 bojových letov Radom Vlasteneckej vojny 2. stupňa. Služba v dopravnom a zásobovacom letectve ho však dostatočne neuspokojovala a túžil lietať na naozajstných bojových strojoch. Preto bol vyslaný na preškolenie na novú techniku, dodanú v rámci amerického Zákona o pôžičke a prenájme (Lend-Lease), konkrétne na vynikajúce Douglasy A-20 Havoc, v Sovietskom zväze nazývané Boston. Po preškolení ho čakala nová výzva, stal sa veliteľom letky 114. gardového bombardovacieho leteckého pluku.

Aj na novom poste sa prejavuje zlepšovateľský duch kapitana Vasilija Dončuka. Vďaka jeho skúsenostiam z Ďalekého východu piluje do detailov taktiku využitia novej americkej leteckej techniky v podmienkach polárnej oblasti. Na bojové lety lieta aj on sám a darí sa mu objavovať a následne ničiť aj zamaskované letiská či bojové postavenia nepriateľa. Velenie 7. leteckej armády ocenilo jeho zásluhy udelením Radu červenej zástavy dňa 2. júla 1944. Taktiež štáb partizánskeho hnutia ocenil v tomto roku Dončukove zásluhy pri podpore partizánov udelením Medaile Partizánovi Vlasteneckej vojny 1. stupňa.

Aj v sovietskej armáde platilo nemecké príslovie, že na kone, ktoré dobre ťahajú, sa veľa nakladá. Nie inak to bolo aj v prípade kapitana Vasilija Dončuka. Po úspechoch na poste veliteľa letky bombardovacieho pluku bol v máji 1944 povýšený do hodnosti gvardii major a súčasne vymenovaný za veliteľa 108. samostatnej prieskumnej letky. Nešlo pritom o žiadnu výhru, keďže letka bola personálne v dezolátnom stave. V dôsledku bojových strát boli v celej letke bojaschopné len tri posádky. A úlohy, ktoré boli na letku kladené boli viac než závažné. Major Dončuk robil pre posilnenie jednotky všetko, čo bolo v jeho silách - lanáril pilotov a navigátorov z iných jednotiek, vyberal z nových posíl letcov, ktorí už mali skúsenosti s prieskumnými letmi. Zaviedol prax, že nový pilot vždy letel na bojový let so skúseným šturmanom (navigátorom) a nový šturman lietal prvé lety zásadne so skúseným pilotom. Vďaka tomu sa noví letci veľmi rýchlo zaučili a adaptovali na osobitný spôsob lietania a orientáciu v zložitých polárnych oblastiach a výrazne sa znížil počet obvyklých začiatočníckych chýb.

Hoci velenie letke vyžadovalo maximálne úsilie, na najdôležitejšie a spravidla aj najnebezpečnejšie prieskumné lety lietal major Dončuk so svojou posádkou. A práve to sa mu stalo osudným. Dňa 21.10.1944 sa na veliteľa letky obrátil priamo general lejtenant Ivan L. Turkeľ, generálny inšpektor Vzdušných síl Červenej armády. Jeho požiadavka znela jednoducho – zistiť čo možno najpodrobnejšie údaje o nepriateľskej vojenskej námornej základni Kirkenes. Išlo však o požiadavku nesmierne náročnú, keďže táto nemecká základňa bola silne bránená prostriedkami protivzdušnej obrany. Major Dončuk sa rozhodol, tak ako v podobných prípadoch už mnohokrát, splniť úlohu osobne.

Posádka v zložení major Vasilij Ivanovič Dončuk – pilot, staršij lejtenant Nikolaj Jemeljanovič Abramov – šturman, staršina Vasilij Timofejevič Kožuchov – radista-palubný strelec a staršij seržant Afanasij Konstantinovič Sergejev – palubný strelec vyštartovali v sobotu 21.10.1944 na svoj posledný bojový let.

V tom čase už bol v procese schvaľovania návrh na udelenie Titulu Hrdinu Sovietskeho zväzu majorovi Dončukovi. Vyznamenanie si však už osobne neprevzal. Pri poslednom rádiovom kontakte s Bostonom majora Dončuka tento lakonicky zahlásil: „Tu Berkut-1! Napadli nás Messerchmitty. Horí pravý motor. Prenasledujú nás. Unikám nad jazerom.“ Potom sa v éteri rozhostilo ticho. A zrazu spojár začul v slúchadlách veliteľove posledné slová: „Svieť, slnce, svieť...

Podľa sovietskych hlásení sa posádka majora Dančuka dňa 21.10.1944 nevrátila z bojovej úlohy. Nórsky bádateľ Michael Stokke, s odvolaním sa na miestneho bádateľa Rune Rautio, ktorý porovnal nemecké a sovietske archívne materiály a vypočul viacerých očitých svedkov, dospel k záveru, že Boston majora Dončuka preletel po trase Ivalo-Inara Karasok-Lakselv-Kirkenes, a bol zostrelený nad mestečkom Klubbinke. Následne dopadol do fjordu neďaleko brehu, kde je hĺbka cca 40-70 metrov.

Dňa 2. novembra 1944 bol podpísaný výnos, ktorým bol majorovi Vasilijovi Ivanovičovi Dončukovi udelený Titul Hrdinu Sovietskeho zväzu a Leninov rad.

memory-book.ua
https://airaces.narod.ru/all7/all7.htm
https://litlife.club/br/?b=52701&p=1
URL : https://www.valka.cz/Doncuk-Vasilij-Ivanovic-t208235#589696Verze : 25
MOD
https://memory-book.ua/gallery/albums/23901

Dončuk, Vasilij Ivanovič - mladý Vasilij Dončuk (sediaci uprostred) počas pobytu v polepšovni

mladý Vasilij Dončuk (sediaci uprostred) počas pobytu v polepšovni
Dončuk, Vasilij Ivanovič - Vasilij Dončuk (vpravo v čiapke) na trupe Berijeva MP-1

Vasilij Dončuk (vpravo v čiapke) na trupe Berijeva MP-1
Dončuk, Vasilij Ivanovič - na pláži niekde na Ďalekom východe, v pozadí Šavrov Š-2

na pláži niekde na Ďalekom východe, v pozadí Šavrov Š-2
Dončuk, Vasilij Ivanovič - na motocykli, ktorý si kúpil za prémiu získanú za boje pri jazere Chasan

na motocykli, ktorý si kúpil za prémiu získanú za boje pri jazere Chasan
Dončuk, Vasilij Ivanovič - s manželkou Larisou, Moskva, 03.07.1938

s manželkou Larisou, Moskva, 03.07.1938
Dončuk, Vasilij Ivanovič - so svojou posádkou, s ktorou aj padol, pred ich Bostonom, major Dončuk druhý sprava

so svojou posádkou, s ktorou aj padol, pred ich "Bostonom", major Dončuk druhý sprava
URL : https://www.valka.cz/Doncuk-Vasilij-Ivanovic-t208235#589697Verze : 5
MOD